V jedno vianočné ráno vyrážame do Strážovských vrchov. Nemalo ísť o „komerčný“ cieľ, ale o pekné miesto s výhľadmi. Šivarina v Strážovských vrchoch: voľba bola po demokratickom odhlasovaní jasná! Kto by nesúhlasil, jednoducho môže zostať doma! 🙂
Košecké Podhradie
Autom smerujeme do Kopca. Po ceste, ale do Košeckého Podhradia časti Kopec. Trasu máme starostlivo pripravenú vopred, ale podľa hesla „spontánne rozhodnutia sú najlepšie“, pri aute trasu meníme. Najskôr po lesnej cestičke a potom po lesnom chodníčku stúpame k vytúženému cieľu.
Hneď v úvode v strmom lesnom teréne okolo nás letí kameň. Míňa nás v bezpečnej niekoľko metrovej vzdialenosti, tak s úsmevom pokračujeme ďalej. Asi niekomu len „spadol zo srdca“.
Turistický výstup na Šivarinu
Stúpame hrebienkom, ktorý je niekedy pomerne strmý. Občas nás odmení výhľad na neďaleký Vápeč, či Čierny vrch. Napokon dorazíme až pod skalnú stenu. Môžeme ju obísť hneď zľava, alebo sa vybrať vpravo. Vyberáme sa vpravo, ale chodníkom to možno nazvať len občas. Vystúpiť na skalnú stenu v týchto miestach by bolo už mimoriadne zložité, tak pokračujeme stále ďalej.
Keď stretneš diviaka
V diaľke nás zaujme drevený peň, ktorý vyzerá ako diviak. Okamžite beriem foťák, a snažím sa to zachytiť. Pník však nespolupracuje a hýbe sa. Po chvíľke zisťujeme, že z lístia sa dvíha celá črieda asi ročných diviakov aj so svojou maminou. Najskôr pomaličky a postupne rýchlejšie sa presúvajú na iné, podľa nich bezpečnejšie miesto.
Skalná stena Šivariny
Už sa nachádzame priamo pod skalnou stenou Šivariny. Možno ju obísť pomerne ľahko sprava alebo zložitejším spôsobom nájdením vlastnej výstupovej trasy. Vtedy je vhodné, aby išiel niekto napred a zistil priechodnosť trasy. Nemusí sa tak presúvať celá skupina. Ak máte super parťákov, tak počkajú na váš pokyn pokračovať za vami, resp. na váš návrat. Tí moji sú asi niečo medzi, lebo počas môjho prieskumu sa už niektorí chcú vrátiť na chodník a pokračovať bezomňa! Našťastie to nestihnú, lebo počujú moje zvolanie, aby pokračovali vo výstupe.
Šivarina
Ako dosiahneme prvú terasu, máme pod sebou skalný zráz s ikonickým stromom. Ten drží v skalnom teréne vari len silou vôle. Príroda si vie poradiť so všetkým.
Pred sebou máme krásne výhľady na vrchy Suchá hora, Vápeč, Vlčinec, Sokol, Mačičie, či horný koniec Kopca.
Šivarina v Strážovských vrchoch. Všetci sú nadšení z tej krásy okolo nás. Doprajeme si zaslúžený oddych, doplníme sily a po chvíľke vystúpime ešte vyššie na druhú terasu. Toto miesto ponúka takmer identické výhľady ako nižšie položená terasa, takže sa tu už veľmi nezdržujeme.
Zostup na Kopec
Odtiaľto sa môžeme vrátiť rovnakou trasou, alebo pokračovať ďalej najskôr lesnou a potom štrkovou cestou, čím by sme vytvorili okruh. Volíme druhú možnosť. Cestou sa ponúka niekoľko skratiek do doliny, ale úspešne im odolávame. Nechceme pokračovať v zmysle: „Využi skratku, je síce dlhšia, ale o to horšia“. 🙂 Lúkami zostupujeme do Kopca. Počas celej túry sme ešte nestretli žiadneho človeka.
Ako sa ocitneme na asfaltovej ceste, všade plno áut. Parkujú aj tam, kde sa ani nedá. V prvom momente to vyzerá na turistický zraz ale už po pár metroch vidíme, že nejde o žiadnu turistickú akciu. Pohrebný sprievod nám zahatal cestu, tak s odstupom vyčkávame. V tomto ešte vianočnom čase nám to pripomenie kolobeh života. Aký sme mali pekný deň a ako sa máme fajn. Dav sa ale začína hýbať v rovnakom smere, ako chceme ísť aj my. Chíľu to trvá, než sa ocitneme pri aute.
Záverečná bilancia
Spokojnosť všetkých len potvrdila správnu voľbu cieľa a trasy. Trasa nebola síce dlhá (merala len cca 13 km), ale po vianočnom oddychu primerane náročná (celkovo nastúpaných cca 700 m). Ako často hovorím, taká jednotková trasa (zaberie vám viac ako 1 hodinu, ale menej ako 1 deň). 🙂
Šivarina v Strážovských vrchoch nesklamala. Už sa všetci tešíme na ďalšie okamihy v prírode!
