Ďalšia Jajistka. Kamarátka, ktorú som nevidel pár rokov. Rozprávala len o sebe, o svojej práci, o svojich úspechoch, o svojom vyčerpaní, o tom, ako celé okolie okolo nej nič nezvláda, ako ju nikto nechápe, aká je nenahraditeľná. Rozvedená. Aké má zdravotné problémy, ktoré lekári na Slovensku nevedia riešiť, iba ona sama. Veď na internete nájde najnovšie trendy a tí tĺci hovno vedia. Rozprávala aj o synovi. Jej synovi: „Môj malý je k nezastaveniu. Je proste hyperaktívny. Úplne iný, ako ostatné deti. Predurčený na úspech. Je po mne.“ Hrdo mi popisovala symptómy jej dieťaťa.
Občas sa stretávam s ľuďmi, ktorých práca úplne pohltila. Dostali sa do štádia, keď voľný čas u seba i u druhých vnímajú ako niečo podradné, nehodnotné, ako prehrešok. Relax, oddych, osobný život ako niečo nepatričné, čo do profi života nepatrí.
Workoholizmus, podobne ako hyperaktivita detí je módny trend dneška. Ľudia namiesto toho, aby si problém uvedomili, sa s ním vlastne chvália. Spúšťačom je v mnohých prípadoch póza. Chcú vyzerať šikovnejší, schopnejší, skvelejší, úspešnejší. Skôr, či neskôr však narazia na základné symptómy (ktoré su mimochodom, ako cez kopirák úplne rovnaké). Poznám to, sám som si tým hodnú chvíľu prešiel.
Robiť stále, stráviť v práci denne 12 hodín i viac, pracovať doma, v posteli, s partnerom a pritom sa tváriť, akoby to bol bežný štandard, nie je zdravé. Stále pracovať, nedopriať si dovolenku, relax, hobby je scestné. Človek potrebuje reset, inak ide jeho výkon rapídne dole. Stráca sa nadhľad, kreativita, nápady. Bez mozgovej regenerácie sa staneš len mechanizmom chodiacim rutine z práce do práce. Prestaneš skutočne žiť. Stres, chyby, nesústredenie, podráždenosť, nespavosť a výpadky pamäte budú stále častejšie. So stupňujúcim workoholizmom prichádzajú obvinenia a hádky. Ruka v ruke s tým prichádza aj zhoršenie medziľudských vzťahov a choroby. Ako každá závislosť aj workoholizmus má svoj dôvod. Spravidla je to prejav niečoho hlbšieho a vážnejšieho napr. útek pred problémami, neschopnosť vysporiadať sa s určitou situáciou či stavom, spôsobom svojho života…
Ako poznáš, či máš nábeh na workoholizmus?
- Stále myslíš na prácu. Aj v noci. Máš pocit viny, keď nepracuješ.
- Robíš niekoľko vecí súčasne a si na to hrdý/á.
- Keď nepracuješ, nevieš sa ovoľniť.
- Ide ťa rozhodiť, ak urobíš čo i len malú chybu. Výhry sú tvoje. Prehry patria tým druhým okolo teba.
- Na koníčky, prateľov a osobné veci nemáš čas.
- Všetko chceš mať stále pod kontrolou, banality aj dôležité veci. Máš pocit, že všetko najlepšie zvládneš sám/a.
- Často riešiš zástupné operatívne problémy, často nepodstatné maličkosti a strategické veci ti unikajú.
- Dokážeš neuveriteľne do dokonalosti precizovať a do nemoty prerábať jednu vec, po jej dokončení zažívaš pocit úľavy. Že veci idú dopredu.
- Ak ťa prerušia, reaguješ podráždene a útočne, podobne, ako keď ti niekto naznačí, že máš problém.
- V žiadnom prípade si nepripustíš, že by si bol/a workoholik.
- S ľuďmi mimo pracovnú oblasť si nemáš čo povedať. Ani nechceš. Strácaš známych, priateľov.
- Priberáš a tlačíš viac než je zdravé.
Workoholik nemusí byť človek, ktorý krátkodobo nasadí vysoké tempo, napr. na rozbehnutie nového biznisu. Toto pracovné nasadenie je časovo obmedzené, preto sa za workoholizmus nepovažuje. Workoholizmus, teda závislosť na práci, postihuje predovšetkým ľudí s vyšším vzdelaním, často ajťákov, podnikateľov, manažérov. Najčastejšie ľudí, ktorí zakladajú novú firmu, získajú nové zamestnanie, sú nespokojní v osobnom živote, majú problémy v rodine … Takíto ľudia sa uzavrú pred svetom a práca je pre nich psychický únik z reality.
[bctt tweet=“Oddýchnutý človek vždy dosiahne oveľa viac.“]
Dnešná medicína rozoznáva tri štádia workoholizmu:
- Skoré štádium sa vyznačuje neustálym myslením na prácu, nadčasmi, odmietaním dovolenky.
- Stredné štádium sa prejavuje úplným pohltením prácou bez akéhokoľvek spoločenského života a odpočinku. Dostavujú sa už aj zdravotné problémy ako nespavosť, podráždenosť, výpadky pamäte.
- Neskoré štádium, v ktorom sú už len negatívne prejavy, ako silné bolesti hlavy, krku, chrbtice, tráviace problémy, neschopnosť sústrediť sa, vysoký krvný tlak, dôsledkom čoho môže nastať infarkt či mozgová príhoda.
Ako z toho von?
- Problémom je, že čoraz viac ľudí si prácu nosí domov. Obmedz večernú prácu doma.
- Plánuj si prácu, priority, efektívnosť, jej dôležitosť a význam.
- Prejdi si svoje osobné a pracovné ciele. Vidíš rozdiel?
- Mali by sme sa držať pravidla, že dospelý človek by z času, keď nespí, mal polovicu času venovať práci, štvrtinu rodine a ďalšiu štvrtinu záľubám, známym.
- Dôležité je vedieť si aj odpočinúť. Dopraj si dovolenku, relax, oddych.
- Hlavne prídi na iné myšlienky. Nájdi si priateľov, hobby, aktivitu, čokoľvek, čo ťa odpúta od práce. Niečo nové.
- Uvedom si, že nikto nevydrží dlhodobo pracovať sedem dní v týždni. Výkonnosť klesá, práca ide pomalšie a kotia sa chyby.
- Športuj, hýb sa, čerstvý vzduch a slnko.
- Spi.
- Nezapíjaj depky alkoholom.
Zaujímavé linky:
- Skutočný workoholik si svoju závislosť nepripúšťa
- Pozor na workoholizmus, často si ho mýlime s pracovitosťou
- Workoholizmus Aneb keď sa práca stane závislosťou
Zaujímavé knihy:
- Stephen Covey: Fisrt thing first, 7 návykov pre úspešný a harmonický život
