Vnúrozemie Sicílie vonia inak. Je to zvláštna zmes pečeného cesta, slaného mora a niečoho nejasného, možno starých príbehov, ktoré sa ešte nevyslovili nahlas. Ráno sme si vybrali cieľ: Segesta – staroveké mesto Elymov, tajomného kmeňa, ktorý vraj prišiel z Tróje. Toľko legenda. Realita? Hory, kamene, ticho a pocit, že každý krok robím po miestach, kde sa kedysi riešili veci, ktoré dnes nikto nevie.
Chrám Segesta
Odbočka k Archeo parku je hneď za dialničným tunelom nad Castellammare del Golfo. Chrám v Segeste stojí osamelo na kopci. Stĺpy obrovské, majestátne, no nikdy nedokončené.
Archeológovia hovoria, že Elymovia ho postavili len tak „naoko“, aby vyzerali ako veľkí hráči v antickom svete. Možno im to vyšlo. Turisti sa potichu prechádzajú okolo, občas cvakne fotoaparát. Slnko páli tak, že aj bohovia si asi radšej vzali voľno.
Divadlo Sicílie
Ale Segesta nie je len chrám. O kúsok vyššie, na ďalšom kopci, je staroveké divadlo. Vyviezol nás tam shuttle bus, ktorý síce vyzeral, že sa každú chvíľu rozpadne, ale zvládol to. A potom – ticho. Zrúcaniny paláca a hľadisko vytesané do skaly, s výhľadom, ktorý by divákov mohol rozptyľovať viac než samotné predstavenie. Keď si sadnete na horné rady, máte pocit, že ste na streche Sicílie. A vietor? Ten tu hrá hlavnú rolu už dvetisíc rokov.
Za divadlom sú ruiny starého mesta – kúsky múrov, stĺpov, niekoľko nádob, v ktorých si niekto kedysi možno odkladal olivy. Chodím pomedzi ne a snažím sa predstaviť si život Elymov. Akí boli? O čom sa rozprávali večer pri ohni? Mali radi dobré víno, alebo boli skôr na silnú kávu?
Catalfimi Segesta
Poobede sme sa vybrali do neďalekého Catalfimi Segesta, mestečka, ktoré sa v horúčave skoro rozplynulo. Ulice prázdne, akoby všetci obyvatelia dostali od života hromadnú správu: „Dnes radšej nikam nechoďte.“ Na hlavnom námestí posedávali len dve staré mamy v čiernych šatách a niekoľko mačiek. Jediná reštaurácia bola otvorená, ale čašník sa tváril prekvapene, že mu tam niekto vošiel. Priniesol nám cestoviny, ktoré chutili ako sen – domáce, jednoduché, dokonalé.
Po obede som sa vybral k hradu na kopci. Cesta hore bola prázdna, len mačky sa lenivo presúvali z tieňa do tieňa. Z hradu zostali už len múry a pár oblúkov, ale výhľad stál za to. Kopce, vinice, diaľnica v diaľke ako had, čo sa snaží uniknúť pred vlastným tieňom.
Terme Segestane
Čo môže byť lepšie ako sa po celodennej horúčave namočiť do termálnej 38°C vody. Navyše na divoko. Iba kúsok pod diaľnicou sme objavili skvelé prírodné kúpele.
Už historik Diodorus Siculus rozprával o blahodarných vlastnostiach týchto vôd… Mnohým ľuďom postihnutým chorobami sa pri používaní týchto vôd vraj vrátila vitalita ich tela, nad akékoľvek mysliteľné očakávania. (Diodorus, IV, 200)
Kúpele majú tri zdroje sírnych vôd, ktoré prirodzene vytekajú s teplotou 44° a 46° C. Dva zdroje sú vo vnútri platených kúpeľov. Tretí prameň s názvom „Bagno delle femmine“ je mimo areál, na divoko. A práve tam sme sa vybrali.
Keď sme odchádzali, pomyslel som si, že Sicília je presne taká – plná miest, kde sa minulosť mieša s prítomnosťou a kde si nie ste istí, či ste na návšteve u živých alebo duchov. A že ak by som tu ostal dlhšie, možno by som sa naučil rozumieť jazyku starých kameňov a mačiek, ktoré vedia viac, než dávajú najavo.
