Sedíme v príjemnej podtatranskej krčmičke po túre. Na stole niekoľko pív, k tomu klobása s cibuľou. Jeden z nás sa hrdo vyzlieka do spoteného trička s orlom a nápisom „Nezávislé myslenie“. Fragmenty pokecu, ktorý nasledoval ma prinútili zamyslieť sa, prečo chodievam radšej na túry sám.
Scéna 1: Pivný prevrat
Prevrátime zopár pív. Družná debata sa iba rozbieha:
„Všimli ste si tie polepené QR kódy v lese? Bohvie, kto to na tie chodníky lepí?“
„Ja dúfam, že lesníci a KST“ pousmejem sa a zapájam sa tak do niečoho, čo som nechcel.
„Naivný si. To všetko je riadené iluminátmi, slobodomurármi a Bruselom! Videl si tú ceduľku na turistickom chodníku? QR kód? Vieš, čo to znamená?„
„No… že si môžem stiahnuť mapu“, skúsim s úsmevom.
„Omyl! Naskenuješ to a hneď ťa zapíšu do databázy EÚ! Aktivujú ti sledovací čip cez Bluetooth a sledujú každý tvoj pohyb!“
„Bluetooth funguje asi tak na desať metrov. Ako by to robili a hlavne načo?“ Snažím sa brať to zľahka ale začínam tušiť problémy.
„Majú na to všetko technológie, pred nimi nás teraz rusi bránia“, zasvecuje ma ďalej. Skúsim mlčať, ale nezávisle mysliaci točí svoju ďalej: „Aha! A teraz mi určite povieš, že Rusi sú tí zlí?“
Hoci nič nehovorím, pomyslím si: „No, keď už o tom hovoríš…“, tým som chcel debatu ukončiť ale spolubesedník je rozohnený. Ide svoje.
Scéna 2: Veľký plán Bruselu
Celý tento les, to je len kulisa! Oni nás chcú vyhnať z hôr do miest, aby nás mali pod kontrolou. EÚ platí zeleným a progresívcom, aby implementovali medveďom čipy, aby nás odtiaľto vyhnali!“
„Aha, takže tvrdíš, že v Bruseli niekto sedí a tajne kontroluje medvede?„
„Presne tak! Vieš, prečo majú GPS obojky? Aby ich mohli cez 5G siete navigovať!“
Chce mi asi povedať, že niekto v kancelárii v Bruseli posiela medveďovi SMS-ku v štýle „Medveď, choď na Rainerovu chatu a vyplaš turistov….“ Som v škôlke alebo medzi dospelými? Začína mi byť ten rozhovor smiešny a trochu otravný.
Zameral sa na mňa: „Prečo si myslíš, že sa o tom nikde nepíše?„
„No, možno preto, že je to úplná kravina?„
Scéna 3: Zem ako pivná podložka
„Vy v Bratislave ste ako ouce. Určite stále veríš, že Zem je guľatá!“, prechádza do útoku.
„A ty fakt veríš, že je plochá?“
„Jasné! Keby bola guľatá, prečo necítiš, že sa hýbe? Veď to je dokázané“, nevládzem reagovať, ale skúšam ísť na to empaticky, s trochou logiky: „Lebo je to ako s týmto pivom. Keď ideš v aute a máš pohár piva na palubovke, nerozleje sa hneď, však?“
„No, to je fakt…“
„Tak to isté platí pre Zem, len v trocha väčšom meradle.“
„Ale to je iné“, zabojuje. Ostatní sa na diskusii celkom bavia a to mi robí starosti. Začne byť nepríjemný.
„Nechajme to. Tvoje argumenty majú zjavne pevný základ.“ Asi ako most postavený z lega, pomyslím si a rozhovor radšej sarkasticky utnem… Nedá sa…
Scéna 4: Očkovanie a čip v klobáse
„Aj to Covid očkovanie! To bola hotová genocída! Tie MRNA vakcíny, čo menia tvoju DNA. Bill Gates nás chcel všetkých očipovať!“
„Keď si bol malý, tiež ťa očkovali. Naposledy tuším voči obrne. Cítiš sa ako robot?“
„Vtedy to ešte bolo normálne! Ale teraz sú v tom americké nanočipy!“
„Ty fakt veríš, že niekto v laboratóriu vyrobí mikročip menší ako vírus a napchá ho do injekcie?“ To už sa nezapájam ja, ale prikladajú pod oheň zo smiechom ostatní. Cítim, že nás prestáva mať rád.
„Presne! je toho plný internet. Prečítajte si.“
„Tak si si prečítal na nete“, analyzujem: „a potom si sadneš do krčmy a dáš si klobásu s horčicou bez toho, aby si vedel, čo v nej je.“
„Čoby v nej malo byť?“
„Čiže nanočipy v očkovaní sú pre teba problém, ale tá klobása, čo sa narodila v štyroch rôznych krajinách, a možno je po záruke, tá je úplne v pohode“, začínam sa znovu baviť…
Scéna 5: Chemtrails a smradľavé traktory
„Ale jedno mi nevysvetlíš! Videl si tie čiariská na oblohe? Chemtrails! Práškujú nás. Normálne nás postrekujú ako chrobákov!“, nevzdáva sa a pokúša moju toleranciu a trpezlivosť.
„Aha, čiže lietadlo v desiatich kilometroch nad nami rozprašuje tajné jedy, ktoré nejako padajú len na ľudí, ale vtáky, zajace a kravy zostanú v pohode?“ Pokúšam sa o sarkazmus.
„No veď to je tá ich DNA technológia!“
„A nevšimol si si, že aj traktory smrdia a nikto nepíše, že je to globálne sprisahanie na vyhubenie zemiakov?“
„…“, iba nasratý pohľad.
„Vieš, keď má niečo motor, zvyčajne to vypúšťa spaliny. Máš rád Medenú vežu?“ Spomínal pri výstupe, že ten film zbožňuje: „Pozri sa na úvodnú scénu. Letí tam lietadlo a za ním sú tiež čiary.“
Stále mlčí, takýto podraz nečakal. Zapije svoje konšpirácie pivom a na chvíľu sa zamyslí. Možno máme predsa len šancu. Ale to si predsa nemôže priznať hneď, nie?
Scéna 6: Pivo ako elixír pravdy
Odpijem si piva, pomaly si utriem ústa a skúšam čosi nové: „Odkiaľ máš všetky tie informácie?„
Choď na youtube kanál: Oči pravdy! Bádateľ. Tam je všetko. A som aj v Telegram skupine „Slobodní myslitelia“.
Takže veríš chlapíkovi, čo má na youtube slnečné okuliare v tmavej pivnici a odhaľuje „tajné informácie“ cez videá s gýčovým Comic Sans fontom?
No… keď to zakázali na Facebooku a nehovoria o tom ani v mainstream médiách, znamená to, že je to pravda!
Už sa neudržím: „Keď ti krčmár nedovolí vyliezť na stôl a tancovať v spodkoch, znamená to, že si tajný baletný agent?„
Mlčí. Už ma nemá rád. Zdá sa, že došli argumenty. Prvý náznak zamyslenia! Zapoja sa aj ďalší.
Scéna 7: Ideme do toho naplno
„Vieš, kto ti chce skutočne ovládať mozog? Tí, čo ťa presviedčajú, že všetci klamú, len oni majú pravdu. Čo ťa nútia veriť, že svet je obrovské sprisahanie.„
„A prečo by to robili?
„Lebo ťa tak môžu ovládať. Keď neveríš ničomu, ani novinám, ani vedcom, ani vlastným očiam, koho budeš počúvať? No ich!“
Napije sa piva, rozmýšľa. zjavne bojuje sám so sebou. Skúšam ďalej. Podávam mu môj mobil: „Tu máš. Skús si niečo overiť aj inde než na „Očiach pravdy“. Možno zistíš, že tie tvoje tajné QR značky sú len normálne turistické trasy.“ Vraciam sa okľukou ku QR kódom na trasách.
„A čo ak ma cez ten Google začnú sledovať?“
„Veď to je môj mobil“, snažím sa ho ukľudniť.
„Ak ťa sledujú, tak sa práve teraz chytajú za hlavu“, zahlási kamarátka, potiahnuc si riadny dúšok piva. A to nemala robiť. Rozhovor skončil. Chlapík sa zaťal a zablokoval aj tú iskričku kritického myslenia, ktorý som v ňom možno vykresal.
Prečo chodievam na túry radšej sám?
Internet je ako horská túra. Ak sa nevieš zorientovať, ľahko zablúdiš. Mnoho ľudí i mojich kamarátov na Slovensku poblúdilo. Predtým sme sa bavili o športe, o zážitkoch, o snoch, o smiešnych príhodách, práci, plánoch, o rodine…. A dnes?
Mnohým z tých konšpirácií načisto preplo. Pred nedávnom ma známy (dokonca vysokoškolsky vzdelaný človek) začal presvedčovať, že mesiac je dutý a vnútri sú umiestnené légie mimozemšťanov, ktorí čakajú na povel na inváziu. Tiež pridal plochú zem, raj v Rusku a spomenul i chemtrails. Nezabudol na amerických bankárov, ktorí nás ovládajú a pod rúškom noci sa v podzemí premieňajú na židojašterov s cieľom zničiť nás. Myslel to vážne. Ani náznak nadsázky. Keď spochybníš jeho vieru, konfrontuješ ho s faktami, stávaš sa nežiadúcim, dokonca nepriateľom.
Občas mi to príde, akoby mnohých z nás po Covide zasiahla nejaká ďalšia pandémia. Tentokrát mentálna. Možno sa ľudia prestali medzi sebou rozprávať, možno prestali čítať knihy, možno prevládli pudy a emócie nad racionalitou a zdravým rozumom, možno sa nechali uzavrieť v konšpiračných bublinách sociálnych sietí a kmeňov, možno sme sa prestali navzájom rozprávať, socializovať sa a tešiť sa navzájom, možno podvedomé potláčanie strachu, neschopnosť priznať si zlyhanie, neviem… Verím však, že za pár rokov bude dnešná doba dobrou prípadovou štúdiou pre psychiatrov. Čo sa to vlastne stalo a ako sa to mohlo udiať v tak masovom merítku.
Priznám, nemám už silu na tieto militantné konšpiračné rozhovory, kde už nikto nikoho nepočúva. Aj to je dôvod, prečo chodievam na túry radšej sám.
