Po rozlúčke s cyklistickou sezónou ma Tomáš presvedčil, aby sme urobili aj posledný jesenný nordwalkový výstup na Schneeberg.
Puchberg
Keďže horné koliby kvôli snehu zatvárajú po víkende 25. novembra rozhodli sme sa výstup absolvovať posledný možný štvrtok, 22. novembra. Turistika, trekking, nordic walking? Štartovali sme z Puchbergu. Výstup je niekoľkohodinový až do nadmorskej výšky 2075 m.n.m. Je určený skôr pre kondične pripravenejších turistov, ale rozhodne stojí za to.
Okolo Salamandra
Ciest na vrchol je viac.
Vybrali sme pohodovejšiu popri Schneeberg Salamander zubačke. Odspodu sa to ani nezdalo, ale už na prvej zastávke sme spravodlivo fučali.
Úžasné, ako v tom Rakúsku všetko funguje. Všetko je funkčné, nič nie je rozbité, ani rozkradnuté. Je jasné, že nie ste na Slovensku.
Traja dedkovia. Vyrazili sme ráno a boli sme rýchli. Cestou na hor sme nestretli ani živej duše. Minul nás len jeden vláčik, plný nadšených turistov. Počasie prialo.
Marhuľové buchty
Na tretej zastávke nás čakala okrem prvého výhľadu na vrcholovú stanicu s Elizabeth Kirche aj klasická buchta z marhuľovým lekvárom. Že nezdravé? Možno, ale aké dobré. A tiež jedno veľké prekvapenie.
Naše cesty sa rozišli vďaka outdoorovým technológiám. Tím číslo jedna, v zložení Tomáš a Zdeno pokračovali nahor. Ja, ako skupina dva, som sa rozhodol ratovať svoje outdoorové Lowy. Dôvod?
Svojráz technológie Lowa
Podrážka z PU peny začala pukať. O 10 minút sa začala odškerovať a o ďalších 10 minút sa v snehovom záveji kompletne na prach rozpadla. To už začala pracovať aj druhá bota. Tej trval poločas rozpadu o 30 minút viac, pri mojom zostupe na druhú výškovú stanicu.
Našťastie už som bol pod úrovňou snehu.
Nezabudnuteľný zostup na boso
Povedali by ste, „Lowa – nohy ako v papučkách.„ Doslova. Po odpadnutí oboch podrážok som začal trénovať zostup cez špičky. To som cítil každý kamienok. Tak som skúsil cez päty. Rany do kĺbov boli nezabudnuteľné. To jediné, čo ma celú cestu držalo nad vodou boli spevavé kreácie na tému: „Plastové kurvítko“ vo všetkých tóninách a rýmoch. Už aj outdoor priemysel pochopil, že potrebujeme kupovať nové „celoživotné“ boty každé 4 roky.
Tých 8 km zostupu neprajem nikomu. Za spodnou stanicou som zbadal prvé domy. Tiež blato na ceste. To už som soplil ako starý vodovod, hoci som spotreboval na sanáciu chodidiel aj tretie – posledné suché ponožky, došiel som úplne na boso.
Za ten čas, čo som sa šuchtal v 10% sklone v šotoline polobosý 8 km dole, skupina jedna dosiahla vrchol.
Jeleň na Schneebergu
Duplovaný jelení guláš s panáčikom od domáceho údajne nesmierne bodli. My povedali.
Výstup na úplný vrhol v tomto období je vždy vecou snehu. Prebára sa? Alebo ťa udrží? A tiež vecou vetra. Fučalo statočne a slnko s mrakmi ponúkali bizarné svetelné scenérie.
Maják pre turistov
Dominantou spodnej trasy je pamätný kostol cisárovnej Alžbety. Malý rímskokatolícky kostol sa nachádza v blízkosti hornej stanice Schneebergbahn. Patrí do farnosti Puchberg am Schneeberg a je najvyšším kostolom Viedenskej arcidiecézy v nadmorskej výške 1 796 metrov nad morom.
Výstupy na Schneeberg sú vecou kondičky, objavil som aj ambiciózne úseky na horák. Peklo na šľachy však začalo až cestou nadol. Ani som nevedel, kde všade človek môže dostať svalovicu.
O rok, na Schneebergu dúfam zase. 🙂
