Poznáte to. Zobudíte sa a rozmýšľate čo idete dnes robiť, Práca, povinnosti, rodina. V kútiku duše, ale chcete zažiť dobrodružstvo, spoznať niečo nové, neznáme, posunúť si svoje hranice, splniť si sny. Tak aj u mňa sa takto jedného dňa, zrodila myšlienka navštíviť ďalší najvyšší vrchol niektorého štátu a moja pozornosť sa zamerala na Rumunsko a jeho vrchol Moldoveanu 2544 m.n.m. v srdci Rumunska.
Samotná myšlienka na turistiku v Rumunsku od začiatku vo mne vyvolávali pochybnosti, obavy, ale aj nadšenie a zvedavosť. Bol to jeden z mojich prvých výstupov v zahraničí a preto som si sám netrúfal. Oslovil som kamarátov, skúsených turistov či by sa nechceli pridať a oni súhlasili. Už sme boli 3 a pre naplnenie auta sme zháňali ďalších dobrodruhov. Za 2 dni sme museli zmeniť základný plán isť 5 ľudí, lebo sa hlásilo až 10 záujemcov. Našťastie bola v zálohe 9 miestna Caravella a tak sme začali prípravy.
Fargaš
Informácii bolo pomerne dosť na internete no mapu pohoria Fargaš kde sa Moldoveanu nachádza sa nepodarilo ani cez vydavateľa zabezpečiť. Môj plán bol začať výstup v dedinke Victoria, ktorá sa javila ako najlepšie miesto k priamemu a najkratšiemu výstupu na vrchol. Parťáci rozhodli ale na nástup z malej dedinky Sâmbăta.
Samotné cestovanie na miesto bolo bez problémov aj cez Rumunsko. Dobré cesty na hlavných ťahoch a v okolí veľkých miest striedali úseky z horšími v opustenejších oblastiach, ale boli sme celkovo príjemne prekvapený kvalitou ciest. Po 11 hodinách a 900 km sme ráno tesne po východe slnka dorazili na parkovisko pred malý kláštor v dedinke Sâmbăta.
Počasie je krásne a preto začíname baliť batohy na cestu a asi po hodinke oddychu od príchodu vyrážame, Je niečo pred 8:00 dávame na plecia ťažké batohy a smerujeme za dedinu po širokej lesnej ceste slúžiacej na zvoz dreva ktorá pokračuje ďalej do lesa ďalšie asi 4km, potom sa príjemná cestička s miernym stúpaním začína dvíhať do prudkého stúpania po kamennej ceste okolo malej vodnej elektrárne do lese.
Cabana Valea Sambetei
Tu sa začína striedať lesný terén s lúkami a celkom príjemne pokračuje s dobrým značením až k veľkej otvorenej ploche medzi lesmi, kde sa nachádza chata Cabana Valea Sambetei. Prešli sme asi 8,5 km a 700 výškových, no s ťažkými batohmi už pociťovať že sily ubúdajú. Doteraz sme boli celou cestou sami, ale pred chatou je množstvo stanov a na chate dosť ľudí. Na chate sa dá zakúpiť dokonca aj za eura pitie, pivo, niečo na prejedenie, voda.
Vzhľadom na to čo nás čaká je dobré tu doplniť zásoby, pretože je to na dlho posledná možnosť ako sa dostať k pitnej vode a jedlu. Od teraz čo nemáte zo sebou už nevyriešite. Máme zo sebou aj sáčkové polievky a variče tak berieme aj viac vody, aby sme si potom mohli pochutiť na vývare a doplniť cestou energiu a zohriať sa. Gentlemansky prosím jedinú ženu v našej skupine či by neodniesla na polievočku 2 l vody navyše, lebo ja som už nemal miesto, že za odmenu si pochutí na teplom jedle. Neodolateľná ponuka.
Po asi hodinke oddychu pokračujeme ďalej. Od chaty je v diaľke vidieť široké sedlo ,kde máme smerovať. Pri predstave ,že sa tam musíme z ťažkými batohmi vydriapať bolia stehná už teraz Ale vieme ,teda myslíme si že keď už budeme v sedle, čaká nás už len pekná pohodová hrebeňovka. Najhoršie je predsa vždy sa na hrebeň dostať. Pokračujeme pekne lúkami a lesom pod sedlo, začína prudké stúpanie po malom chodníčku s kameňmi a čoraz viac suti.
Do sedla Moldoveanu
Výhľady na okolitú prírodu sú čoraz krajšie a dych berúce. Niektoré štíty sú famózne. Do sedla smeruje viac skupiniek ľudí, z ktorých sa drtivá väčšina vracia späť, pretože tam je ich konečný ciel a ďalej pokračujú už len tí, čo rátajú z prespávanim v horách. Dvere do divokej a osamelej prírody sú otvorené. Všade na okolo sú počuť obrovské stáda oviec. A ako sme sa dozvedeli, V Rumunsku je bežné kde sú v horách ovečky, sú aj medvede a vlky. Dokonca sme počuli aj varovania pred tunajšími pastiermi, ktorý údajne okrádajú turistov a znásilňujú ženy. Noooo vlka sme nevideli, medveďa sme tiež nestretli, pastieri sú milí a priateľský, takže pokračujeme ďalej a po asi 5 hodinách od štartu dorážame do sedla.
V sedle vidíme smerovník k nášmu cieľu a už dosť vyčerpaný doterajším výstupom nám mrzne úsmev na tvári. K vrcholu je to oficiálne už len ďalších 5 hodín. Neostáva nič len doplniť energiu, najesť sa, doplniť tekutiny, čo najviac odľahčiť batohy a pokračovať ďalej. Parťáčka Martina statočne a odhodlane ochraňuje naše 2l vody na polievočku, ktorej varenie odkladáme až na večer, keď dorazíme pod vrchol. Počasie sa v sedle začína meniť a dosť fúka a citeľne sa ochladilo. Zo slnečného počasia sa zmenilo na polooblačno a začína sa zbierať oblačnosť. Máme za sebou 11,5 km a 1500 výškových metrov.
Zopár hrebeňov
Pri pohľade do vytlačených máp a na smer našej cesty musíme prekonať 5 priečnych hrebeňov, ktoré nás delia od Moldoveanu. Nedá sa nič robiť, musíme vyraziť, čas začína byť náš nepriateľ, aby sme bezpečne za svetla prišli pod vrchol. Terén je striedavo klesajúci a stúpajúci väčšinou po vrstevnici sem tam priamo po hrebeni, K výraznej strate výšky neprichádza. Počasie ako na hojdačke, chvíľu slniečko, chvíľu pod chladným oblakom a silným vetrom. Je to krásna trasa po hrebeni pohoria Fargaš s úžasnými scenériami ,vďaka ktorým zabúdate na už našľapané km a únavu. Krásna odmena za každý ďalší prejdený km
Po hrebeni
Cestička je krásne viditeľná za každým prekonaným hrebeňom a postup k cieľu je síce s únavou a citeľným vyčerpaním plynulý. Po každom prekonanom hrebeni si dávame krátku pauzu na oddych a sledujeme pred sebou ďalší úsek ktorý nás čaká. Niektoré vyzerajú z diaľky dosť náročné a neskutočne dlhé, ale v skutočnosti to ide pomerne rýchlo. Len keby tie ťažké batohy nemusel človek niesť. Trochu nás klame pohľad do diaľky, kde sa kopí vysoká oblačnosť a vlastne len tipujeme ktorý hrebeň je ten posledný, aj keď mapa nepustí a má ich byť 5.
Po asi 11 hodinách, 17,5 km a 2250 výškových metroch, podvečer dorážame pod vrchol. Ten je v oblačnosti a tak sa pripravujeme na oddych v útulni pod vrcholom. Neskutočná úľava zbaviť sa toho batohu .Sme vyčerpaný, uzimený a celu cestu od sedla sa teším na teplú polievočku. Prosím Maťku o vodu aby som mohol dať variť niečo teplé na zohriatie. Slinky sa nám zbiehajú a mám chuť si ten sáčok vysypať do úst, akú mám chuť na niečo slané, mineráli chýbajú. Vyberám varič, plynovú bombu a .a.a.a. slzy sa mi tlačia do očí, bomba je na iný varič ako mám.
Ťažkosti s varičom
Tvrdá začiatočnícka chyba, netušil som že existujú 2 druhy, a ani v obchode ma neupozornili že či mám správny varič na tu bombu. Ešte malá nádej, kamarát ma tiež varič, ale bombu nebral, kedže som ja oznámil že beriem novú plnú. Samozrejme že nepasuje tiež. Vražedné pohľady ma odsudzujú na vyhostenie zo spoločnosti a v nemilosti som vyhostený na samotku. To najhoršie ma ešte len čaká. Oznámiť nežnej polovičke nášho tímu ,že 15 km a 1300 výškových niesla 2l vody záťaže zbytočne. Lúčim sa zo životom a idem jej oznámiť že teplá polievočka nebude.
Neostáva nič iné ako suchá strava. Únava je obrovská a niektorý nemenovaný členovia behom 30 min od príchodu zaspávajú. Že Miško. Treba priznať že pre 3 členov to bola asi najťažšia a najdlhšia túra akú kedy išli a to na ťažko zbalený. Takže veľký obdiv ako bojovali a zaslúžia si kľud a oddych. Pár nás ale ešte nemá dosť a chceme ešte dnes isť pozrieť ako ďaleko je vrchol a obzrieť cestu na zajtrajšie ráno.
A preto vyrážame už na ľahko na vrchol do hmly, oblačnosti a vetra. Po asi 45 minútach stojíme na vrchole. Nič moc není vidieť, ale sme radi že sme tu, lebo počasie sa výrazne zhoršuje a máme aj pochybnosti, či sa zajtra bude dať isť na vrchol.
Cez noc sme moc nepospali, Vonku bola taký výchrica, že skoro dvere od bivaku vytrhlo .Veru som aj na wc potreboval, ale neodvážil som sa ísť von, musel som držať do rána, a nebol som jediný čo trpel v noci. Ráno keď sme otvorili dvere, bolo to ako z inej planéty. Krásne čisté nebo, slniečko už začalo vychádzať a osvetlovať vrcholy a my sme konečne videli kde sme to vlastne včera prišli. Bolo nám jasné že dnes to bude topka a že sa nám výstup všetkým podarí dokončiť .Po ranných povinnostiach vyrážame na vrchol.
Moldoveanu
Záverečná časť výstupu je prudšie stúpanie po skalnej suti a potom poza ostrý hrebeň v skalách. Asi v strede hrebeňa je potrebné opatrne prejsť, preskočiť, preliezť, ako každý uzná za vhodné malé sedielko medzi dvoma skalami. Potom už je to len chodníček v skalách a záver po vrchole hrebena až k označenému vrcholu..Sme hore, Najvyššie miesto Rumunska – Moldoveanu 2544 m.n.m. nám dovolilo ho navštíviť a pokoriť ho.
Po dokonalom užítí si výhľadov na vrchole sa vyberáme na spiatočnú cestu, zostupovať sme sa rozhodli povodne naplánovanou cestou na výstup do dedinky Victoria. Nenápadna odbočka na ňu je kúsok nad bivakom smerom k vrcholu za takou skalnou stenou tesne pred prudkým stúpaním na vrchol. Nieje to dobre označené, ale dá sa to nájsť, keď viete že tam niekde musí byť. Je z nej krásny výhľad do údolia kde pôjdete celý zostup a vyzerá ako oveľa jednoduhšia výstupová cesta ako náš výstup
Suťové polia
Popisujem aj zostup, lebo tato trasa sa dá použiť ako najrýchlejšia a najdostupnejšia aj na výstup. Zostup začína po prudkom suťovom poli, a medzi ešte stále snehovými poliami a veĺkými skalymi. Je to asi len 1 km -1,5 km cca 400 výškových, technického a opatrného postupu a jediné prudké miesto a stúpanie cestou k vrcholu.
Po prekonaní tohto miesta je zostup už bezpečný a príjemný, za nami sa ukazujú krásne pohľady na okolité strmé hory a krásnu prírodu. Postupujeme opatrne a užívame si krásny slnečný deň, po včerajšku je cítiť únava v nohách a preto radšej bezpečne a na istotu, aby sa nikto nezranil. Je potrebné stále myslieť na to, že moc ľudí sem nechodí a pomoc je min 5-6 hodín od vás v ťažko prístupnom teréne.
Po asi 2 km zostupujeme k potoku a už celu cestu kopírujeme jeho trasu po širokom otvorenom údolí. Slnko páli a není sa tu kde schovať pred stúpajúcou teplotou, znásobenou sálajúcim teplom z okolitej trávy. Našťastie sa dá každú chvíľu niekde schladiť v potoku, Cesta je dobre viditeľná a značená. Za chrtom je stále vidieť Moldoveanu, kde sme ešte pred 3 hodinkami stáli.
Pastier alebo jeho pes?
Vchádzame do lesa, kde to vyzerá ako v pralese, staré popadané stromy obrastené machom. Ako by sa tu zastavil čas. Po asi 4km od vrcholu je v lese ďalší bivak. Celkovo je na celej trase aj na hrebeni viacero prístreškov vhodných na prespatie alebo schovanie pred zlým počasím. Ich stav nás tiež príjemne prekvapil. Postupujeme stále lesom, niekde horšou cestou, je vidno že túto cestu asi moc turistov nepoužíva, stretávame tu aj povestných nebezpečných pastierov a také menšie stádo ovečiek.
Victoria
Stádo nás núti ustúpiť z chodníka a dať im prednosť. Na všetko dozeralo pár statných baranov a asi 10 pastierskych psov. Pastier slušne poprosil o nejaké sladkosti alebo o nejaku dobrotu čo nám ostali, radi ich ponúkneme, kedže my už ich potrebovať nebudeme, ale im sa v horách zídu. Neplánovaná, asi 30 min. prestávka kým celé stádo prešlo okolo nás nám v tieni lesa prišla aj vhod. To čo ostalo po prechode stáda z lesnej cestičky sa chodníčkom na turistiku nedá nazvať. Naštastie po asi 1 km sme vyšli z lesa už na spevnenú cestu. Do dediny Victoria je to z bivaku pod vrcholom asi 15 km a 1700 výškových na zostup. My sme pokračovali za dedinou po prašnej ceste dalších 5km k autu. Slnko a teplo nás veľmi vyčerpávali a tak som cestou stopol auto a poprosil aby aspoň jedného z nás odviezli k nášmu autu a potom som sa vrátil pre ostatných.
Obťiažnosť výstupu
Výstup na najvyšší vrchol Rumunska Moldoveanu 2544m.n.m.hodnotím ako náročnejší výstup, ktorý sa dá možno aj za jeden deň otočiť, ale asi len s niekym kto tam bol alebo veľmi dobre vedieť cestu a zvoliť správny nástup. Moc ľudí na ceste nestretnete, treba preto rátať s tým čo si nezoberiete, bude vám chýbať. Z dôvodu veĺkého množstva pasúcich sa oviec v týchto horách nedoporučujem pre možnú kontamináciu používať vodu z potokov, aj keď vyzerá veĺmi čistá.
Na prechod pohorím a hrebeňovku treba byť dobre vybavený, určite si skontrolujte varič a bombu či Vám sedí. Príroda je jedna z najkrajších akú som doteraz mohol navštíviť počas výstupov na najvyššie vrcholy európskych štátov. Určite doporučujem všetkým, čo chcú zažiť trošku dobrodružstva, odrezať sa od civilizácie na chvíľu a užiť si krásne výhľady. Cítili sme sa tu bezpečne a ako by sme tu boli doma, obyvatelia veĺmi milý a ustretový.
Výstup sa uskutočnil 25.6.2016
Horám zdar.
