V nedeľu /19. augusta 2018/ sme si dali riadne do tela, takže v pondelok na záver našej trojdňovky (3 ciele za 3 dni) sme si naplánovali niečo menej náročné. Výlet s deťmi na Jamské pleso. Z ponuky výzvy 7 kopcov 3 jazerá 2018 sa nám ako najjednoduchší cieľ v blízkosti Pavčinej Lehoty, kde sme boli ubytovaní, zdal cieľ
Kriváň/Jamské pleso
Jasné, Kriváň nie je žiaden ľahký cieľ. My sme sa však rozhodli „iba“ pre Jamské pleso. Pre mnohých účastníkov bol práve Kriváň asi TOP cieľ, ale priznám sa, že s deťmi som sa ho bála zdolať. Pred dvoma rokmi sme si s Borisom Kriváň opäť raz strihli a skonštatovali sme, že napriek tomu, že je to úžasná túra, ešte nie je vhodná pre naše deti. Možno o dva tri roky, ale teraz ešte nie. Napriek tomu, že sme na Kriváň nevyšli, užili sme si skvelý deň, v krásnej prírode, s príjemnými ľuďmi a deti zasa raz videli niečo pekné, pre nich nové.
Vyrážali sme z Pavčinel Lehoty, ktorá sa nachádza tesne za Liptovským Mikulášom. Ešte pred odjazdom sme si užili Fun Park, ktorý sa nachádza práve v tejto dedine. Vybláznili sme sa na najstrmšej bobovej dráhe na Slovensku, na skákacom hrade a trampolínach a po takomto vyžití sme nasadli do auta a nabrali smer Vysoké Tatry. Túto cestu pozná asi každý, kto len trochu cestuje po Slovensku, takže asi ju netreba bližšie popisovať. Vyviezli sme sa na Štrbské pleso a zaparkovali auto. Napriek tomu, že bol pondelok a počasie sa v tento deň v Tatrách výrazne pohoršilo, boli sme radi, že sa nám podarilo nájsť miesto na parkovanie. Počasie síce smoklilo, oblaky však postupne začali ustupovať a my sme sa definitívne rozhodli, že ideme na túru.
Zo Štrbského na Jamské pleso
Obišli sme Štrbské pleso a za hotelom Solisko bol rozcestník, ktorý nás nasmeroval červenou turistickou značkou (Tatranskou magistrálou) na Jamské pleso. Cesta nám podľa údaju uvedeného na rozcestníku mala trvať 1 hodinu a 10 minút. Tento údaj by bol viac menej presný, ale my sme šli ešte s našou partiou z predchádzajúceho dňa. V nej sa nachádzali aj deti zatiaľ hľadajúce vzťah k turistike (turistiku v tejto fáze života brali skôr ako trest, nie ako potešenie a tomu zodpovedali aj ich komentáre po ceste), a tak nám cesta trvala dlhšie. Napriek pomalšiemu tempu a krátkym dažďovým spŕškam bola cesta k Jamskému plesu príjemná. Žiadne prudké stúpanie či klesanie, iba čistá pohodička s možnosťou vychutnávať si krásu tatranskej prírody. Z jednej strany pohľad do tatranskej kotliny, z druhej strany pohľad na majestátne tatranské štíty. Oo dlhú dobu sme videli aj na Kriváň, potom sa nám už skryl za iné kopce.
Po červenej značke sme prešli popri odbočke na Biely Váh, aj popri odbočke na Kriváň a o chvíľu sme boli v cieli našej cesty. Jamské pleso sa nachádza v limbovom háji a práve táto kombinácia je ideálnym miestom na odpočinok po náročnej túre (týka sa to najmä tých, ktorí schádzajú z Kriváňu). Jazero má veľmi čistú vodu, hlboké je asi 4,2 metra a rozlohu má asi 0,69 ha.
Po chvíli oddychu sme sa vybrali späť tou istou cestou späť na Štrbské pleso. Ak by sme tam nemali zaparkované auto, možno by sme našu cestu potiahli až na Tri studničky, ale v tomto prípade nás auto obmedzilo. Na úplný záver túry smerom na Štrbské pleso sme trošku zmokli, ale to nám už nevadilo. Zohriali sme sa a dobre najedli vo Furkotke a takto príjemne sme ukončili našu trojdňovku. Do Bratislavy sme sa vrátili až večer (obidve deti zaspali v aute), ale s nádherným pocitom z úžasného predĺženého víkendu.
Záverečné hodnotenie:
Nenáročná túra plná čarovných pohľadov na panenskú tatranskú prírodu a majestátne štíty týčiace sa vôkol. Túra má skôr odpočinkový charakter a je úplne vhodná aj pre najmenších turistov. Obrovskou výhodou tejto turistickej trasy je skutočnosť, že nie je na nej až taký pretlak turistov ako napr, na trase Štrbské pleso – Popradské pleso a na jej závere nie je žiadna chata, ktorá by ponúkala tak očakávané pohostenie pre turistov. Využívajú ju najmä turisti smerujúci na alebo z Kriváňu.
