Našu sezónu ostatného ročníka výzvy #7kopcov3jazera sme sa rozhodli ukončiť výstupom na Bralovú skalu. Vybrali sme si síce ľahko dostupný cieľ, ale opäť sa nám pri jeho zdolávaní potvrdilo, že nie je potrebné stúpať do nekonečných výšin. Slovensko je krásne aj v menších nadmorských výškach. Rodinný výlet na Bralovú skalu sme zvládli s prehľadom.
Jesenné výlety po Slovensku
Na realizáciu nášho výletu sme si vybrali deň štátneho sviatku – 17. november.
Vonku vládlo typické novembrové počasie, žiadne slnko, veľa hmly a s tým spojené padanie čohosi mokrého z oblohy. Ale ani počasie nás neodradilo a hneď po raňajkách sme vyrazili z Kremnice, kde sme boli ubytovaní, do cca 13 km vzdialenej obce Sklené.
Sklené nad Handlovou
Autom sme sa previezli cez celú obec a zaparkovali sme na jej druhom konci (bolo tam akési otočisko a v jeho strede voľná plocha, na ktorej už parkovali zo dve autá). K úplnému koncu dediny sme už išli peši. Prešli sme popri posledných domoch a vystúpili sme ku krížu na kopci.
Sklenianske lúky
Kúsok za ním sme už natrafili na prvý smerovník. Bohužiaľ, žiadna šípka nám neukazovala cestu na Bralovú skalu. Tak sme sa rozhodli, že sa vyberieme ďalej po ceste smerom na Rematu.
A tak sme šli.
Už po pár metroch sme si všimli, že cestu pretína ďalšia cesta, na ktorej sme zbadali na strome namaľovanú červenú turistickú značku. Keďže cesta vľavo označené červenou farbou stúpala do kopca, intuitívne sme vytušili, že toto je tá správna cesta, ktorá nás dovedie k cieľu. Nemýlili sme sa aj vďaka trojgeneračnej skupinke turistov (dedko, otec a syn), ktorých sme na tejto ceste stretli. Potvrdili nám, že práve schádzajú z Bralovej skaly.
Sme definitívne na správnej ceste.
Pokračovali sme ďalej na Bralovú skalu. Zo Sklenianskych lúk sme na chvíľu vošli do lesa, aby sme zasa vyšli na ďalšej lúke. Nasledujúc červenú turistickú značku sme opäť vošli do lesa. To všetko za mierneho stúpania a ani sme sa nenazdali, boli sme na Bralovej skale.
Bralová skala
Výhľad z Bralovej skaly aj napriek novembrovému počasiu bol úchvatný. A výhoda novembrovej turistiky spočíva aj v tom, že výhľady nám nekazili žiadni iní turisti. V momente, keď sme vyšli hore, sme tam boli úplne sami. Takže sme sa mohli kochať do sýta a iba chlad nás prinútil ísť ďalej – k hotelu Remata, ktorý sa zo skaly zdal akoby na dosah ruky.
Remata
K hotelu sme začali zostupovať po žltej turistickej značke. A vtedy prišla „najzábavnejšia“ časť tohto výletu. Zostup k Remate bol prudký a v novembrovom čase, teda v čase, keď bol chodník plný blata, aj poriadne šmykľavý. V strede cesty som už mala nohy vytrasené ako ratlík. Zbadali sme dvojicu stúpajúcu oproti nám. Lepšie som sa prizrela a dvojicu som vďaka fotkám na FB ihneď spoznala.
Hatalovci na Bralovej skale
Boli to Hatalovci – kolegovia z výzvy 7k3j. Aj oni sa rozhodli na poslednú chvíľu „dobehnúť“ chýbajúce ciele. Bolo to veľmi milé stretnutie plné smiechu. A moje nohy si aspoň trochu pri našom kecaní vydýchli. Rozlúčili sme sa a Peťo s Mirkou, ktorí pokračovali ďalej na Bralovú skalu a my sme dokončili náš zostup k Remate.
Vlakom do Skleného
Známi mi odporúčali, aby sme sa zastavili aj v hoteli (vraj majú dobrú kuchyňu), ale my sme chceli stihnúť vlak, ktorý nás mal odviesť späť do Skleného. Jazda vlakom bola totiž obrovská motivácia pre nášho Maťka, ktorý je vlakový fanatik. Určite som mu nechcela tento zážitok prekaziť. Vlak na tejto trati jazdí iba každé dve hodiny, rozhodli sme sa teda stihnúť vlak o 13.26 h (ďalší by bol pre nás už dosť neskorý).
Hotel Remata sme obišli a šípka na križovatke nás presne nasmerovala až na stanicu. Maťko si urobil niekoľko pekných fotozáberov na železničný most a tunel a už po pár minútach z tunela vyšiel aj nami očakávaný vlak.
Jazda vlakom bola taká krátka (cca 8 minút), že ani pani sprievodkyňa ku nám nestihla prísť, aby sme si od nej kúpili lístky. Vystúpili sme na najbližšej zastávke a opäť sme boli v Sklenom.
Čakal nás prechod takmer cez celú dedinu – zo stanice až k miestu na druhom konci obce, kde sme nechali zaparkované auto. Dedina je pomerne dlhá, takže to, čo sme si ušetrili jazdou vlakom, sme aspoň čiastočne dohonili prechodom cez Sklené. Za nami bol pomerne nenáročný, ale zároveň veľmi pekný výlet v ďalšej pre mňa zatiaľ nepoznanej časti Slovenska. Tento výlet ma však navnadil k tomu, aby som sa sem ešte vrátila. Aj s našimi deťmi.
Záverečné hodnotenie
Rodinný výlet na Bralovú skalu z obce Sklené je jednoduchý a zvládnu ho aj slabší turisti (výstup z Rematy bude asi trochu náročnejší). Na jeseň však vzhľadom na množstvo blata treba byť opatrný pri zostupe. Atrakcia pre deti v podobe vlaku je zaručená v každom ročnom období. A pre nás ako bonus tohto výletu bolo stretnutie s ďalšími účastníkmi výzvy #7kopcov3jazera.
Už teraz sa teším, ako sa na medailobraní budeme smiať na tejto príhode.
