Tak konečne nastal deň, keď chceme zdolať pre nás najatraktívnejší cieľ výzvy 7 kopcov 3 jazerá 2018 – Ďumbier. Druhý deň našej trojdňovky (tri ciele za tri dni) sa začal v Pavčinej Lehote, dedinke pod Demänovskou dolinou, v ktorej každoročne strávime minimálne dva týždne – jeden v zime, jeden v lete. Rodinný výstup na Chopok a Ďumbier je povinná jazda. Skrátka Liptov milujeme, a preto sme veľmi ocenili výber tohto cieľa (na Čierny Váh ešte dôjde) :-).
Predchádzajúci deň po fyzickej stránke naozaj nebol náročný, takže ráno sme sa zobudili svieži a mohli sme vyraziť. Po ceste autom do Jasnej sme ešte vyzdvihli ďalšiu rodinku, ktorá sa podujala robiť nám spoločnosť pri zdolávaní jednej zo slovenských klasík. Keďže spoločne výstup na Ďumbier mali dať až štyri deti, opäť sme si zvolili ten najľahší možný variant pri zdolávaní cieľa.
Chopok
V Jasnej sme zaparkovali pod lanovkou Biela púť a naše kroky sme nasmerovali priamo do pokladne lanovky. Rozhodli sme sa totiž, že deti ušetríme namáhavého výstupu na Chopok. Lanovka pre našu rodinu až nahor a späť nás vyšla bez Gopass-u na cca 60 eur (2 dospelý, 1 dieťa, Sašku som nahlásila ešte ako 5-ročnú, takže za ňu nebolo potrebné platiť).
Jazda lanovkou bola pre deti fakt atraktívna. Asi najmä preto, že jazda nebola monotónna, ale každú chvíľu sme prestupovali. Najprv sme sa zo stanice Biela púť vyviezli štvorsedačkou na Koliesko, následne na ňu nadväzoval „výťah“ Lienka, ktorý nás vyviezol na Priehybu a odtiaľ sme sa už visutou kabínkovou lanovkou dostali až pod vrchol Chopku.
Iba kúsok od výstupnej stanice sa nachádza Chata pod Chopkom, známa tiež ako Kamenná chata, príp. Kamienka, najstaršia kamenná chata v Nízkych Tatrách.
Na tejto chate sme boli naposledy pred dvoma rokmi, Priznám sa, že pohľad, ktorý sa nám naskytol teraz nás takmer rozplakal. Chata stratila svoje vysokohorské čaro a stala sa z nej iba komerčná záležitosť. No nič, dali sme si tu aj tak krátky výdych, poniektorí sa posilnili a mohli sme vyraziť.
Ďumbier
Obišli sme Kamienku sprava a po červenej sme vyrazili smerom na Ďumbier. Červené turistické značenie znamená, že chodník je súčasťou tzv. Cesty hrdinov SNP. Chodník Chopok Ďumbier je hrebeňový chodník, pričom jeho väčšia časť je vydláždená skalami. Z Chopku cesta zásadne klesala a to až po Demänovské sedlo. Odtiaľ už cesta iba stúpala.
Prešli sme cez Krúpove sedlo a za chvíľu sme už stáli na Ďumbieri. Celý prechod od Chopku až po Ďumbier nám trval približne dve hodiny.
Na Ďumbieri nás čakal slovenský dvojkríž a obrovská tlupa turistov. Mnohí z nich, rovnako ako aj my, sa postavili do radu, aby si mohli urobiť vrcholovú fotografiu práve pri kríži. Po tom, ako sme absolvovali povinné fotojazdy, konečne sme sa na vrchole usadili a vychutnávali si výhľady na našu krásnu krajinu.
Počasie nám skutočne prialo, takže výhľady boli fantastické a aj naše deti zhodnotili, že tá námaha stála za to. Ako na dlani sme mali nielen Nízke Tatry, ale aj Vysoké….
Vrcholovky
Rýchle občerstvenie nám dodalo ďalšiu energiu a vybrali sme sa na cestu späť. Na Chopok sme sa vrátili tou istou cestou po hrebeni, takže zasa najprv klesanie až po Demänovské sedlo a odtiaľ zasa stúpanie až ku Kamienke.
Cesta naspäť sa niesla už v uvoľnenejšej nálade (veď náš cieľ bol splnený, slniečko svietilo, nikde ani obláčika, takže nebol dôvod veľmi sa ponáhľať). Dovolili sme si viac prestávok, aby sme sa kochali prírodou, príp. ulahodili našim chuťovým pohárikom formou sladučkých čučoriedok, ktorých tu rástlo ešte stále hojne. Takže cesta späť nám trvala o trochu viac ako 2 hodiny.
Kamienka
Opäť sme sa zastavili na Kamienke, kde sme si doprali výdatný obed. Niektorí si dali kapustnicu, iní fazuľovicu a všetky štyri deti si dopriali parené buchty. Čas nás nenaháňal ani po tejto prestávke, takže sme sa rozhodli na záver nášho výletu vyliezť ešte na samotný kamenistý vrchol Chopku. Výstup nám trval asi 10 minút, ale opäť to stálo za to, znovu sa nám totiž naskytli neskutočné výhľady.
Tak ako sme po kameňoch vybehli hore, tak sme z nich aj zbehli až k reštaurácii Rotunda, pri ktorej je vrchná stanica lanovky. Nastúpili sme na lanovku, z ktorej sme na rozlúčku zamávali ešte Ďumbieru a zviezli sme sa až dole. Ďalší krásny deň bol za nami. 🙂
Záverečné hodnotenie:
Rodinný výstup na Chopok a Ďumbier sa vydaril. Túra bola pre skúseného turistu pomerne jednoduchá. Zabrať nám dali iba výstupy z Demänovského sedla, a to na obe strany. Najprv smerom na Ďumbier a potom smerom na Chopok. Pre deti to už bola turistika z kategórie „poriadna“. Keďže však išlo o hrebeňovú turistiku aj stúpania a klesania sa dali zvládnuť a deti večer zaspávali s výborným pocitom, ako skvelo to dali.
