Výzva „7 kopcov 3 jazerá“ začala v decembri 2017 písať svoj 3. ročník, a keďže táto výzva nás vo svojich prvých dvoch ročníkoch veľmi bavila, rozhodli sme sa zúčastniť aj tej aktuálnej. Počas prvých dvoch ročníkov sme na vybrané výlety zobrali aj naše deti, tento ročník sme sa však rozhodli absolvovať s nimi už všetky stanovené ciele.
Na stránke organizátora tejto výzvy (www.restartnisa.sk) sa uvádza: „Výzvy sú určené pre profesionálnych i amatérskych športovcov, dokonca aj pre celé rodiny.“ Z tohto dôvodu sú všetky ciele plánované tak, aby si ich užili aj „profíci“, ale aby ich zvládli aj tí, ktorí ešte, alebo už, nemajú toľko fyzických síl. Takže aj my sme trasy na zdolanie jednotlivých cieľov vyberali tak, aby boli vhodné predovšetkým pre deti.
Zo začiatku sme mali trocha obavy, či naozaj je v detských silách zvládnuť všetky ciele, postupne ako sme však jeden cieľ za druhým plnili, pochopili sme, že naozaj všetky ciele sú zdolateľné aj tými najmenšími a organizátori výzvy si pri výbere cieľov dali naozaj záležať.
O to viac ma mrzí, že sa nám napokon nepodarilo zdolať všetkých 10 predpísaných cieľov a napokon sme museli využiť jedného povoleného žolíka. Do konca novembra som verila, že ten posledný cieľ – v našom prípade Čierny Váh – sa nám podarí zdolať, ale kombinácia viacerých nepriaznivých okolností nám v tom zabránila. Som si však istá, že tento svoj rest budúci rok napravíme
Čierny Váh sme nahradili cieľom podľa nášho výberu. Výber padol na Pálavu, jeden z cieľov z predchádzajúceho ročníka.
Cieľom výzva 7 kopcov 3 jazerá je motivovať ľudí k aktívnemu pohybu cez neobjavené krásy Slovenska. V našom prípade bol cieľ organizátorov dokonale splnený a my sa nechávame motivovať už tri roky. Naozaj sa veľmi tešíme, že práve vďaka tejto výzve sme nielen my, dospelí, objavili viaceré krásne miesta, ale nádheru našej vlasti vďaka tejto výzve oveľa ľahšie odkrývame aj našim deťom. Ciele zdolávali naozaj s nadšením a k viacerým z nich sa chcú ešte vrátiť. A zároveň sa tešia na zdolávanie ďalších v novom ročníku.
Na nasledovných stranách Vám predstavíme ciele 3. ročníka výzvy 7 kopcov 3 jazerá tak, ako sme ich zdolávali my – rodina Cviková, vrátane dvoch úžasných detí Maťka (9 rokov) a Sašky (6 rokov).
Čachtický hrad
3. ročník výzvy 7 kopcov 3 jazerá bol spustený už 1. decembra 2017 a my sme sa konečne 3. marca 2018 odhodlali na splnenie prvého cieľa. Jeho výber bol viac – menej jasný. Keďže ešte aj na začiatku marca v našich zemepisných šírkach a dĺžkach si svoju nadvládu stále udržiavala pani Zima, rozhodli sme sa vyjsť k cieľu, ktorý sme už poznali a teda vedeli sme o ňom, že výstup naň ani v snehu nie je náročný. Takže sme sa rozhodli pre príjemnú prechádzku na Čachtický hrad.
Z Bratislavy sme vyrazili ráno. Z diaľnice sme zišli pri Novom Meste nad Váhom (na diaľnici sa netreba viazať na tabule označujúce zjazd do Nového Mesta; priamo na diaľnici sú osadené hnedé tabule, ktoré upozorňujú na cestu na Čachtický hrad – bacha, ten je ihneď za zjazdom na Beckov, tak aby ste ho neprebehli) a potom už lokálnymi cestami sme sa doviezli až do dedinky Čachtice.
Podľa informačných tabúľ, ktoré sú v centre obce, sme veľmi ľahko našli cestu na hrad. Auto sa dá zaparkovať priamo v dedine, ale my sme sa nechali zlákať značkou, ktorá upozorňovala na to, že o 1,2 km sa dostaneme k parkovisku patriacemu k Čachtickému hradu. Úzka cesta najprv viedla pomedzi domy, neskôr sa kľukatila pomedzi stromy a lúky, až sme sa začali strachovať, či značku uprostred dediny sme pochopili správne a či sa v rozpore s dopravnými a inými predpismi nevyvezieme až priamo k hradu. Už – už sme sa chceli otočiť, keď sme skutočne zbadali malé parkovisko
Pri parkovisku bola aj búdka, v ktorej by mala sedieť osoba vyberajúca parkovné, ale v zime chodí asi menej turistov, takže parkovné od nás nikto nepýtal. Parkovisko nebolo veľmi veľké, takže predpokladám, že počas turistickej sezóny je asi plné, ale teraz tam bolo iba 5 áut. Zaparkovali sme, deťom prezliekli oteplovačky a vyrazili sme. Hneď za parkoviskom začínal les a napriek tomu, že zatiaľ sme všade naokolo videli iba samé blato, vstupom do lesa sa pre nás začala zimná prechádzka po snehu. Po krátkej chvíli mierneho stúpania (ale najmä šmýkania) sme zbadali cieľ našej cesty – Čachtický hrad. Výhľad naň ešte na malý moment schovali stromy, ale za chvíľu sme hrad uvideli v celej jeho kráse. Cesta k nemu bola naozaj krátka – od auta až po jeho vstupnú bránu to bol iba 1 kilometer.
Vošli sme vstupnou bránou, prešli dolným nádvorím a dostali sme sa k ďalšej z brán, ktorou sme vošli priamo na hrad. Teraz v marci ani tu od nás nikto nechcel vstupné, aj keď počas turistickej sezóny si ho od Vás určite vypýtajú. Hrad prešiel v poslednom období obrovskou úpravou. Domnievam sa, že vstupné je opodstatnené, a ak by si ho odo mňa vypýtali aj teraz v zime, neváham ani chvíľu a zaplatím.
Zrúcaninu Čachtického hradu v súčasnosti tvoria pozostatky horného, stredného a dolného hradu, pričom tu možno ešte aj dnes dobre rozoznať identifikovateľné budovy. Hrad sa nachádza vo výške cca 420 m n. m. s krásnymi výhľadmi na obec Višnové a hrebeň Považského Inovca.
K autu sme sa vrátili tou istou cestou, ako sme prišli s tým rozdielom, že od hradu sme sa vybrali ešte kúsok po hrebeni, aby sme mali ešte dokonalejší výhľad na celý hrad a až potom sme zbehli na pôvodnú cestu. Keďže cesta bola krásne zasnežená, naše deti uprednostnili pred chôdzou dolu, šmýkanie sa po zadku takmer až k autu. Do auta však nastúpil iba šofér, my ostatní sme sa rozhodli v takom peknom počasí zísť peši až do dediny. Tam sme sa opäť všetci stretli a hoci sme si užili naozaj iba kratučký (aj keď veľmi pekný) výlet, vyhladli sme a tak sme sa zastavili v reštaurácii – Pizzeria Bathory, ktorá bola v centre dediny (priamo pod kostolom). V útulnej reštaurácii so skvelým personálom sme sa fakt dobre najedli, príjemne oddýchli, nakúpili suveníry – magnetky, odznaky, pohľadnicu (keďže na hrade sa teraz žiadne nepredávali), pred reštauráciou sme si vytlačili pamätnú mincu a mohli sme vyraziť na cestu domov.
Naše deti však ešte neboli unavené a vymysleli si, že chcú vidieť Hornú dolnú. Podľa GPS sme boli iba 16 km od nej, tak sme sa ešte odviezli do fakt úžasného zapadákova. Ale tam sme našli všetky najdôležitejšie exteriéry Hornej dolnej a vcelku sme sa pobavili.
Záverečné hodnotenie
Výlet na Čachtický hrad, tak ako sme ho absolvovali my, je skutočne nenáročný a zvládnu ho aj malé deti. Ak by však niekto chcel zažiť skutočnú turistiku, hrad sa nachádza v Malých Karpatoch a tieto lesy poskytnú viacero zaujímavých ciest aj v okolí tohto hradu.
Prečítaj si aj:
- Svetlušky na Čachtickom hrade
- Vlakom a bicyklom na Čachtický hrad
- Čachtice hrad turistické trasy, cyklotrasy
- Jarné zamyslenia medzi Čachticami a Tematínom
[pl_section section=“widgets“ id=“7317499″]
[pt_view id=“abe60f09eg“]
