Piaty deň smerujeme hneď ráno do zubrej zvernice v Topoľčiankach.
Topoľčianky
Bola založená ešte v roku 1958 a je to jediné miesto na Slovensku, kde môžete pozorovať majestátne zubre, bratrancov známych amerických bizónov.
Máme šťastie, že sme prišli hneď ráno, sme tu akurát v čase kŕmenia a tak zubre pozorujeme z bezprostrednej metrovej vzdialenosti. Prechádzame okolo ohrady lesníckym chodníčkom krásnym dubovým lesom a vyhliadame zubry. Zubor dosahuje dĺžku až 2,7 metra a výšku 1,9 metra. Býk vie dosiahnuť hmotnosť až 1500 kilogramov a môže sa dožiť 30 rokov.
Podľa medzinárodnej dohody o chove zubra sú všetky zubry narodené na Slovensku pomenované menami, ktoré začínajú slabikou Si – napr. Sibirka, Sigmund, Sivko, Silan, Silvo a podobne.
Toto zviera bolo kedysi prirodzenou súčasťou európskych lesov. Dokonca ešte v devätnástom storočí ho bolo možné v prírode nájsť. O jeho výskyte aj na Slovensku svedčia niektoré miestne názvy: Zuberec, Zubrohlava, Zubrá a pod. V červenej knihe ohrozených druhov je hodnotený ako zachránený druh a celosvetovo patrí k prísne chráneným zvieratám. Dočítali sme sa, že v roku 2004 sa uskutočnil niekoľko desaťročí plánovaný projekt vypustenia zubrov do voľnej prírody v NP Poloniny.
V polovici decembra bolo vypustených do voľnej prírody 5 zubrov. Tieto jedince by mali spoločne s poľskými zubrami vytvoriť stabilnú populáciu v tejto časti Karpát.
Kaštieľ v Uherciach
Našou ďalšou plánovanou zastávkou bol neogotický kaštieľ vo Veľkých Uherciach.
Kaštieľ vidíme od cesty, ale brány sú uzavreté. Vystupujeme z auta a brázdime dedinou. Pýtame sa pani s kočíkom, ako sa dostaneme ku kaštieľu. Dozvedáme sa však od nej, že patrí do súkromného vlastníctva Thonetovcov a aktuálne sa k nemu nedostaneme. Veríme však, že časom sa otvorí aj pre brány verejnosti, minimálne od cesty vyzerá skvostne.
Smerujeme do Trenčína, kde prejdeme centrom, aby sme sa najedli vo vegánskej reštaurácii. Jedlo sa dá zjesť, rýchlosť obsluhy tu pokrivkáva, vegánsku Burinu v Palúdzke to netromfne.
Haluzická tiesňava
Našou poslednou zastávkou na okružnej ceste Slovenskom je Haluzická tiesňava.
Haluzická tiesňava sa každým rokom mení, zväčšuje a neprestáva rásť. Určite sa ju oplatí navštíviť. S výnimkou náučného chodníka nevedie cez Haluzickú tiesňavu žiadna oficiálna turistická značka. Prechádzka touto tiesňavou je však nenáročná, zvládnete ju prejsť za hodinku. Na niektorých úsekoch treba prekračovať potôčik.
V roku 1963 bola Haluzická tiesňava vyhlásená za prírodnú pamiatku a platí tu štvrtý stupeň ochrany. Tiesňava vznikla činnosťou Haluzického potoka, ktorý si razí cestu cez tunajšie skaly. V súčasnosti má kaňon dĺžku zhruba jeden kilometer, hĺbku okolo 50 metrov a šírku zhruba 200 metrov.
