Sedem plies, ktoré sa nachádzajú na severozápade pohoria Rila, neďaleko bulharskej metropoly Sofia boli jedným z hlavným dôvodov, prečo sme sa s Johnym rozhodli vnútrozemie Bulharska navštíviť. Rila lakes hike sa považuje za jeden z najkrajších turistických trailov v Bulharsku.
Cesta k nim zo Sofie nezaberie viac ako hodinku autom. Oveľa viac však odporúčame shuttle service agentúry Traventuria, ktorý nie je veľmi drahý, štartuje denne z centra Sofie (od chrámu Alexandra Nevského) a dovezie vás až pod lanovku. Traventuria ponúka okrem Rilských jazier aj výlety na Rilský kláštor (Rila Monastir), do historického Plovdivu ale najmä k skalám Belogradchik a minumentálnym jaskyniam Saeva Dupka, Devetashka and Prohodna Cave.
Rila lakes
Rila lakes sú plesá. Ladovcové jazerá. Sú roztrúsené medzi vrchmi Suhi Chal (Suchý vrch), Otovishki a Haramiya. Jazerá boli pomenované podľa svojich tvarov a vlastností. Najvyšším z nich je Slzné jazero, ktoré získalo svoje meno pre krištáľovo čistú vodu. Nachádza sa vo výške 2 535 metrov, priamo pod vrchom Otovishki. Vedľajšie jazero Eye Lake je najhlbšie s 37,5 metrami. Je oválne a keď je dobré počasie, je intenzívne modré.
Pri návrate spodným chodníkom objavíte jazero Eye (Kidney Lake), pomenované pre svoj obličkový tvar, ktoré má plochu 85 hektárov a strmé skalnaté brehy. Ďalej prídu na rad Dvojičky. Na oboch koncoch široké a v strede úzke jazero pripomína presýpacie hodiny. Počas suchých rokov sa jazero mení na dve menšie a odtiaľ pochádza aj jeho názov. Najnižšie sú položené Trojlisté a Rybie jazero a trochu od cesty Spodné jazero. Všetky plesá sú spojené úzkymi potokmi.
Saparova Banya
Turistická trasa okolo jazier je najnavštevovanejším prírodným miestom v Bulharsku. Keď sme nastupovali mimo sezóny do dvoch 9 miestnych mikrobusov, Jano čosi utrúsil že snáď tam nebudeme jediní. Po asi polhodinovom kľučkovaní po serpentínach nás sprievodcovia vyložili na úplne preplnenom parkovisku pri lanovkách a my sme si konečne užili výdobytky seniorského veku. to keď sme tetu pokladníčku ukecali, že ako 60+ máme na lanovke nárok na polovičnú cenu.
Rila lakes hike
Lanovka Pionerska nás vyviezla až ku horskej chate Rila Lakes Hut, odkiaľ začinajú v lete všetky turistické chodníky a v zime všetky zjazdovky. Hlavný chodník po hrebeni na chatu Ivan Vazov otvorí neskutočné scenérie. Pohľad na jazerá zhora ruší len neustály pohyb turistov a cvakanie fotoaparátov. Objavujeme multikulturálnosť.
Vedľa nás sa pohybuje večne usmiaty starší japonský pár, ktorému sme včera v Sofii radili, ako si objednať polievku Tarator. V aute sa snami viezli dvaja nemci, dve Austrálčanky, jedna Mexičanka, anglický párik a my, slovenskí hikeri. Hoci sme si viacerí ťažko rozumeli, výstup po hrebeni aj pomoc s cvakaním sefíčiek nám pomohli prekonať všetky zábrany. Do veľkej miery prispel aj sprievodca, ktorý naozaj vedel o týchto horách všetko.
Ivan Vazov hut
Chata Ivan Vazov je cez jeseň pre väčšinu turistov konečná. Málokto v tomto období volí veľký hrebeňový okruh, ktorý môže byť v tomto období aj vďaka nárazovým vetrom a samote dosť nebezpečný. Pivo Pirin, ktoré tu však podávajú s patričnou vysokohorskou prirážkou však stojí za každý glg.
Cestu naspäť volíme spodným okruhom okolo brehov jazier. Výhľady síce nie sú tak panoramatické a veľkolepé, súznenie s plesami a okolitou prírodou je však o to väčšie. Chodník je zväčša po vrstevnici ale sále funguje hore, dole, hore, dole. Vedeli sme, že na konci nás čaká niekoľko stometrový výstup k chate. To však nebol najväčší problém. Spodný chodník je oveľa divší a nie je ani zďaleka tak hiking friendy ako horný. Naša priemerka klesla na 1,2 km/h a začali sme mať aj obavy aby sme odjazd lanovky a shuttle bussu vôbec stihli.
Návrat k lanovke
Čo povedať záverom. nepremokavá obuv pomohla. Často sme kráčali cez potokmi premáčané chodníky, ktoré boli občas prekryté aj drevenou lávkou. Vďaka intuitívnej navigácii sme raz aj zablúdili. Cesta späť na chodník nám zabrala vyše hodiny. Nakoniec sme boli šťastní, že vidíme základnú chatu pri lanovke.
Pri zjazde dole lanovkou fakt príkrym terénom sme počúvali hvizd a smiech troch mládencov (ultramaratóncov) ktorí tu trénovali. Dobehli dole skôr ako lanovka. Dole pri pive prebiehala už len štandardná tortúra. Preháňanie, zveličovanie a ukazovanie fotiek, ktoré nakoniec skončilo pri debatách o rozdieloch žitia v krajinách nášho pôvodu. Ako obyčajne sme zistili, že svet zas nie je až tak rozdielny.
Sofia
Shuttle busy nás spoľahlivo zviezli až d Sofie. Cestu naspäť si málokto pamätá, lebo okrem šoféra všetci pospali. Hore zima, dole 30 st. teplo. Tak sme sa aspoň na záver schovali v Chráme Alexandra Nevského, v ktorom je naozaj nevšedná atmosféra.
Rila lakes hike: Sofia má pre aktívnych ľudí niekoľko bonusov. Letenky sú lacné. Síce nemá more, ale môže byť východzou stanicou pre turistiku a hiking do pohorí Vitosha, Rila a Pirin. Sofiu tiež prezývajú aj zelené mesto, lebo je plná nekonečných parkov a cyklotrás a navyše, nájdere tu pre slováka veľmi príjemné ceny.
