Tajchy a sokoliarky v Štiavnických vrchoch

Voľno vo sviatok nemohlo pripadnúť na lepší deň. Je krásne, slnečno a sme v Liptovskej Teplej v našom obľúbenom penzióne. Vraciame sa domov z predĺženého víkendu. Cestu späť využijeme na dobytie ďalšieho cieľa Richňavského tajchu! Trocha si zájdeme do stredu našej malebnej krajiny.  V Ružomberku sa liptácky klon svokra motá na najrušnejšej križovatke na svete. Vietor mu sfúkne čiapku. Má šťastie, že je červená a môže ju zobrať. Naj dedinka Liptovská Osada nesklamala a je v nej predajňa konzumu otvorená. No my sme zásobení, nie ako minulý rok.

na Banskú Štiavnicu

Rádio upozorňuje 2x na „radistov“ v Starej Hore. Ľudia sú nepoučiteľní a vidím ako v protismere zastavujú auto. Rakúšan za mnou blikal morzeovku protiidúcim pomaly do Bystrice. Obiehajú nás maďarskí motorkári a sme pod Urpínom. Kúsok po rýchlostnej ceste a v Hronskej Breznici ju opúšťame. Kľukatou cestou do Banskej Štiavnice. Hoci ma značky upozorňujú na uzavretú cestu k Štiavnickym Baniam, tupo idem cez centrum. Pri Novom zámku si dávam čelom vzad. I dnes sú tam cestári. Aspoň baby vidia krásy banského mestečka. Idem ani neviem ako na Hornú Roveň. Zastavím pri krave a pýtam sa na cestu do Baní. Nie kravy, ale pastiera. Posiela ma smerom, kde je otočená krava, na Levice. Idem teda len kúsok k bývalej bani.

Richňava

Odtiaľ ide náučný chodník k Richňave. Vyberieme sa naľahko, modrá značka, kopírujúca náučný chodník by nemala byť náročná. Je na nej trochu ťažšia orientácia, ale stratiť sa na holých pláňach nedá. Cez to všetko, chodník pýta lepšie značenie. Stúpame lesnou cestou k Veternému sedlu pod Tanádom. Na opačnej strane je nový lyžiarsky vlek Salamander rezort.

Tajchy a sokoliarky v Štiavnických vrchoch
Viac ako 900m vysoký Tanád nad Banskou Štiavnicou.

K Richňave náučným chodníkom

Šliapeme na Malý Tanád. Je odtiaľ krásna vyhliadka na Štiavnické vrchy. Ďalej na severovýchod je vidieť masív Poľany, na opačnej strane rovina Tekova. Za chrbtom mám Vtáčnik. Celou cestou vidíme povestné Sitno. So staršou sme tam už i boli. Prechádzame po vrstevnici. Vypálený les, zostala len lúka pre ovce. Svedčí o tom rozpadnutá koliba za kopcom. Ovce pomáhali stavať tajchy. Kopytami udupávali hrádzu.  Z lesíka sa práši. Mamina zasa myslí na kancov a podobnú divočinu. Je to však peľ z ihličnanov. Prejdeme okrajom lesíka a sme niekde pod Kanderkou. Naše domáce orchidey, Vstavače, už kvitnú v plnej kráse.

 Tajchy a sokoliarky v Štiavnických vrchoch
Vindšachtský tajch. Pod ním Evičkino jazero.

Šliapeme k sedlu Pleso. Rozrytá zem dáva tušiť o pokuse zachrániť tajch Pleso. Z pôvodných 60 tajchov sa zachovalo 24. Tajchy sú umelé jazerá, ktoré kedysi slúžili baníkom na pohon čerpadiel odčerpávajúcich vodu z baní. Teraz sa v nich dá kúpať, pokiaľ je v nich voda.  Odbočíme na vyhliadku nad Vindšachtským tajchom.

Dravce

Na malý výbežok prídu dievčence z blízkej školy a na rukách dravcov. Italy, jastrab (-ica) mexický, ktorý má krásne slovenské meno kaňúr. U nás nie je doma, lebo pochádza, ako meno naznačuje, z Ánd. Druhý dravec bola Turu, sokol rároh. Vedeli ste, že je v Š. Baniach jediná základná škola na svete, kde je sokoliarstvo povinný predmet? Na tento nápad prišiel kantor z Austrálie. Baby sú veľmi hrdé na svoju školu. Navštevujú ju osobnosti ako Nasťa Kuzmina, či indický veľvyslanec. 

Pýchou školy je minizoo a hlavne dravce. Krokodíl, opice i mrchožrútsky sup. Do tejto školy chodia deti i cez prázdniny a škola je vtedy prístupná od 9 do 17h. Určite sem zavítajte a pozdravujte budúcu sokoliarku Hanku.

 Tajchy a sokoliarky v Štiavnických vrchoch
Hanky v akcii s kaňúrom Italy.

Dievčence nám aspoň predviedli lietanie Italy. Turu bola mrzutá, len škriekala. I moje baby si skúsili dotyk dravca. Škriekať nemusia skúšať, to vedia od malička všetky tri. Kaňúr priletel za nimi a sadol si na rukavicu, v ktorej mali skrytú maškrtu.

Na každom výlete nás postretne dačo výnimočné. Inak tomu nebolo ani teraz. Čas nás tlačil, s milými dievčatami sme sa rozlúčili a ešte kúsok popod vlek šliapali k prvým chatkám. Okrajom sme prišli takmer k levickej ceste. Zvrtli sme sa pri smetiakoch o 180° a našli cestu k tajchu. Cez rozbité schody popri nízkej chatrči. Richňava vstáva z popola. Buduje sa tu rezort, hoci oba tajchy nie sú ešte plne napustené.

Bludičky idú domov

Najeme sa paštéty ako inak. Ktosi si na jazere púšťa bojovú lodičku. Vraciame sa s5. Radi by sme priamo hore a nie obchádzať chaty. Akurát vbehnem komusi do záhrady. Chatár prekvapene pozerá ako hydrant z tajchu. Ideme radšej s5 rovnakou cestou. Teraz ideme v kuse až k autu. Namierime k blízkemu penziónu. Chlapča obsluhuje a pripadá mi príliš servilný. Možno to tak má i byť, ale v našich končinách to nie je zvykom. Čapované nemajú nič dáme teda fľaškovú kofču a plzničku pre maminu. Pohľadnice neznámy pojem. Už asi nie sú v móde.

Ideme autom dolu tentoraz odbočím pri krave správne. Úzke uličky Štiavnických Baní. Zastavujem pri tajchu, ale kdeže pohľadnice (napokon mejlom na obecný úrad, pohľadnicu neskôr získam). Pokračujem na Levice. Plán je ísť skratkou smerom na Pukanec. Pýtam sa drahej: „Dobre ideme?“ „Dóbre, len karuj dalej“, držiac atlas hovorí s istotou v hlase. Lenže odbočím opačne na Uhliská, a keď cesta už ďalej nejde tuším, že som kdesi, kde nechcem byť. Nielenže tam líšky nedávajú dobrú noc, ale ani muchy sa tam neotáčajú.  Zobral som teda do rúk mapu a správne pootáčal. Írečití gazdíčkovia čumia na zjavy zo západu, čo robia na konci sveta.

Tajchy a sokoliarky v Štiavnických vrchoch
Richňavský tajch bol viac menej vypustený. Dnes je to inak.

Vďaka ženinmu orientačnému zmyslu si vyberieme všetky poľné cesty. Vraciam sa teda 2km dolu. Odbočka na Novú Baňu je nenápadná a je tam len zákazová značka pre nákladiaky a druhá, že v zime je bez údržby. Cesta je v „poho“, iba krátky úsek s jamami, kde treba opatrnosť. Sme v osade Brehy a hneď na to na rýchlostnej ceste. Určite sme si skrátili cestu, len nevieme o koľko.

Pobyt mimo domu a hlavne práce nám vyčistil hlavy a naozaj sme sa reštartli. Videli sme znova neznáme kúty našej malej krajiny. Občas i nechtiac. Na prázdniny plánujeme ďalšie.

Pošli ďalej
Miro Švorc
Miro Švorc

Účastník 7 kopcov 3 jazerá, rodič, mestský turista, pravidelný bloger, floger, haker a žiak ZUŠ. Ďalšie články autora >

Articles: 13