Peter Ertl je človek s neuveriteľným množstvom energie a nápadov. Napokon, nápady sú tiež istou formou energie. Jedným z jeho nápadov je portál Reštartni sa. Každému odporúčam pozrieť si ho. Nedávno Peter Ertl inicioval stretnutie s predsedom KST Petrom Dragúňom. Bola z toho zaujímavá diskusia o možnostiach spolupráce a partnerstva medzi tradičnou, formálnou a hierarchickou organizáciou akou je KST a neformálnou, nezáväznou, neštrukturovanou komunitou združujúcou sa okolo portálu Reštartni sa. Dohodli sme sa, že si necháme uležať prvé dojmy a potom si navzájom položíme zopár otázok, aby sme sa lepšie zoznámili. Tu sú tie naše:
Reštart znamená začať znovu. Práca s počítačom nás naučila, že ak niečo začne haprovať, často pomôže reštart. Počítač sa ním vráti do pôvodného stavu.
Je to tak aj s reštartom človeka? Či úplne inak?
Asi sa očakáva niečo turistické 🙂 ale takto položená otázka vyžaduje trochu komplexnejšiu odpoveď.
Myslím, že stále narastá počet ľudí, ktorí chcú niečo v živote zmeniť. Mám už čosi cez 56 rokov. Na niečo veľa, na niečo málo. Dosť však na porovnanie a krátku bilanciu.
Hoci som celoživotný Bratislavák, v predškolskom veku ma formovali najmä Veľké Leváre a železnica. Vtedy sa pracovalo aj v sobotu a tak väčšinu času som trávil u starkých na Rudave, na železničnej stanici, na píle, na Šutrovni, na mlyne. Stareček bol výpravcom a ja som bol nadšeným mladým železničiarom. Bol som hrdý, keď som mohol zdvihnúť zelenú plácačku a vlak sa rozbehol. Vtedy mi ešte nepovedali, že sa rozbieha kvôli zdvihnutému semaforu. 🙂 Dokázali sme sedieť hodiny na peróne a počítať vagóny. Studňa bola jediná na návsi. Mojou robotou každé ráno bolo zobrať vahadlo, 2 vedrá a doniesť vodu. Tá vystačila 3 ľuďom na celý deň. Ak sa pralo, tak dvakrát. V televízii išiel iba jeden program ale to nevadilo. Elektrinu aj tak navečer kvôli nedostatku prúdu vypínali. Bavili sme sa po svojom. Remeň, Rýchle šípy a Framykoin boli našimi súputníkmi. Framykoin vždy, keď som večer došiel s oškreninami po páde z bicykla, chodúľov či káry, ktorú sme zmontovali zo starého kočíka v susedovej šope. Remeň, keď večer susedy nažalovali, ako sme na Rudave opekali raky alebo sa kúpali v Žákovom rybníku. Poznali sme každý dvor. Liezlo sa cez ploty, aby sme si skrátili cestu. Namiesto zlého psa nás zvyčajne čakala buchta od domácej. Napriek tomu, že sme nemali smartfóny, počítače, drahé tenisky ani tony drahých hračiek, považujem toto obdobie za najkrajšie spomienky v mojom živote.
Nie nebojte, nebudem tu prudiť spomienkovou nostalgiou. Nebudem tu riešiť ani študentské časy. Zlaté piesky, Záhradnícku, Véčko, motorky, čundre, burzy ani muziku,… Smerujem inam.
Žili sme svoj život. Žili sme ho po svojom. A naplno.
Úspechy sme si museli vybojovať. Priateľstvo a lásku sme si museli zaslúžiť. Všetko sme spoločne naplno zdieľali.
Dnes sa uzatvárame. Komunikujeme smajlíkmi. Hromadíme. Chodíme autom pomaly aj na záchod. Máme všetky výdobytky doby. Žijeme si materiálne lepšie ako ktokoľvek pred nami ale stále počúvam že nám je zle. Vlastníme veci. Doma hromady harabúrd, elektroniky, značkových handier. Socializujeme sa v obchodných centrách. Nakupujeme aby sme vyzerali, niekam patrili. Stále sa porovnávame. Z maličkostí sa už netešíme. Máme všetko čo potrebujeme. Ale nemám pocit, že ľudia naokolo by boli šťastnejší.
Za všetky tie veci, značky, handry, komfort, lepšie autá, kariéru, sociálny status,… /dosaďte si čo chcete/ musíme platiť. Kompromismi, sebaúctou, vzťahmi. Ale najmä vlastným časom. A to je jediné, čo sa kúpiť nedá. Nenechať sa zotročiť vecami a vlastným chcením.
Prirodzene úplne chápem človeka na minimálke, ktorý nemá za čo nakúpiť: že o čom to točím. Niečo nieje dobre ak sme dopustili, že pracujúci človek nemá na slušnú existenciu.
Horím, keď sa pre čosi zapálim. Vtedy žijem. Keď vysadnem na bajk, zdolám kopec, zacítim slobodu, slnko, výzvu, adrenalín. Keď som v skvelej partii, kde sa nemusím tváriť a som sám sebou. Sloboda a vietor vo vlasoch. Nechať sa unášať dobrodružstvom, objavovaním, rizikom,… Endorfíny, adrenalín, to môžem. Ak to nemám, začínam byť nespokojný.
Nepotrebujem toho veľa. Dobrú knihu, dobrú muziku, ale fakt dobrú :-), stále nové výzvy a zážitky. Dáva mi to pocit že žijem.
Ak si celý deň na nohách nemusíš nutne reštartovať behom. Kľudne prelež celý deň. Ak sa cítiš nenaplnený, kúp si foťák a staň sa na chvíľu trebárs umelcom. Robíš to predsa pre seba. Pre svoju radosť. Akoby sme v tom existenčnom boji o prežitie zabudli na svoje osobné uspokojenie. Na svoje priority, sny, ideály, zážitky.
Prírodou, horami, turistikou, pohybom nikdy nič nepokazíš. V Škótsku začali na niektoré diagnózy predpisovať prechádzky v lese. Dobiť baterky, vypnúť z existencionálneho tlaku, stresu, žiť chvíľu iba sám pre seba. Prečo iba chvíľu?
Nadváha, nedostatok pohybu, apatia, vyhoretosť, stereotyp, málo krásnych chvíľ, zážitkov, samota,… Reštart je v každom z nás. Iba ťa nemusí vrátiť do pôvodného stavu. Skôr do stavu v ktorom si v pohode a podľa možnosti čo najšťastnejší.
Portál reštartni sa je Váš projekt. Ste jeho zakladateľ, administrátor aj bloger. Spýtam sa najprv zakladateľa: Ako sa zrodil portál? Súvisí to s Vašim osobným reštartom?
Jednoznačne. Zmenil ma bicykel a nadváha. Na počiatku bola len osobná vízia. Zhodiť veľa kíl (už som si nebol schopný zaviazať ani šnúrky na topánkach), rozhýbať sa a zmeniť workoholický štýl života, kde som trávil prácou 10 i viac hodín denne. Utiecť od kariéry, stereotypu a konzumu k športu, k prírode, zážitkom a novým vzťahom. Chcem žiť naplno tento život.
Postupne sme sa posúvali od programu Reštart k výzvam 7 kopcov 3 jazerá a Kardionápravník. Beh, cyklistika, turistika, neustály pohyb a výzva, ale najmä aktívni, pozitívni a na cieľ orientovaní ľudia zmenili v priebehu 4 rokov chod celej komunity. Dnes nás každodenne navštevuje viac ako tisícka fanúšikov na blogu aj v sociálnych sieťach. Neprejde mesiac, aby sme nepodnikli nejakú spoločnú aktivitu.
Aká je vo vašom prípade deľba práce medzi administrátorom a blogerom, čo si vyžaduje viac času a pomocníkov?
Projekt som naštartoval. Je to moje decko ale nepovažujem sa za majiteľa múdra. Chcem byť skôr štartérom, aktívnou súčasťou komunity skvelých ľudí Reštartnisa, ktorá celý obsah buduje. Každý prispieva po svojom. Niekto článkami, niekto nápadmi, iný systémom, niekto gulášom a zemplínskymi prekladmi 🙂 a niekto dobrovoľnou prácou alebo výsledkami. Ako administrátor sa najmä starám, aby sme priestor uchovali pre aktívnych, pozitívnych ľudí rovnakej krvnej skupiny. Aby sme ho nezasvinili propagandou, otravným spamom a komerciou. Chceme ľuďom poskytnúť priestor do ktorého sa radi vracajú. Aj preto je v našich skupinách zákaz akejkoľvek politiky, náboženstva, alebo hejtu.
Teší ma, že komunita blogerov reštarnisa sa stále viac rozširuje. Píšu skvelo. A ja ako bloger? Píšem dosť. Neviem či dobre. Čo však viem iste: Píšem čo si naozaj myslím. Snažím sa reflektovať témy ktoré rezonujú v diskusiách. A nie sú len o prírode a pohybe. 🙂
Portál je pútavý, inšpiratívny, svieži, súčasný. Písať a inšpirovať svoje okolie vás evidentne baví rovnako ako všetky tie adrenalínové výčiny o ktorých píšete. Pri akej predchádzajúcej činnosti ste rozvinuli tento svoj talent?
Dúfam, že je. Tvorí ho však celá komunita.
Dlhé roky som sa venoval/ venujem hudbe a fotografii. Dobrí učitelia ma naučili, že jedna vec je pútavo rozprávať, ovládať pero, gitaru, štetec, fotoaparát alebo kameru a druhá, či má človek čo povedať. Odovzdať. V tomto kontexte vnímam tú gitaru, pero, štetec či fotoaparát skôr ako nástroje. Samotná estetika bez myšlienky, postoja, náboja môže byť ako vyfučaná duša. Estetická ale prázdna.
Zdravie, hlava, výlety, výbava, výzvy. Jednotlivé segmenty portálu. Sú to na seba nadväzujúce etapy reštartu, alebo paralelne fungujúce spúšťače ?
Haha. Jedno dopĺňa druhé. Cieľ je pritom nadmieru sebecký. Aktívny osobný život, plný zážitkov, dobrodružstva a skvelých kamarátov. Objaviť niečo nové. Skúsim si pomôcť zopár citátmi:
„Podstata challengu 7 kopcov 3 jazerá je právě v tom kouzlu zvednout zadek a sdílet své zážitky z míst, kde bych se jinak nepodíval …nesoutěžíme, neřešíme kdo je rychlejší, neporovnáváme počty cílů…proč bychom taky měli? je to challenge, výzva – pojď něco dělat, změň svůj přístup… hodně lidí chodí na různá místa, ale restartnisa.sk byl naprosto jedinečný, unikátní projekt v tom, že právě byla vybrána konkrétní místa, která za to stojí a motivují lidi k ativitě a sdílení zážitků z těchto míst…“
„Pri turistike je najťažšie zvoliť si cieľ svojej cesty. S reštartnisa tento problém neriešim a idem do toho! Zbalím batoh a začíname škrtať ciele. Veď čo lepšie stmelí partiu, než parádny výlet a vzájomná podpora? Všetky ciele toto leto padnú a na jeseň si otvoríme šampus s pocitom, že sme niečo dokázali.“
Portál zrejme má svoju komunitu stálych návštevníkov a predpokladám, že rastie. Ako funguje taká neformálna, neorganizovaná komunita ? Mávate nejaké zrazy, potlachy, či „valné zhromaždenia“ ?
Desím sa administratívy a oficialít. Niečo úplne iné sú neformálne zrazy. Napríklad medailobrania. Každý rok organizujeme viacero výstupov napr. Muráň, Malinô Brdo, Čičmany, Roháče… Tiež sa s kamarátmi z KST pripájame na niektoré z ich akcií. Každý rok sa snažíme prijať pozvanie niektorého klubu na spoločný výstup. Dávame tiež priestor na propagáciu ich aktivít.
Posledného Silvestra sme spolu s Bošanským Javorom absolvovali výstup na Vtáčnik, rok predtým so Žilinčanmi Minčol, tiež Kľak, Ale priznám, osobne sa desím masových výstupov. Som skôr samotár a preferujem radšej komornejšie akcie do 30 ľudí, ktorí sa vzájomne poznajú a tešia sa na seba.
Čo si myslíte o tradičnej forme turistickej organizácie akou je Klub slovenských turistov? Nepotrebuje tiež reštart? Ak trvajú dôvody na jej existenciu, čo jej pomôže prežiť ?
Vidím to optimisticky. Ľudia sa prebúdzajú. Slovensko je nádherná a rozmanitá krajina. Chýba jej len infraštruktúra a trochu zápal a skúsenosti. Okrem mora nám ponúka všetko.
Viedňou, Benátkami a Parížom to začalo. Možno práve tá nemožnosť cestovať po svete pred revolúciou spustila vlnu následných „all inclusive“ výpredajových lehátkární pri mori. Grécko, Chorvátsko, Egypt, Turecko, Taliansko, Španielsko. Túžba vidieť a zažiť niečo nové možno spôsobila, že sme akosi pozabudli na to, že aj v Čechách a na Slovensku môže byť krásne. Potom prišli zľavové automaty.
Tiež som podobné dovolenky zažil. Dnes ma však obchádza husia koža pri predstave, že strávim týždeň dva na lehátku v nejakom uzavretom rezorte, kŕmiac sa všetkým možným a popíjajúc práškové džúsy, sladké vody a miestne tuzemáky lebo je to v cene. Začal som preferovať aktívnejšie expedície a výlety, spojené s cyklistikou, hikingom, poznávaním. Zväčša si ich organizujem sám. Zažil som skvelú Mallorcu, Dolomity, Faro, Cyprus, Sicíliu. Objavil som na bajku iný Frankfurt, Berlín,… Za pár dní štartujeme objavovať španielske Picos de Europa.
Stále častejšie sa však vraciam domov
Objavujem nevšedné miesta v Čechách i na Slovensku. Som nadšený z opätovného objavovania Českého Švajčiarska, Českej Kanady, Šumavy, aj zo Slovenského krasu, Pienin, Tatier, Veľkej Fatry….
Na to aby si zažil ten najúžasnejší zážitok nepotrebuješ precestovať celý svet. Ani minúť celoročný rozpočet. Skôr dobrého parťáka, prísľub adrenalínu, dobrodružstva a výzvu.
Kedysi ľudia hľadali turistický cieľ a popritom nejaké ubytovanie. Dnes hľadajú na zľavách výhodný wellness a popritom nejaký cieľ.
Áno. Doba sa zmenila a turistika v tom klasickom športovom nesúťažnom poňatí „zober batoh a hybaj na hory“ akoby trochu zostarla. Namiesto toho rastú ako huby po daždi výkonnostné súťaže typu: „predveď sa, hecni sa, natri to všetkým, buď naj, dokáž viac, vyhraj…“ alebo naopak „zľavostroj turistika“ tipu: „Výhodné ubytko s wellness, polpenziou a vybehni s deťmi niekam v okolí do prírody.“ Vtom prvom prípade je akcent stavaný na víťazstve a prestíži, v tom druhom je turistika chápaná ako vedľajší produkt. Doba sa však mení. Stále viac ľudí chápe, že prefláknuté turistické centrá kde vás na každom rohu kasírujú nie sú to pravé orechové.
Štartujú úplne nové vlny. Cykloturistika, skialp, nordic walking, ebajk.
Ešte sa na minútu zastavím pri rodine a deťoch. Je smutné počúvať učiteľa telesnej výchovy ako na jeho hodine má 70% detí ospravedlnenku. Taká najkurióznejšia je, že dievčaťu mamička kúpila nové a drahé tenisky a predsa ich v telocvični nemôže zničiť. Ešte smutnejšia je štatistika ako rastie nadváha detí. Alebo koľko minút denne trávia rodičia rozhovormi s deťmi. Potom sa čudujú, že deti utekajú do virtuálneho uzavretého sveta. Tam nachádzajú nové komunity a nových kamarátov. Vieme akých? A tu sa oblúkom vrátim na začiatok. Dajme deťom viac než len ajfón, hru a virtuálny svet. Reálne dobrodružstvá, zážitky, rozhovory, aby mali na čom stavať a na čo spomínať.
Páčia sa mi turisticko orientačné behy detí v KST. Páčia sa mi tiež nové sekcie ako napr. cykloturistika, kone,… Sledovať trendy, zaujať a nadchnúť ľudí je cesta ako ich naštartovať. Cesta vedie cez pozitívne vzory. V Bobrovci organizujú skautské tábory z Jevíčka. Organizujú ich už neuveriteľných 55 rokov. A stále majú plno. Deti pod stanom, deti plné aktivít, výziev nadšenia. Dnes už robia táborových vedúcich bývalí účastníci. Decká ani nevedia, kde majú mobil. Za to nemajú problém vyšliapať na Baníkov.
Budúcnosť turistiky vidím práve v medzigeneračnom zapojení celých rodín. Turistika im dáva jedinečnú príležitosť na zdieľanie spoločných zážitkov, budovanie hodnôt, spomienok a vzájomnú, toľko potrebnú komunikáciu. Na záver si vypomôžem vašimi vlastnými slovami. Turistika je ideálny šport pre každú vekovú skupinu. Môžte sa zúčastniť a nemusíte súťažiť. Navyše, turistika je jeden z mála športov, kde nepotrebujete talent. 🙂
myslíte že to niekto dočítal až sem? 🙂
A čo sme si v 7 kopcoch 3 jazerách pripravili pre členov KST?
- 30% KST zľavu na štartovné (stačí napísať názov klubu KST do poznámky)
- Kluby KST s väčším počtom členov môžu tiež požiadať o paušálne štartovné pre celý klub. V tomto prípade nás kontaktujte mailom na [email protected] a dohodneme individuálne podmienky. Zapojíme celý klub a urobíme súťaž klubov.
- Aby sme podporili rodiny s deťmi zaviedli sme tiež jednotné rodinné štartové, ktoré má naozaj symbolický charakter.
- A prirodzene radi spropagujeme akcie KST klubov v okolí cieľov. 🙂 Stačí dať vedieť. A tiež radi prídeme.
Rozhovor s Peterem Ertlom viedol ing. Dušan Valúch, generálny sekretár KST
