Vstávame o 8:00 hod. a už je teplo. Rozmýšľam čo na raňajky a prerušia ma: „Reni, za 15 minút odchádzame…“ Čím má človek menej času, tým je rýchlejší. Sedíme v aute a ja sa dozvedám, že máme dohodnutý raft na rieke Soči.
Rieka Soča (taliansky Isonzo) je jednou z najkrajších riek v Slovinsku a celej Európe. Preteká Julskými Alpami a vyznačuje sa svojimi smaragdovými zelenými vodami, čo si vyslúžilo prezývku „Smaragdová rieka“. Dĺžka Soči je zhruba 138 km, z čoho je väčšia časť práve cez Slovinsko a potom pokračuje do Talianska, kde sa vlieva do Jadranského mora.
Raft na rieke Soči
Úžasný nápad, milujem prekvapenia. Náš sprievodca na rafte je skvelý, zábavný a povely deťom dáva dokonca v slovenčine. Myslela som si, že sa povozím, pofotím a poobzerám prírodu … ale omyl.
Bolo mi vysvetlené, že pádlo nie je varecha a musím ho používať. Na rafte a na divokej rieke sa oddychovať nedá. Voda bola prekrásna, číra, čistá, studená. Mali sme síce neoprén, ale nie celotelový a preto odhalené časti tela dosť trpeli v 13 stupňovej vode. Jedným slovom skvelé. Atrakcií pre deti bolo neúrekom. Z raftu sa dá spraviť parádna šmýkačka. Spúšťame sa, skáčeme zo skál do vody, plávame, kúpeme sa a ponárame. Raft na rieke Soči, ktorým sme zámerne narážali do skál, bol veľké dobrodružstvo a silný zážitok. Po 3 hodinách končíme. Škoda.
Ale zároveň hor sa objavovať ďalšie krásy Slovinska. Už teraz vieme, že sa sem isto vrátime na kaňoning.
Vodopád Kozjak
Obzrieme Napoleonov most v Kobaride a parkujeme. Náš cieľ je vodopád Kozjak. Cestou míňame rieku Soča a desiatky kúpajúcich sa ľudí. Je minimálne 35 stupňov. Závidíme všetkým plavcom. Túru sme absolvovali ale dala nám zabrať. Bolo veľmi teplo a voda sa minula už v polke cesty.
Pri rieke si spravíme obed. Celú dobu si nohy namáčame vo vode. Vodopád Kozjak je krásny. Vyteká priamo zo skál. Cestou k autu si ešte obzrieme bunkre z prvej svetovej vojny. Túra nám trvala 2 hodiny a 11 minút, 6.5 km s prevýšením 145 metrov.
Veľmi nás lákalo ísť sa kúpať aj napriek tomu, že voda mala 13 stupňov. Manžel nie je zrovna vodný živel. Zato ja a deti sme mali byť pôvodne asi ryby. Našli sme krásnu pláž, kde sme sa do sýtosti vykúpali. Cestou stojíme ešte v kempe, pijeme pivko, kolu, kávu a do zbláznenia obdivujeme nádhernú farbu rieky Soča. Nie vždy je ale všetko dokonalé. Večer v kempe zisťujeme že nás mladší chlapček má vysokú teplotu. Dávame lieky a dúfame že je to jednodňová viróza. Noc je pokojná, spacáky nemáme, je stále teplo.
Pohoda na jazere Bled
Ráno balíme stan, raňajkujeme. Sme celkom rýchli a s radosťou vyrážame na cestu k jazeru Bled. Jazero je krásne, veľké, impozantné. Je to náš štartovací bod do rokliny Vintgar.
Cestou prechádzame nádhernou prírodou. Naokolo nás len hory a kopce, stromy a rieky, tráva a kvety a desiatky cyklistov. V duchu im veľmi závidíme. Nabudúce berieme aj bicykle. Keďže teplota ani dnes neklesla, niet sa čo diviť, že všetci turisti vylihovali pri jazere Bled.
Roklina Vintgar
Vyrážame do rokliny. Dostali sme na hlavu helmu, pre deti veľká zábava, ešte nič podobné nezažili. Drevené chodníky, lavičky, krásna voda a konečne (keďže sme v rokline) aj nižšia teplota. Asi po 3 km sme v cieli. Následne si vyberáme cestu späť cez lúky a pastviny.
Spolu sme prešli 6,7 km s prevýšením 153 m. Zvládli sme to za necelé dve hodinky. Sme proste rýchli. Každopádne je to krátka ale krásna prechádzka.
Predĺžený víkend v Slovinsku sa vydaril. Konečne sme pri aute, už sa len najesť a šup domov. Aj sa celkom tešíme, náš chlapček má opäť teplotu. Bol to krásny, výživný a nesmierne dynamický predĺžený víkend plný neuveriteľných a nových zážitkov. Celý náš trip bol neplánovaný, spontánny a určite aj preto fantastický. Keď človek nemá nastavené očakávania, zažíva všetko nečakane a naplno. Všetkým to odporúčame. Slovinsko teš sa, určite sa vrátime.
Do prvej časti: Slemenova špica a jazero Jasná
