Ďalší z našich výletných cieľov 7 kopcov 3 jazerá nebol pre nás novinkou, ale veľmi radi sme sa vrátili na krásne miesta Prosieckej a Kvačianskej doliny. Ide totiž o skutočný turistický skvost a určite každý, kto sem aspoň raz zavítal, mi dá za pravdu.
Prosiecka dolina
Náš okruh dvoma dolinami v Chočských vrchoch sme začali v dedinke Prosiek. Na jej úplnom konci sa nachádza pomerne veľké platené parkovisko (parkovné je viac menej iba symbolické – 2,5 €/deň; nachádza sa tu aj „bufet“, dajú sa zakúpiť magnetky, či mapky), kde sme odstavili aj my naše auto a vykročili sme priamo k ústiu do Prosieckej doliny. Privítali nás obrovské skalné bralá, pod ktorými sme prešli po prvých drevených lávkach a kovových stúpačkách nad Prosiečankou a zachytili sme sa aj niekoľko reťazí. Pri ďalšom kráčaní dolinou sa voda úplne stratila a my sme pokračovali vyschnutým korytom rieky postupne k nášmu cieľu – k mlynom Oblazy.
Kamene, po ktorých sme kráčali, v niektorých pasážach vystriedala klasická lesná cesta a neustálym miernym stúpaním sme sa dostali až na rázcestie Vidová. Tu sme na chvíľu opustili modrou značkou značený turistický chodník a nechali sme sa zlákať šípkou, ktorá nás upozornila, že opačným smerom sa dostaneme k vodopádu Červené piesky. Tak sme sa vybrali k vodopádu. V tomto úmornom teplom počasí vodopád bol síce iba veľmi slabý, aj tak bolo fascinujúce pozrieť sa na vodu padajúcu z výšky niekoľkých metrov (15).
Pod vodopádom sme sa trochu ovlažili a vrátili sme sa na rázcestie a ďalej sme pokračovali podľa pôvodného plánu, t. j. po modrej.
Po chvíli sme sa dostali k tiesňave a teda konečne aj k toľko očakávaným rebríkom. Rebríky sú totiž vždy najväčšie lákadlo na turistiku pre naše deti.
Takže Prosiecka doliny nesklamala a rebríky boli. Síce iba niekoľko málo, ale boli. A postupne sme sa cez ne priblížili k Svoradu, vrcholu, ktorý uzavrel prvú časť našej aktuálnej túry.
Oblazy
Dolinu sme nechali za našimi chrbtami a my sme ďalej pokračovali cez obrovské lúky až k obci Veľké Borové.
Modrá turistická značka nás ďalej viedla po okraji dediny a dodržiavajúc pokyny tejto značky sme sa dostali až k bufetu Goral. Ani sme nemuseli zísť z turistického chodníka a mohli sme sa trochu osviežiť dobre vychladenou kofolou. A následne sme pokračovali ďalej okružným turistickým chodníkom. Postupne sme sa opäť dostali na lesný chodník a zostúpili sme až k mlynom Oblazy.
Dva drevené vodné kolesové mlyny Oblazy patria medzi horské typy mlynov a zároveň medzi posledné zachované pamiatky svojho druhu. Práve pri nich sme si doprali trochu výraznejší oddych. Prešli sme si sprístupnené časti mlynov a posedeli sme si aj pri potoku a vychutnávali nádherné pohľady na symbiózu nádhernej prírody a technickej pamiatky.
Práve na mlynoch sme mali dohodnuté stretnutie s našimi priateľmi, ktorí vzhľadom na to, že mali v partii aj veľmi malé deti si netrúfli na celý náučný okruh s nami, ale k mlynom vystúpili cez Kvačiansku dolinu. Tou cestou, ktorou prišli sa potom aj vrátili. A my sme sa od tohto bodu pridali ku nim. Od Oblazov sme krátkym stupáčikom vyšli na chodník, ktorým sme sa cez celú dolinu dostali až na parkovisko v Kvačanoch.
Kvačianska dolina
Kvačianska dolina je súce úplne iná ako Prosiecka, ale nemožno ani jej krásu uprieť. Po ceste z hornej časti Kvačianskej doliny sme sa zastavili ešte na dvoch zabezpečených vyhliadkach – vyhliadka Malý Roháč a vyhliadka Kobyliny. Z oboch sa nám naskytli nádherné výhľady. Z vyhliadky Malý Roháč na hornú časť doliny a na skalnú ihlu. Z vyhliadky Kobyliny do kaňonu riečky Kvačianky. Pohľad na jej tečúcu vodu nás príjemne osviežil a nad ňou nás zaujal pohľad na niekoľko nádherných a zaujímavých skalných útvarov. Jednoznačne najzaujímavejší a teda asi aj najznámejší je útvar, ktorý dostal pomenovanie Jánošíková hlava. Je perfektne viditeľný práve z vyhliadky Kobylina (príp. trochu nižšie), a ak by sa niekto bál, že si ho nevšimne, vôbec sa nemusí báť. Ak si túto atrakciu aj náhodou niekto nevšimne sám, upozorní ho na ňu drevená tabuľa. 🙂
Zišli sme úplne na dno doliny a pri jej ústí sme sa dostali na parkovisko k autu, ktorým sem prišli naši priatelia. Ak by sme sa s nimi nestretli, museli by sme ešte pokračovať do obce Prosiek a dokončiť okruh až k nášmu autu. My sme však využili možnosť a k nášmu autu sme sa už doviezli (takže sme si ušetrili ešte pekných pár kilometrov).
Záverečné hodnotenie:
Turistika v Kvačianskej doline je nenáročná, a preto je vhodná pre všetky typy turistov, vrátane malých detí (túto „túru“ úplne sama zvládla aj trojročná Dominika). Prechod Prosieckou dolinou je však už trochu náročnejší. Stúpačky, reťaze a rebríky (aj keď ich nie je veľa) si už vyžadujú viac turistickej zručnosti. Každopádne ide o nádherný okruh a kto má rád turistiku v nádhernej prírode, určite si príde na svoje.
