Tip na park Tamadaba sme dostali od domácich. Spolu s asi najkrajšou reštauráciou kanárov v mestečku Artenara a ikonickou cestou okolo kanárskeho grand kaňonu s dominantou Roque Nublo. Ešte predtým sme však objavili fotogenický kráter sopky Galdár.
Caldera del Galdár
Oblaky sú už pod vami, výhľad a UV žiarenie nad očakávania. Načase investovať do 50-ky krému. Okolo celej sopky vedie turistický chodník, ktorý by ste mali prejsť. Viem, viem, väčšine turistov postačí fotka zhora.
La Cilla, Artenara
Ak už sa zatúlate to Artenary, dajte si obed alebo aspoň miestne pivo Tropical na terase La Cilla. Zo skalnej terasy sa vám otvorí celý park Roque Nublo ako vo veľkom filme. O to viac poteší, že káva a pivo sú na tomto úžasnom mieste lacnejšie ako v Bratislave. 🙂
Artenara
Mestečko Artenara na mňa pôsobilo nezvyčajne novo a moderne. Hlavné dôvody navštíviť Artenaru sú štyri: Reštaurácia La Cilla, Kristov kríž nad ňou, výhľady na Tejedu z vysielača Artenara a vstupná brána do horných podlaží divočiny parku Tamadaba.
Park Tamadaba
Prírodný park Tamadaba sa nachádza na severozápade ostrova. Rozkladá sa v horských masívoch i na pobreží. Hore pri Artenare vo výške 1400 m n.m. a dole, na najdivších útesoch mora medzi mestami La Aldea de San Nicolás a Agaete. Od roku 2019 je Tamadaba vyhlásená za svetové dedičstvo UNESCO a stala sa súčasťou posvätných hôr Gran Canaria. Okrem jedného zavretého kempu, tej najčistejšej prírody a najúžasnejších vyhliadok tu nenájdete žiadnu civilizáciu. Nič. Príroda vo svojej najkrištalickejšej podobe.
Chránená zóna Unesco
Prírodný park Tamadaba je jednou z najpanenskejších oblastí ostrova a vďaka lesom je aj biosférickou rezerváciou. Práve Tamadaba má jeden z najlepšie zachovaných borovicových lesov na Kanárskych ostrovoch. Vôňa kanárskej borovice nás núti nachádzať stále ďalšie dôvody, prečo ešte chvíľu zostať.
Keď vidíme skalné vyhliadky a zakliesnené skaly medzi stromami, povieme si České Švajčiarsko alebo Dečínske skaly. Tak desať krát znásobené.
Najvyšším bodom parku je Pico de La Bandera s nadmorskou výškou 1 444 metrov. Chceli sme sa mu vyhnúť ale nakoniec nevydalo. Ten bunker sme museli preskúmať.
Kultovou je vyhliadka Llanos de la Mimbre. Nádherný výhľad na pobrežie Puerto de Las Nieves, Tenerife a La Aldea de San Nicolás z Mirador del Balcón je až ikonicky gýčovou fotkou z Gran Canarie. Ak chcete ísť na balkón, treba ísť až na koniec. 🙂
Trekking po Tamadaba nie je technicky ani kondične náročný, hore prekonáte možno 400 výškových metrov. Až na roklinový úsek na skalu… tá dá zabrať hlavne hlave.
Kemp Llanos de La Mimbre
Obrovský kemp v čase našej návštevy zíval prázdnotou. Možno covid, požiare, globalizácia? Nevedno. A je to škoda. Kompletná infraštruktúra na kempovanie sa pomaly rozpadá. Pritom je to jediné civilizované miesto v širokom okolí horského masívu. Bohužiaľ obohnané uzamknutým plotom.
Prečo mám rád kempovanie
Postupne vekom stále viac vyhľadávam čaro campu. Životný štýl kemperov je na hony vzdialený komerčným „all inclusive“ rezortom. Rozdiely nie sú len v komforte a cene. Ale i v kontakte s prírodou. A stretávajú sa tu iní ľudia. Aktívnejší, bezprostrednejší, bezproblémovejší. Viac spätí s prírodou a hodnotami, ako sú sloboda, nezávislosť, voľný čas, ktoré stále viac vyznávam.
Naša hostiteľka robí recepčnú v exkluzívnom „all inclusive“ rezorte v Puerto de Mogán. Bežne sa stretáva s tým, že hostia sa tu celé dni nudia, ležia na pláži, pojedajú, popíjajú a požadujú stále nejaké atrakcie a animácie. Najlepšie z lehátka. Pritom Cruz de Mogán či Azulejos de Veneguera, ktoré majú 4 km nad sebou, by im vyrazilo dych.
Kanárske Stelvio
Okrem horných podlaží sa rezervácia rozprestiera na pobreží La Aldea de San Nicolás, vedľa Andén Verde pod útesmi Mirador del Balcón, El Risco, Faneroque až po pláž Guayedra v Agaete.
Na spodnú pobrežnú časť rezervácie sa dostanete z Agaete cez nový tunel do La Aldea, ktorý nahradil starú útesovú cestu GC2. Poviete si dobre aj škoda. Domáci hovoria, že tunel odstránil 342 zákrut a skrátil jazdu na 16 km úseku o hodinu. 🙂 Dúfam, že túto cestu kanárici zachovajú aspoň ako kultovú cyklotrasu. Udržovať tie serpentíny nad morom pre bežnú premávku je totiž nerentabilné kvôli zvetrávaniu a stále sa uvoľňujúcim a padajúcim skalám.
Ak máte radi adrenalín a cestovný zážitok rozhodne si serpentíny medzi Agaete, La Aldea a Veneguerou prejdite skôr, než tie cesty definitívne zrušia a nahradia diaľničnými tunelmi. Nezadajú si so Stelviom.
