Metóda cukru a biča. Aj to je to, čo poháňa STRAVO-holikov. (pozn.: maník, denne tráviaci na strava.com, movescount, endomondo, runtasticu hodiny a hodiny sledujúc a porovnávajúc svoje výsledky)
A pretože som mal plné vačky prehadzujúcich sa mobilov a cyklistických Garminov, rozhodol som sa pre inováciu zo stajne SUUNTO.
Potrebujem to? Určite nie. Ale, … krásny stroj. Zelený ako žabička. Hlavná úloha môjho kamaráta SUUNTO AMBIT 3 je znova poštekliť detskú dušičku, ktorá sa rada hraje a spoznáva nové veci. Ešte som ho ani poriadne nerozbalil, už bol na ruke a odbehol som s ním sviatočne prvé tri kiláky. A teším sa na zajtra. Zas si niečo dokážem. A o to starým pánom ide predovšetkým. Dokázať si, že nepatria do starého železa a občas ešte zotnú aj nejakého toho mlaďocha na hrádzi.
Behám stále viac po teréne. Rád nordwalkujem. Rád mám pekné hodinky na rukách, môžem byť šťastný, a nebyť pritom premiérom. A zapisujem. Kontrolujem. Sledujem trasy, segmenty, rekordy, výzvy, zapájam sa do súťaží. Snažím sa to brať zľahka. Keď som sa prvýkrát zapojil do mesačných objemov, za 4 dni som najazdil 400 km. Bol som na seba hrdý. Až dovtedy, kým som v svetovom rebríčku nenašiel maníka, ktorý najazdil 2800 km za ten istý čas. Ako je to možné? Všetko vo mne kypelo. Všetko sa búrilo. Nemohol som spať. Maník musel mať zo mňa a mne podobných veľkú radosť. Musel burácať od smiechu. Zapol si totiž GPS v lietadle.
Na druhej strane vidím desiatky reštarťákov, ktorí dva mesiace potom, ako prestali evidovať aktivity úplne vydochli. Zaznamenávanie výkonov nesporne dáva silnú motiváciu. Vidíte svoj progres v grafoch, v reálnom čase. Svoje úspechy i slovu lenivosť. Tak to zakončime prianím, nech mi môj kamarát dlho slúži. Nech s ním zabehnem a zawalkujem stovky a tisíce kilometrov.
Evidujte, radujte sa z pohybu, ale moc tie súťaže nežerte. 🙂
Cesta je v tomto prípade dôležitejšia ako cieľ.
