Tak sme sa vrhli na plnenie turistickej výzvy 7 kopcov, 3 jazerá, ktorú sme minulý rok zanedbali. Ako prvý cieľ sme si vybrali Bzovík a Osemdierku. Pre spestrenie výletu sme do tímu pribrali aj otca s mamou, keďže je s nimi sranda. Oco ležal na gauči so seknutým chrbtom a snažil sa minimalizovať akékoľvek pohyby. Aby sa k nám pridal, museli sme ho nalákať na predĺžený víkend v Slovenskom Toskánsku.
Slovenské Toskánsko
Destinácia leží v srdci Levickej a Nitrianskej vinohradníckej oblasti. Niekedy sa nazýva aj Slovenským Toskánskom a právom sa považuje za najrozmanitejšiu oblasť, s najväčším množstvom vzájomne odlišných, ale významne miestne charakteristických viníc. Sedatívne a anestetické účinky miestneho vinného moku boli teda dostatočným lákadlom na to, aby oco pretrpel určitú mieru diskomfortu, čo je eufemizmus pre skoro dvojhodinovú cestu v rámci slovenskej cestnej siete.
Ranč u Bobiho
Ubytovanie sme si zajednali v zariadení „Ranč u Bobiho“. Nie že by sme si plánovali osviežiť naše jazdecké zručnosti (viac v našom článku Vytrhnuté z kôňtextu), ale spĺňal naše kritériá: rozumný pomer cena/kvalita a možnosť ubytovať sa so zvieraťom. S pobytom sme boli spokojní. Ranč je pekný, ponúka množstvo voľnočasových aktivít ako jazdenie na koni, štvorkolke, bowling, minigolf, volejbal, tenis, skromnejší wellness, kŕmenie zvieratiek a iné.
My sme mali v cene wellness a jazdu v koči a obe sme si náležite vychutnali. Bowling v cene sme oželeli, keďže to vyzeralo ako aktivita, kde by sa naplno mohol uplatniť náš potenciál spôsobiť škodu na majetku a zdraví.
Topoľčianky
Ešte pred plnením cieľov sme si spravili zastávku v Topoľčiankach. Pôvabný zámok Topoľčianky, obklopuje rozsiahly anglický park. Pôvodne sme plánovali prejsť po zelenej značke až k hradu Hrušov. To by bol asi dvojhodinový nenáročný výlet, ale spravili sme chybu v plánovaní, keďže ocov chrbát si žiadal anestetikum a návštevu vinice v Château Topoľčianky sme zaradili až po výlete.
Park Topoľčianky
Takže sme si prešli park, ktorý skrýval také poklady ako sochy medveďa, raneného diviaka, či majestátneho jeleňa spred stodvadsiatich rokov od Alojza Stróbla, významného európskeho sochára, rodáka z Kráľovej Lehoty. Tiež je tu pekné jazierko a Oranžéria z roku 1829.
Park bol vybudovaný v prírodno-krajinárskom štýle a tento vzhľad si udržal dodnes, napriek tomu, že menil majiteľov a záhradníkov. Samotný zámok Topoľčianky bol v minulosti letným sídlom Habsburgovcov, po prvej svetovej vojne slúžil ako prezidentské letovisko. V tomto období sa uskutočnila aj zatiaľ posledná väčšia stavebná úprava troch renesančných krídel celého objektu. Do Topoľčianok mimoriadne rád pravidelne chodieval prvý prezident Československej republiky T.G. Masaryk, ktorý tu nielen oddychoval, ale aj pracoval.
Z klasicistického zámockého krídla sa postupne stalo múzeum. Jeho návštevníci môžu obdivovať bohatú knižnicu s vyše 14-tisíc zväzkami, ktorá je jednou z mála zachovaných zámockých knižníc na Slovensku. Pozornosť si zaslúži aj dobový interiér a vzácny nábytok zo 16. až 19. storočia s prekrásnou obrazovou výzdobou a so zbierkami keramiky a porcelánu (ide o jednu z najväčších zbierok keramiky na Slovensku). Tri renesančné krídla zámku s nadstavbou slúžia v súčasnosti ako hotelová časť. Ubytovať sa tu však môžu len odvážnejší, keďže v Topoľčianskom zámku blúdi a hľadá svoju lásku Biela pani.
Chateau Topoľčianky
V Château Topoľčianky sme si objednali kávu, čím sme zaskočili personál. Ja a ani Ľubko alkoholu neholdujeme, ale pri najbližšej návšteve nejakej špičkovej pražiarne kávy si isto objednáme víno. Zdvihnuté obočie personálu spôsobila aj mama, keď výber vína v podnikovej predajni okomentovala slovami „Veď takéto majú aj v COOP Jednote.“
To bolo ale len na začiatku, hlbšie v útrobách predajne sa nachádzali fľaše, ktoré bežne v predajniach nenájdete. Aj my sme si teda kúpili nejakého toho „medailistu“, ktorého si vystavíme vo vitrínke. A ako nás poznám, po rokoch, keď sa zlomí, ho pravdepodobne použijeme do varenia, alebo ho rovno vylejeme do drezu. Predĺžený víkend v Slovenskom Toskánsku pokračuje pri Krupine.
kláštor Bzovík
A potom celú noc pršalo. Dážď vytrvalo klepkal na okno, ráno však ustal, čo nás celkom potešilo. Trochu blata nás predsa nemôže zastaviť. Rozhodli sme sa pre opevnený kláštor Bzovík. Už od cesty nás prekvapilo množstvo áut.
V opevnenej bašte boli trhy a tak sme opäť spojili príjemné s užitočným – kúpili sme miestny med, miestnu medovinu, ba aj šípkový olej. Bzovík je pôvodne benediktínsky kláštor prestavaný na pevnosť.
História Bzovíka
Vznikol v 12-tom storočí, bol prestavaný v 15-tom storočí na kaštieľ obohnaný mohutným opevnením. Múry dostali mohutné strielne a vnútorné ochodze. K nim pristavali z vnútornej strany obydlia pre vojakov a hospodárske budovy. Celý areál chránili široké priekopy a mohutné nárožné bašty.
V oblasti, ktorá sa dostala v 16. storočí do sféry ohrozenia tureckým nebezpečenstvom, sa urýchleným tempom opevňovali mestá a teda aj kláštor. V roku 1620 kláštor vyhorel a začal postupne chátrať. Posledné rany mu uštedrila druhá svetová vojna.
Tesárske Dúpence
A pri tých Turkoch ešte chvíľu ostaneme. Ľudia mali potrebu sa pred Turkami ukryť a tak môžeme dnes obdivovať Tesárske Dúpence v lesoch pri Hontianskych Tesároch. Nevšedné skalné obydlia prvýkrát opísal v roku 1902 Andrej Kmeť, avšak tieto obydlia ostávajú záhadou dodnes.
Miestna tradícia ich kladie ešte ďalej do minulosti – do obdobia tatárskych vpádov, niekedy v 1. polovici 13. storočia. Dúpence je teda sústava jaskynných dutín, pričom nevieme na aký účel boli vytvorené. Ako píše Andrej Kmeť – „Už sám názov Dúpence značí veľmi dávny pôvod, lebo náš ľud dávno už neužíva slovo dúpä o diere alebo o jaskyni. Dávno to bolo, keď to slovo užíval a keď týmto dieram to meno dal.“
Osemdierka
V lesoch sa nachádza teda Horná Jednodierka, Dolná Jednodierka, Dvojdierka a Osemdierka. Dokonca z ústneho podania niekoľkých ľudí pramení existencia Dvanásťdierky. Mala by sa nachádzať povyše Osemdierky, no presnú polohu pravdepodobne nikto nepozná.
Údajne slúžila počas 2. svetovej vojny ako sklad a po vojne bol vchod zasypaný. Dostať sa k Osemdierke vyžaduje trochu fyzickej zručnosti, zvlášť keď je popršané, mokro a šmýka sa, ale ak si dávate pozor určite to zvládnete. Cestička je istená reťazami.
Tesárska roklina
Zároveň tu ďalej obdivujeme Tesársku roklinu, ktorá bola v roku 1999 vyhlásená za prírodnú pamiatku. Predstavuje krátke jedinečné kaňonovité údolie, budované sedimentami vulkanického pôvodu zo Štiavnickeho stratovulkánu.
Na stene pieskovca je viditeľná sedimentácia, čo je dôkazom toho, že kedysi tu bolo more. Platí tu piaty stupeň ochrany. V daždivom období tu viete pozorovať aj pramene vody stekajúce po vulkanickej hornine, ktoré vytvárajú pôsobivé vodopády.
Zubria zvernica
A aby sme náš výlet ukončili rovnako ako sme začali – pri zvieratkách – boli sme sa pozrieť aj na zubrov v Zubrej zvernici. Zubriu zvernicu obhospodarujú Lesy SR š.p. Odštepný závod Topoľčianky, ktorý od vzniku zvernice zabezpečuje chov zubrov a prevádzku zvernice z vlastných zdrojov, bez príspevkov štátu a za výsledky chovu zubrov nesie plnú zodpovednosť. Od vzniku zvernice v roku 1958 až do mája 2012 sa v Zubrej zvernici narodilo 180 zubrov, čo možno považovať za významný príspevok k záchrane zubra ako živočíšneho druhu.
Zubria zvernica sa dá obísť a je to pekná polhodinová prechádzka listnatým lesom s desiatimi náučnými tabuľami o zubroch a prostredí, v ktorom žijú.
Predĺžený víkend v Slovenskom Toskánsku (Krupinskej vrchovine) nesklamal, práve naopak je tu čo objavovať a určite sa sem niekedy radi vrátime.
