Nízke Tatry sú pre mnohých milovníkov prírody a turistiky tajomným a očarujúcim miestom, kde sa môžu na chvíľu vytratiť z každodenného zhonu. Dvojdňový prechod z Čertovice do Demänovskej doliny ponúka jedinečnú príležitosť vychutnať si krásy týchto hôr aj pri západe a východe slnka.
Čertovica
Túru začíname na známom horskom sedle Čertovica, plní elánu a energie. V motoreste sme si dali rannú kávu a vydali sa na cestu. Začiatok výstupu, ktorý nie je jednoduchý vedie po ľavej strane zjazdovky. Postupne sme sa dostávali do čoraz vyšších polôh. Cesta viedla po hrebeni, kde sa otvárali úchvatné výhľady. Museli sme byť opatrní, pretože šmykľavý sneh a zľadovatené miesta nám často dávali zabrať. Vzduch bol mrazivý, osviežujúci a aj náročný na dýchanie. Celý horský hrebeň sme mali iba pre seba. Po ceste sme nestretli žiadnych turistov.
Chata M. R. Štefánika
Po príchode na Chatu generála M. R. Štefánika sme sa ubytovali a dali sme si obed. Neskôr sme čakali na západ slnka pri chate, aby sme si užili jeho krásu. Slnko sa pomaly zapadalo. Jeho lúče hladili vrcholky hôr a hory sa začali ponárať do tmy. Nádherný okamih. Nebo nad ňou sa postupne menilo na ohnivo oranžové a ružové odtiene. Stáli sme s pohľadom upretým na vzdialené kopce, ktoré sa postupne strácali v tme. Západ slnka je akýmsi zázrakom, kedy sa príroda pripravuje na noc, no v tej chvíli je celé okolie naplnené pocitom pokoja a nádhernej krásy, ktorá zanecháva v srdci nezmazateľný dojem. Toto sa dá zažiť iba v horách, ďaleko od ruchu mesta.
Po západe slnka nie je nič lepšie než si sadnúť na chate k praskajúcemu ohňu v krbe, uvoľniť sa a vychutnať si šálku voňavého čaju. Ideálny spôsob zakončenie dňa. Teplé, príjemné prostredie chaty nám umožnil nabrať sily pred pokračovaním ďalší deň.
Ďumbier
Druhý deň sme mali jasný cieľ: stihnúť východ slnka na Ďumbieri, na najvyššom vrchu Nízkych Tatier. Po hodine strmého stúpania sme sa dostali na vrchol. Prvý záblesk svetla začal presvitať nad horizontom. Celý svet sa na okamih zastavil. Obloha začala sa zafarbovať do odtieňov oranžovej, ružovej a zlatistej. Slnko pomaly, ale isto, vychádzalo nad krajinu.
My sme stáli tam, na Ďumbieri so širokými úsmevmi na tvárach, hrdí na to, že sme sa zobudili takto skoro, aby sme videli túto nádheru. Východ slnka na Ďumbieri nám pripomenul, že niekedy sú najkrajšie okamihy tie, ktoré si musíme zaslúžiť. Po užití si východu slnka sme pokračovali ďalej až na vrch Chopok, ktorý je druhým najvyšším bodom Nízkych Tatier. Tu sme chceli prechod z Čertovice do Demänovskej doliny ukončiť.
Chopok
Cesta medzi týmito dvoma vrcholmi je krásna a fascinujúca. Výhľady, ktoré sa tu naskytujú, sú ako malebný obraz prírody, ktorý nikdy nezabudnete. Na Chopku sme si dopriali raňajky a už nás čakal zostup do Demänovskej doliny.
Čo nám Nízke Tatry dali? Tento dvojdňový prechod z Čertovice do Demänovskej doliny nám ukázal, aké krásne a divoké môžu byť slovenské hory. Nie je to len o fyzickej výzve, ale aj o tom, ako sa spojíme s prírodou a zažijeme momenty, ktoré nás naozaj zasiahnu a zostanú v našich srdciach.
