Stále viac mi v hlave vŕta otázka. prečo chcú ľudia vlastne schudnúť. Je to o zdraví? O športe? Estetike? Móde? Vzoroch? Alebo čo si o nás myslí okolie?
Barokový anjeliček je predsa tiež krásny a gauč tak teplý. Zdravá výživa a šport môžu len ťažko konkurovať.:-)
Dajme najprv stranou típky, ktoré sa už s nadváhou zmierili a rezignovali. Stále ostáva veľká skupina tých, ktorí sa zmieriť nechcú. Znovu a znovu sa odhodlávajú, ale zvyčajne to viac ako mesiac nevydrží. Mnohí sú argumentačne mimoriadne vybavení a dokážu prekvapiť svojimi dôvodmi. Keďže sa mnohé opakujú, snažil som sa ich trochu skatalogizovať. Poďme teda na to:
Prečo sa nedá
- Robím čo sa dá, ale mám to v génoch
(na mňa nič nefunguje, zjem zákusok a priberiem kilo – som iný/iná, výnimočný/ná)
Rozumej: „Nerobím nič, ale na niečo sa vyhovoriť musím.“ - Viem presne čo treba, ale takto sa cítim OK
(som síce tlstý, ale som nad vecou nad vecou a mám to úplne pod kontrolou)
Tvárim sa, že nadváha je vlastne super a trendy. - Môžem skúsiť aj túto diétu…
(zvyčajne s hraným úsmevom: „ja to ani nepotrebujem, ale dokážem vám, že to nefunguje“)
Tiež ospravedlnenka, že nič okolo mňa vlastne nefunguje… - Ja potrebujem špeciálny prístup, na mňa toto neplatí
(som niečo extra a ty sa snaž mi pomôcť.)
Tzv. „princezná“ prístup. To nie oni, ale my sme zodpovední za to, že sú tlstí. A beda, ak to nedajú a my „kecali“ im nepomôžeme. - Ja dodržujem všetko a furt nič
(Tzn. tlačíte potajme, gaučujete, iba si to neviete priznať.)
Klamete seba i okolie. Tzv. mierna závislosť na cukre a lenivosti. Možno iba sladkosťami zaháňate čosi iné. - Na toto vôbec nemám čas, som totálne zaneprázdený/ná
(Nemám čas cvičiť, ani lepšie jesť, nemám čas ani na prechádzku, na seba a už vôbec nemám čas na takéto blbosti.)
Proste ste jedinečný a nenahraditeľný typ a svet vás potrebuje. Bez vás to nedá. - Na cukre vôbec nefrčím, iba občas si dám
(rozumej tlačím sa do úmoru koľko to dá a nájdem každú vhodnú teóriu či článok, ktorá to nejak zdôvodní a ospravedlní.)
Prepuknutá závislosť. 🙂
Zoznam určite nie je definitívny. Ak máte ďalšie doplňte prosím do poznámky.
Mám skúsenosť, že tí, čo na sebe makajú, takéto kecy nevedú. Nemajú čas. Namiesto výhovoriek potlačili vlastné ego a lenivosť, ale najmä:
Priznali si problém, stanovili priority a niečo konkrétne urobili.
Úplne sa vykašľali na to, čo si myslí ich okolie. Zmenili sa v základe. Strava, pohyb, príjem, výdaj, návyky, vzťahy….
Priznajme si., že naša nadváha je zväčša dôsledok našich závislostí. Treba dať stranou vlastné ego, všetky predstierania, divadlá, sebaklamy. Je to o disciplíne a pevnej vôli.
Je to náš život.
Druhý s najväčšou pravdepodobnosťou nebude. Je nádherné odbehnúť polmaratón, je krásne byť si schopný zaviazať šnúrky na botách. Prebajkovať stovku kilometrov. Úplne skvelé je obmieňať šatník z veľkostí 3XL na L. Preplávať crawlom stovku, vyšliapať Kráľovu hoľu. Nabiť sa endorfínom, adrenalínom. Obklopiť sa aktívnymi ľuďmi plnými pozitívnej energie. Každú hodinu odkladania zabíjame čas.
Určite je dôležité poznať všetky teórie, nutričné hodnoty, tréningové plány, všetky diéty, ale najdôležitejšie je pochopiť, že zmeniť to môžme iba MY. Treba zdvihnúť hlavu a uvedomiť si svoju silu. Tá začína jedinou paradigmou:
Som tlstý, mám nadváhu a zmením to.
Do schudnutia priatelia. Ešte 6 kg dole a niekto mi zaplatí dobrú večeru. 🙂 A keby ste chceli nedajbože niečo zmeniť, hybaj do Kardionápravníka.
