Chcete spoznať čarovné miesto prírody tvorené miliónov rokov? Sadnite vo Zvolene na vlak ZSSK cez krupinu a Bzovík a vystúpte v Hontianskych Tesároch. Čaká vás Levický hrad, Hontianske Tesáre a Tesárska roklina.
Tak poďte, predstavím vám ho.
Hontianske Tesáre
Ako sme sa k nemu dostali? Výlet na tretí deň dovolenky začínal od železničnej stanici v Hontianskych Tesároch, kde nás naviedla smerová tabuľa popri trati cez vychodenú cestičku poľom. 2x sme odbočili vpravo a cez priecestie opäť vpravo poľnou cestičkou k okraju lesa. Hustejší listnatý les v Krupinskej planine na úpätí kopca skrýva tajuplnú minulosť.
Tesárske Dúpence
Hneď na okraji lesa na rázcestí sme mali na výber: napravo Tesárske Dúpence a naľavo Tesársku roklinu. Prvé naše kroky smerovali vpravo.
Smerovník „Jednodierka a Dvojdierka“ nás upozornil, že neomylne prídeme k pradávnym skalným skrýšam. Po desiatkach metroch chôdze sme zdolali aj krátky strmý úsek na kopci k drevenému rebríku. Zdolať rebrík nebolo až tak jednoduché.
Veľké medzery medzi stupnicami rebríka dodali nádych adrenalínového výstupu či zostupu. Po výstupe rebríkom hore sme sa ocitli vo veľkých cca 200 m vysokých a 800 m širokých – čiastočne kruhových priestoroch. Dostali sme sa k Dvojdierkovej jaskyni. Pravdepodobne využívali toto miesto domáci ako skrýšu pred tureckými nájazdmi.
K susednému jednodierkovému obydliu bola náročnejšia cesta. Strmý výstup, cez obrovské bralá so stúpadlami zdolali len tí najodvážnejší. Pomocné lano a krátka reťaz, na vrchole výstupu uľahčila dosiahnutie jaskyne. Po super adrenalínovom zážitku sme sa vrátili k rázcestiu.
Všetky skrýše sú umelo vytesané do strmého pieskovcového svahu a lákajú svojím nevšedným tvarom.
Tesárska roklina
Pokračovali sme do Tesárskej rokliny ( max 220 m n.m. ). Je to krátky jedinečný kaňon v delte pratoku dokazujúci, že na týchto miestach bolo kedysi pradávno plytké more.
Za prírodnú pamiatku bola roklina vyhlásená v roku 1999.
Za necelých 200 m nás čakalo krátke klesanie strmo do rokliny. Potom mierne stúpanie dreveným chodníčkom a pred nami sa objavili obrovské bralá.
Mávnutím prútika sme sa ocitli v inom svete. Preliezali sme väčšími aj menšími vodou čiastočne vyhľadenými skalami. Roklinu formovala pretekajúca voda po stáročia. Fascinujúcu scenériu vytvoril zelenkavý mach v kontraste so šedo-bielymi usadeninami a čiernymi stenami vytvoreného koryta.
Chladný závan z neopísateľnej kamennej rokliny s vlhkým vzduchom dodal tomuto miestu tajomnosť Aj úzkym priestorom medzi dvoma skalnými stenami viedli naše kroky až na koniec rokliny s maximálnou výškou 8 metrov. Roklina je nepriechodná. Vrátili sme sa naspäť tou istou cestou. Opäť sme si vychutnávali nádherne vymodelované tvary koryta či skál.
Po opustení rokliny sme zbehli dole kopčekom na lesnú cestičku. Les sme ešte neopustili. Na záverečnej ceste k rázcestiu sme sa ešte zastavili aj pri Osemdierkovej jaskyni.
Išli sme okolo pri objavovaní rokliny. K tejto skrýši sa nám ponúkla ešte strmšia cesta do kopca s čiastočne vytvorenými pomocnými schodmi. Táto jaskyňa je viac ukrytá pred zrakmi okoloidúcich. Kamenné výstupy pomôžu zdolať cestičku a objaviť aj túto nádheru.
Návrat k železničnej stanici už bol len príjemnou prechádzkou. Spoznávaním týchto miest sme strávili viac času než sme plánovali. Stáo nás to aj dosť síl a odvahy. Nohy ušpinené jemným čiernym prachom z pieskovcových skál, ostali ako príjemná spomienka.
Levický hrad
Záver túry sme si ešte spestrili návštevou mesta Levice. Bol práve čas na obed. A tak sme navštívili doporučenú reštauráciu v meste.
Hneď po otvorení vstupnej brány budovy reštaurácie nás očarili nádherné maľované výtvory na stenách. Po dobrom obedíku sme si išli pozrieť Levický hrad (163 m n.m.).
Nenáročná dostupnosť hradu láka všetky vekové kategórie. Do vnútorných priestor zrúcaniny sme sa už nedostali. Zakonzervovaná zrúcanina gotického hradu a jej vonkajšia krása očarí. Zaujímavé Tekovské múzeum v Kapitánskom dome v hradnom areáli spestrí návštevu tohto miesta.
Levický hrad a Tesárska roklina. Spoznali sme opäť veľa očarujúcich miest.
