Druhý deň našej Poliankovej výzvy sme sa rozhodli pre 2 ciele: Popradské pleso, Ostrva. Čo všetko môžeš objaviť pod Ostrvou? Okrem krásnych výhľadov na Zlomiskovú dolinu, víly Lucie, symbolického cintorína aj čaro spoznania zápalu močových ciest. Iba deň predtým sme dali Kvetnicu. Ale začnime po poriadku.
Tatranská cyklotrasa
Musíme pochváliť aktivistov Vysokých Tatier, ktorí sa postarali o cyklotrasu medzi Smokovcami, Tatranskou Poliankou a Vyšnými Hágmi. Šotolinová nenáročná MTB cyklotrasa vedie cyklistu kúsok vedľa cesty, ale ten zážitok je úplne iný. Ideš po lese, nestretneš autá a nedýchaš výfukové plyny. Užiješ si naozaj mierne kopečky, ktoré zabavia natoľko, že si máš chuť dať trasu ešte raz.
Tatranci nám povedali, že podobná trasa sa buduje okolo celého pohoria až do Tatranskej doliny, kde sa napojí z jednej strany na cyklotrasu do Ždiaru a Bachledovej doliny, z druhej na Spišskú Belú a Kežmarok.
Posledné kilometre z Vyšných Hágov na ŽST Popradské Pleso dávame po asfalte, ale podchvíľou tušíme, že cyklotrasa pokračuje aj tu. Priznám na horských bicykloch je samotná asfaltová magistrála veľmi nudná.
Popradské pleso
Výstup bicyklom na Popradské pleso som dal už niekoľko krát. Vždy ma poháňala vidina kotlíkového guláša a Plzne, ktorú hore čapujú. Nebolo to inak ani tentokrát. Prvý kilometer ostrý, na rovinke akože foto (cháp vydýchať sa) a potom striedavo oblačno po asfalte, slalom medzi turistami a psíkmi až hore. Presilovka ebajkov. Cestou hore nás míňalo asi dvadsať cyklistov, drvivá väčšina z nich na e-bajkoch. Trendy jednoducho nezastavíš.
Povinná zastávka na moste cez potok Krupá. Vždy tu zastanem a vždy to oľutujem. Hneď za mostom sa totiž cesta riadne zdvihne a rozhýbať stuhnuté nohy chvíľami aj zabolí.
Odbočku k symbolickému cintorínu míňame v letku, už sme tam boli veľakrát. Ešte dva brdky a už objednávame na Chate pri Popradskom plese prvú Plzeň. Aj preto, že potrebujeme chalanov ukecať, aby nám postrážili bicykle. Chceme sa totiž vybrať za vílou Luciou a pokračovať výstupom na Ostrvu. Je z nej nádherný výhľad nielen na Popradské pleso, ale aj na Zlomiskovú i Mengusovskú dolinu.
Ostrva
Popradské pleso, Ostrva. Ide to dokopy. Na Ostrvu stúpame tiež už po niekoľký krát. Kondične náročnejší ale celkom bezpečný hodinový výstup. Cítime sa byť veľkými horalmi. Ale pocit nám pokazí maník, ktorý nás stále obieha. Hore, dole, hore, dole. Počas túry nás chlapec minul 2x hore a 3x dole. Pýtali sme sa prečo behá. Trénuje na ultramaratón, dnes dá Ostrvu iba 5x.
Čo má na to povedať ubolený dedo, ktorý je rád, že sa vyštverá hore?
Zlomisková dolina
Pohľady sú jedinečné. Kašľať na pleso. Zlomisková veža, Veľká dračia hlava, Východný Železný štít, Gánok, výstup sa preťahuje. Nastupujú kopovité oblaky, ktoré každú minútu menia scenériu. Fotografia je o svetle. A o mrakoch.
Začíname pociťovať obavy, či sme naozaj dobre oblečení. Cyklistické tretry, krátke cyklogate s prepotenými vypchávkami, tenký dres a ešte tenšia fukerka nemusia v júli na Ostrvu stačiť. Stúpame a chválime módu. Tie dámske legíny sú skvelý výmysel. Najmä pre vyšportované zadky. 🙂
Snažíme sa pomenovať končiare. Nie všetky poznáme. Viktorovu knižku Tatranské hrebene sme zase nechali doma.
Presekať sa cez mraky
Mraky sa prevaľujú čoraz viac. Sme temer hore a nevidíme ani na krok. Sme v mraku. V podobnom mraku sa v detstve ocitol aj Nevedko a pokúsil sa cez ne presekať sekerou. Neverili mu, tak sme to ani my neskúšali.
Kompletne prepotení, premočení ale šťastní. Šľapať až celkom na vrch nám nedávalo zmysel. Obvyklá výhovorka (bicykle na Chate pod Popradským plesom) opäť skvele zafungovala.
Kým sme zišli dole, 2x nás obehol trénujúci maník a dvakrát sa vyčasilo. Už sa nám to nezdalo ako dobré rozhodnutie. Na Popradskom sme usušili ďalší pohár s Plzňou a pustili sme sa dole, až na zastávku TEŽ Popradské pleso. Krásny zjazd.
Turistov veľa, lavičiek málo. Klobása to istila. Zaujal ma chlapík hľadiaci do zeme. Vedľa neho unavene postávalo malé dievča a žena. Asi po polhodine vstal a ponúkol žene (tesne pred príchodom vlaku) nech si sadnú. Vycítili sme, že to bola jeho družka. Skutočne galantný otec a manžel.
Sme národ Jánošíka
Slovo dalo slovo a spustili sme sa až do Smokovcov. Ak chcete mať skvelý lúskový prívarok s fašírkou a fazuľovú za 6 eur, bufet s terasou nad stanicou to istí. Šéfino je kamarát s každým. Všetci plačú ako sú Vysoké Tatry prázdne, ale v bufete to akosi neplatí. Nekonečná rada. Melie sa to. Nečudo. Aj tá táckareň hneď vedľa ponúka hotovky od 9 eur vyššie. Je poloprázdna. Zastavili sme sa aj na zákusok. Karamelový veterník za 3,90. No nedaj si v Tatrách. V cukrárni sme boli úplne sami.
Bílikova Chata
Po celodennom výlete sme sa upotení a mokrí ešte vytrepali na Hrebienok a dali si na Bílikovej chate ďalší horký mok. Veď mačovia.
Zvyšok je už len stereotyp. Spustili sme sa na cyklotrasu a zastavili až pri Šariši. Teda v Poliankove na terase.
Tatranská pomsta
O tri hodiny neskôr som mal pocítiť, že Popradské pleso a Ostrva sa mi vypomstia tým najkrutejším spôsobom. Prestál som na záchode až do rána s nutkavým pocitom, že niečo páli a malo by ísť von. Ale nešlo. Nevedno či nachladli obličky alebo komplet močové cesty ale priznám sa, že sa kurírujem dodnes, dva týždne po výjazde. A tie emócie predčia aj kvalitný sex.
A preto netreba podceniť niekoľko zásad:
Hory nás učia pokore a beda tým, ktorí na to pozabudnú 🙂
- Ak ideš bicyklom a potom pešo, zober si náhradné oblečenie.
- Ak šusuješ dole kopcom, daj si fukerku a suché tričko.
- Nikdy nebuď väčší hrdina, než si a ak máš 59, nechovaj sa ako puberťák.
- Nikdy nechoď na turistický výstup v tenkom prepotenom cyklodrese.
- A ak už to prepotený zlezieš, nevymýšľaj blbosti ale utekaj sa najprv prezliecť do suchého.
Len pre poriadok dodám, že túra na Popradské pleso pešo je oveľa krajšia magistrálnou turistickou trasou od Heliosu zo Štrbského plesa. A z Popradského plesa vedie tiež chodník na Hincovo pleso, ktorý patrí medzi tohtoročné ciele 7kopcov 3 jazerá.
