Ramená Malého Dunaja patria k neopakovateľným zážitkom trávenia voľného času, či už na kanojke, s paličkami alebo na bajku. Tohto roku sme absolvovali vo štvorici aj 1. ročník cyklovýletu „Tour de Malý Dunaj„. Táto rieka poskytuje iba kúsok od Bratislavy netušenú divokosť a prírodu.
Malý Dunaj vytvára najrozsiahlejší riečny ostrov v Európe. Okolie pokrútených ramien sú poväčšine lúky a polia, ktoré sú však od samotného toku oddelené niekoľko desiatok metrov širokým pásom zväčša nedotknutého lužného lesa. Výška hladiny rieky takmer nekolíše a preto je Malý Dunaj ušetrený väčších záplav. Okolo ramien je množstvo cyklochodníkov. A pohľad z brehu a z vody je úplne iný. 🙂
O zákutiach Malého Dunaja sa budeme rozprávať s hosťom našej novej série podcastov Petrom Baráthom, s ktorým sa budeme rozprávať o krásnych zákutiach Malého Dunaja. Mohol by si popísať tvoj vzťah k Malému Dunaju?
Mohol by si popísať tvoj vzťah k Malému Dunaju?
Malý Dunaj je taký môj druhý domov. Žil som tu od útleho detstva až dodnes. Mám to pár metrov od domu, takže prakticky všetok voľný čas trávim práve tu. V mladom veku to bol rybolov, bicykel, beh, člnkovanie atď. V tých časoch ešte neboli sociálne siete, takže všetok voľný čas sme trávili vonku v prírode. Toto mi ostalo až dodnes aj keď v trošku v inej forme, keďže už nemám 20 rokov. Momentálne tam chodím veľmi rád bicyklovať, na turistiku alebo inak povedané severská chôdza (nordic walking). Je to pre mňa taký relax po práci. Užívam si tam samotu a zároveň si čistím hlavu po ťažkom dni.
Ktoré miesta pri Malom Dunaji máš najradšej?
To záleží od toho, akú mám náladu. Asi by som to rozdelil do niekoľkých kategórií. Keď som unavený po ťažkom dni v práci a potrebujem si vyčistiť hlavu, chodím na také „tajné“ chodníčky. Také neprebádané miesta, kde na niekoľkých kilometroch nestretne človek nikoho. Prídem tam a len tak sledujem krásnu prírodu.
Na druhej strane, keď si chcem trošku zamakať alebo si aj niečo zajesť, občerstviť sa, tak chodím na frekventovanejšie miesta, či už je to Jelka, Tomášikovo, alebo Jahodná. Tých miest je tam toľko, že sa nedá jednoznačne určiť, ktoré mám najradšej. Každou novou cestou spoznávam niečo nové, niečo, čo som si predtým nevšimol. Ale keby som to tak zadefinoval, najradšej chodím na úsek medzi Novou dedinkou a Janíkmi, kde je les, lúka, pasú sa tam kone, kravičky, je tam pokoj.
Bicykel, vodáctvo alebo turistika? Keby si mal odporučiť, ako môže turista najlepšie objaviť skryté zákutia Dunaja, čo by to bolo?
Čo tak spojiť tieto tri veci do jedného dobrodružstva ? Začať vodáctvom, pokračovaťturistikou a zakončiť to na bicykli.Malý Dunaj má okolo 128 kilometrov na dĺžku, takže sa to dá úplne v pohode rozdeliť na trojdňový výlet, kde sa dajú tieto tri veci skĺbiť. Vodáctvo je z týchto troch asi na najvyššej úrovni. Vodákov sa tu premelie ročne tisícky. Turistika alebo cyklistika je už trošku v úzadí. Práve to ma trošku trápi, že ľudia nevyužívajú potenciál, ktorý tu je. Hlavne ten bicykel.
Pre teba je bicykel primárny? Správne som to pochopil?
Dá sa povedať, že áno. Pretože za krátky čas viem spoznať a nájsť rôzne zákutia. V prípade loďky alebo kánoe si v takej svojej bubline, viazaný na nejaké menšie prístavy a nevidíš okolie. Naopak pri turistike alebo cyklistike si v lesoch pri Malom Dunaji. Sú tam rôzne iné zákutia, kde sa na loďke nedostaneš. Bicykel je asi taký najideálnejší na spoznávanie zákutí a nových miest.
Myslíš si, že sa dajú organizovať aj poobedné, niekoľkohodinové cyklo výlety? Myslím tým napríklad to, že človek si z Bratislavy odbehne na 2-3 hodinky po robote niekam a objaví niečo nádherné?
Určite áno. V Bratislave, vo Vrakuni je autobusová zastávka, ide tam vlak, dá sa tam prísť autom, bicyklom atď. Je to už kvázi koniec Bratislavy, čiže za pár minút vie byť človek mimo Bratislavy, kde mestský ruch končí a začína ticho a pohoda. Jediná vec, ktorá tam možno trošku pohodu naruší je letisko. Ale zas na druhej strane, pre niektorých to je veľký zážitok, keď sedíš v loďke, alebo na bicykli a zrazu nad tebou preletí lietadlo. Hlavne pre deti to je veľký zážitok. Toto je asi taký posledný ruch, potom x desiatok kilometrov je príroda, kde je ticho a kľud.
Kedy ti prvý krát napadlo sprevádzať ľudí okolo Malého Dunaja?
Začalo to asi tým, ako som už spomínal, že všetok svoj voľný čas sa snažím spájať s Malým Dunajom. Ak nerátam vodáctvo, tak na suchej zemi stretávam minimum ľudí. Je to taký paradox. Ľudia radšej idú na nejakú hrádzu, kde je asfalt a tam sa bicyklujú. Naberajú síce kilometre, ale nie sú v prírode. Pri Malom Dunaji to nie je len asfalt, sú to poľné a lesné cestičky, trocha štrku, sutina atď., ale je to úplne v pohode prejazdné. Na týchto cestičkách za 30-40 kilometrov stretnem 2-3 ľudí. To bol pre mňa taký impulz, že trošku to spropagovať alebo pritiahnuť ľudí, či už z toho mesta, alebo z asfaltu do prírody.
Okolie Malého Dunaja nie je len voda a les. Sú tam rôzne zvieratá, vtáctvo, fauna a flóra… Je tam množstvo reštaurácií. Mne to dáva oveľa viac, ako nejaká dovolenka pri mori, kde som fixovaný na jedno miesto. Dá sa tam prespať v stanoch, sú tam ubytovacie zariadenia. Každý si to vie prispôsobiť podľa svojich preferencií. Ale hlavné je to, že človek je mimo mesta, v prírode a zároveň blízko Bratislavy.
Keď sa povie turistika, zážitky a spoznávanie, človek si predstaví skôr Vysoké Tatry, Štrbské Pleso, Kráľovu Hoľu atď. Čím podľa teba Malý Dunaj môže týmto horám konkurovať?
Výškovými metrami to určite nebude, ale spomenul by som možno 2-3 veci. Prvou vecou je dostupnosť. Ako som už spomínal z Vrakune vlak, autobus, auto, bicykel.. Cez všetky dediny, cez ktoré Malý Dunaj preteká, sa tam dá nejakým spôsobom dostať.
Druhou vecou je jedinečná príroda. Nedotknutá fauna a flóra a pokoj okolo toho. Ja som chodil do Tatier dlhé roky aj s rodinou a musím povedať, že tam je to preplnené. Tatranská električka, reštaurácie to je hlava na hlave. Mne osobne to veľmi nevyhovuje. Práve naopak, vyhľadávam miesta, kde ma nikto neruší a môžem si vychutnať samotu. Presne v tomto je Malý Dunaj opak Vysokých Tatier.
Toto leto sme spolu vyskúšali aj trojdňový „Tour de Malý Dunaj“ cez utajené cyklo chodníky ramien. Objavili sme tam mlyny, kúpaliská, termály, skončili sme až v Komárne. Môžeme očakávať aj tento rok nejaký podobný event?
Určite áno. Bol to úplne iný pohľad, ako napríklad z kánoe. Určite si to veľmi radi zopakujeme. Hlavne na jeseň je okolie Malého Dunaja sfarbené úžasnými farbami a to je neskutočný pohľad, ktorý treba zažiť. Tour de Malý Dunaj by som rád zopakoval aspoň 3krát s rôznymi trasami, lebo tých trás je tam trošku viac. Ale netreba zabúdať ani na vodákov. Určite by som chcel zorganizovať aj nejaký splav, pretože aj to má svoje čaro.
Vodné mlyny
Pravda je, že pre mňa vodné mlyny (Tomašikovský aj Jelkový) majú absolútne jedinečné čaro. Špeciálny tu nespomínam Klátovský, lebo nechcem, aby tam chodilo veľa turistov. Na záver ti položím ešte jednu otázku. Daj ľuďom 10 tipov na miesta, ktoré musia na Malom Dunaji objaviť. Ktorých desať miest je podľa teba najkrajších?
Boli by to určite tri kolové mlyny na Malom Dunaji – Jelka, Tomášikovo, Jahodná, ďalšie mlyny v Kolárove s krásnym dreveným mostom, ktorý je najdlhší v Európe. Určite by som nevynechal Korzo v Zálesí, je to také nové miesto, rovnako by som nevynechal ani náučný chodník v Malinove, ktorý sa volá „Na dobrej stope“. Taktiež veľmi zaujímavá je aj cyklo trasa medzi Jelkou a Tomášikovom, kde je veľmi veľa pekných miest a zákutí.
Tipy na výlet blízko Bratislavy
Najkrajšie a najzaujímavejšie úseky sú od obce Zálesie až po Tomašikovský mlyn a Jahodnú. Začať už môžete však v Bratislave od Vrakúnskej promenády. Stojí tu vlak, viete zaparkovať. Počas splavu rieky alebo cyklovýletu sa môžete zastaviť na mnohých táboriskách (u Rusa, Ćierna Voda, Vodná promenáda Zálesie), v bufetoch alebo vodných mlynoch v Jelke, Klátove či Tomášikove alebo v kempoch v Jahodnej, Madarásze alebo v Topoľníkoch.
O tajných zákutiach Malého Dunaja sme sa rozprávali s našim kamarátom Petrom Baráthom, ktorý je v malodunajských luhoch už roky pečený varený. Týmto postom tiež otvárame úplne novú sériu živých podcastov. Tak si to nechajte na večer, ľahnite na gauč, do postele, zavrite oči a započúvajte sa. 🙂
