Plešivecká planina, ktorá je súčasťou Slovenského krasu, ponúka množstvo nádherných miest a prírodných útvarov. Plošinu ohraničujú veľmi strmé skalné zrázy, v severnej a strednej časti nájdete prevaýne lúky, južná časť je prevažne pokrytá lesmi.
Na juhu od Silickej planiny ju oddeľuje hlboké údolie rieky Slanej (kaňon Slanej) miestami až 40m, na západe od Koniarskej planiny údolie potoka Štítnik (kaňon Štítnika), na severe od Revúckej vrchoviny dolina Hončianskeho potoka a na východe je ohraničená Rožňavskou kotlinou.
Táto krasová planina je známa svojimi rozľahlými lúkami, hustými lesmi, skalnými útvarmi a jaskyňami. Tu sú niektoré z najkrajších miest, ktoré by ste nemali vynechať pri návšteve Plešiveckej planiny:
Kunia priepasť
Kunia priepasť je jednou z najhlbších priepastí v Slovenskom krase, s hĺbkou okolo 203 metrov. Je to impozantný krasový útvar, ktorý fascinuje svojou veľkosťou a drámou. Priepasť je obľúbená medzi speleológmi a jej návšteva je výnimočným zážitkom pre tých, ktorí sa zaujímajú o krasové javy.
Zrúcanina hradu Brzotín
V blízkosti Plešiveckej planiny sa nachádzajú zvyšky Brzotínskeho hradu, ktorý sa týči nad rovnomennou obcou. Hoci z hradu zostali len ruiny, lokalita ponúka nádherné výhľady na okolitú krajinu a Plešiveckú planinu. Je to skvelé miesto na kratší výlet, ktorý kombinuje históriu a prírodné krásy. Mala by tam byť aj vyhliadka.
Serényiho cisterna
Technickú pamiatku postavili v roku 1913 ako dôsledok dlhodobého sucha na začiatku 20. storočia.
Dvojitá priepasť
Táto priepasť, tiež známa ako „Dvojitá studňa“, je jednou z najzaujímavejších krasových priepastí v oblasti. Skladá sa z dvoch spojených vertikálnych jaskýň a má hĺbku viac ako 50 metrov. Je to fascinujúce miesto pre speleológov a milovníkov prírody, ktorí chcú objavovať menej známe krasové útvary.
Farárova skala
Farárova skala je jedným z najkrajších a najznámejších výhľadových bodov na Plešiveckej planine. Z tohto miesta je nádherný panoramatický výhľad na samotnú planinu, ako aj na okolité pohoria a dedinky v údolí.
Lúky Plešiveckej planiny
Rozsiahle lúky na Plešiveckej planine sú ideálne na pokojnú prechádzku či cyklovýlet. Tieto lúky sú bohaté na rôzne druhy kvetín a bylín, vrátane vzácnych druhov orchideí. Na jar a v lete sú lúky plné farieb a vôní, čo robí z tohto miesta jednu z najkrajších prírodných lokalít na planine.
Silická ľadnica
Hoci sa nachádza na susednej Silickej planine, Silickú ľadnicu ľahko nájdete z Plešiveckej planiny zo Slavca. Táto ľadová jaskyňa je jedinečná tým, že sa v nej udržiava ľad po celý rok, čo je na tak nízkej nadmorskej výške (503 m n.m.) výnimočné. Je to jedna z najnižšie položených ľadových jaskýň na svete a ponúka fascinujúci pohľad na prírodný fenomén.
Obrovský dóm v Gombaseckej jaskyni
Gombasecká jaskyňa, ktorá je zaradená do zoznamu UNESCO, sa nachádza na západnom okraji Plešiveckej planiny. Jaskyňa je známa svojimi úzkymi a vysokými stalaktitmi, ktoré dosahujú až 3 metre na dĺžku. Najznámejšou časťou je Obrovský dóm, ktorý svojou veľkosťou a výzdobou ohromí každého návštevníka.
Prírodné výhľady
Plešivecká planina ponúka niekoľko nádherných vyhliadkových bodov, z ktorých môžete obdivovať panoramatické výhľady na okolité kopce, doliny a dedinky. Výhľady sú často ozvláštnené kontrastom medzi zelenými lúkami a tmavými lesmi, čo dodáva krajine špecifický charakter. stačí ísť zo Slavca po skalnom okraji. Plešivecká planina je však v piatom stupni ochrany, nemali by ste vybočovať zo značených ciest a chodníkov.
Jaskyne a krasové útvary
Celá Plešivecká planina je posiata menšími jaskyňami a priepastami, ktoré sú ideálne pre objavovanie prírodných krás. Nachádza sa tu cez 200 jaskýň a priepastí. Niektoré z jaskýň sprístupnili len skúseným speleológom, no aj ich povrchové časti ponúkajú nádherné scenérie. Najznámejšie nájdete na žltej turistickej značke: Fabiánova priepasť, Sovia, Priepasť, Okrajová peňažnica, Brzotínska jaskyňa, Maštaľná jaskyňa. Nás však najviac lákal lom v Slavci. Bohužiaľ väčšina jaskýň je turisticky neprístupných.
Plešivecká planina je skutočným pokladom pre milovníkov prírody, turistiky a speleológie. Výška planiny sa pohybuje medzi 851 m na severe po 560 m na juhu. Najvyššími vrchmi na Plešiveckej planine sú vrch Štít (852 m n.m. ) nazývaný aj Bučina, Vlčí štít (814 m n. m.) a Ostrý vŕšok (775 m n. m.). Každé z týchto miest ponúka unikátny zážitok a prispieva k výnimočnosti tohto krasového územia.
