Palcmanská Maša sa stála na 4 dni našou základňou k Slovenskému raju. Najstudenšiu vodnú nádrž Slovenska sme nevybrali náhodou. Je južnou vstupnou bránou do Slovenského raja. Turisti ju poznajú ako štart do Zejmarskej rokliny, cyklisti ako horný bod serpentín výživného Dobšinského kopca, milovníci zimných športov ako lyžiarske stredisko Geravy, znalci technických pamiatok ako prečerpávaciu vodnú elektráreň Dobšiná. Už to by mohlo stačiť. Ale nestačí.
Cez Dedinky (Palcmanskú Mašu) vedie tá najúžasnejšia železničná trať.
3 staničky
Tá spája za 1,20 € na 3 zastávkach hneď niekoľko národných pokladov.
Ak nasadnete na vlak a vystúpite na vedľajšej zastávke v Stratenej môžete objaviť Stratenský kaňon a tiesňavu. Ak vystúpite o zastávku ďalej môžete vyšplhať do Dobšinskej ľadovej jaskyne, ktorá je považovaná za unikát svetového významu. A ak budete vlakom pokračovať ešte o zástavku ďalej, prejdete Chmarošským viaduktom a Telgártskou slučkou. Technickým dielom ktoré vyráža dych staviteľom dopravných stavieb po celej Európe.
Nakoniec vystúpite v Telgárte (bývalom Švermove) priamo pod symbolom Slovenska Kráľovou hoľou.
Zdá sa vám to na jeden výlet veľa? Predstavte si, že ste neprešli vlakom ani 23 minút, ani 25 km, iba 3 zastávky a vaše kompletné dopravné náklady boli 1,20 €. 🙂 Neuveriteľné, ak si predstavíte, že len za parkovanie pod Dobšinskou ľadovou jaskyňou zaplatíte 3 €.
Stratená
Hneď prvou zastávkou za Palcmanskou Mašou je Stratená. Trať vedie tunelmi a jazerným násypom ktorý oddeľuje Dobšinskú a Palcmanskú Mašu okolo Stratenskej Píly, ktorá je vstupom do srdca Slovenského Raja.
V Stratenej môžte vyraziť na 3 smery:
- Stratenská tiesňava
- Stratenský kaňon, alebo
- výstup okolo cintorína na Havraniu skalu.
Mnohí si myslia, že kaňon a tiesňava je to isté. Nie je.
Stratenská tiesňava
je turistami prakticky neobjavená. Cez 5 km dlhú trasu s 350 m prevýšením zdoláte niekoľko drevených rebríkov a oceľových mostíkov. Nad kaňonom sa nachádza verejnosti neprístupná Stratenská jaskyňa. Je dlhá až 22 km a ukrýva Rozprávkový dóm.
Ak vystúpite z vlaku v Stratenej, môžte si urobiť krásnu kondične náročnú túru. Krížom cez tiesňavu sa dostanete priamo k Dobšinskej ľadovej jaskyni. A späť vlakom.
Stratenský kaňon
Oproti tiesňave je kaňon veľmi nenáročný. Vedie cezeň náučný chodník s dĺžkou 1,1km, prevýšením neskutočné 2m a je prístupný aj pre vozíčkarov. Nenáročný chodník po spevnenej ceste prechádza kaňonovitým úsekom horného toku riečky Hnilec. Prístupný je z parkoviska pri východnom portáli cestného tunela.
Dobšinská ľadová jaskyňa
Ak si chcete spraviť kondične nenáročný výlet so zážitkom na celý život, odvezte sa vlakom ZSSK až dve zastávky priamo do Dobšinskej ľadovej jaskyne.
Studená diera
Tak ju odpradávna volali. Dobšinská ľadová jaskyňa patrí svojou dĺžkou a hĺbkou k najväčším ľadovým jaskyniam v Európe. Nikde mimo alpskej oblasti sa v Európe nenachádza toľko ľadu s hrúbkou miestami väčšou ako 25 m. A nikde v tak nízkej nadmorskej výške. Vďaka svojmu významu a unikátnej výzdobe bola zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Pôvodne sme mysleli, že to bude brnkačka. Vystúpime z ranného vlaku (z Dediniek štartuje 8:05) za desať minút sme na zastávke Dobšinská ľadová jaskyňa, navštívime „studenú dieru“ a pokračujeme ďalej do Stratenej.
Nikto nám však nepovedal, že samotný výstup k pokladniam zaberie 20 minút serióznej kardiomakačky a prekonáme pri ňom 150 výškových metrov. Vstup je totiž pod vrchom Duča v nadmorskej výške 1141 m. 🙂 A potom schody, schody a samé schody.
Dobšinská ľadová jaskyňa
Jaskyňu objavil v roku 1870 banský inžinier E. Ruffini a už o rok ju miestni nadšenci sprístupnili verejnosti. V roku 1882 sa stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku. Dnes patrí pod najvyšší stupeň ochrany.
Málokto uverí, že v nej na prelome storočí počas Uhorska organizovali korčuliarske slávnosti a v 60. rokoch minulého storočia sa stala tréningovým centrom krasokorčuliarskej elity Slovenska. 🙂 Dnes sa za dotknutie ľadovej výzdoby platia mastné pokuty.
Ak jaskyňu navštívite, nedajte sa odradiť nízkym vchodom do priestoru modlitebňa. Dozviete sa, čo dokáže s ľadom urobiť obyčajná sviečka. Cesta samotná stojí za to. 🙂
Dobšinská ľadová jaskyňa
Tretia zastávka vlakom: Telgárt Penzión.
Telgártska slučka
Vedeli ste, že Telgárt sa kedysi volal Švermovo? Cez vojnu bol vypálený. Pre milovníkov vlakov, technických stavieb a pamiatok je však známy Telgártskou slučkou. Nie náhodou sa Telgártskej slučke niekedy dáva prívlastok, že ide o najkrajšiu technickú stavbu, akou sa môže Slovensko pýšiť.
Najprv prehrmíte cez Chmarošský viadukt. Za pár sekúnd nasleduje Telgártsky. Z neho zbadáte priamo pod sebou staničku Telgárt Penzión. Vzápätí sa ponoríte do tmy kruhového tunela s polomerom 400 m a za zvuku sústavného brzdenia sa po 1240 m objavíte na stanici Telgárt, na tom istom mieste, iba o 30 m nižšie. Železnica tu križuje samu seba. Hneď ako vystúpite, choďte smerom hore pod Telgártsky viadukt.
Telgártska sľučka je súčasťou železničnej trate Červená Skala – Margecany a patrí medzi najnáročnejšie železničné technické diela na Slovensku. S výstavbou sa začalo v roku 1931 a zvládli ju za neuveriteľných 5 rokov. Dnes nepredstaviteľné.
Telgártsky viadukt má rozpätie hlavného oblúka 32 metrov. Týči sa do výšky 22 metrov, na dĺžku prekonáva 86 metrov.
Neďaleko sa nachádza tiež Chmarošský viadukt. So svojou dĺžkou takmer 114 metrov, 9 oblúkmi a výškou 18 metrov pretína dolinu Chmaroška, ktorá je vstupným turistickým chodníkom na Kráľovu hoľu. Most je cieľom mnohých fotografov.
Telgártska slučka
Prameň Hrona
Nezabudnite, že iba kúsok od Telgártu je prameň a meandre Hrona.
Ideme vlakom
25 km, 23 minút vo vlaku a 3 zastávky po sebe za 1,20 €. Skvelý dôvod na objavovanie skrytých pokladov Slovenska. 🙂
