Na FB som si prednedávnom prečítala status jednej panej, v ktorom sa posťažovala, že ten jej bocian, ktorý s ňou mal letieť na Pálavu, ju omylom odhodil o 200 km ďalej. Úplne chápem ponosy tejto panej, cítim to nejako podobne. Ten môj bocian ma síce odhodil o trochu bližšie k Pálave, ale aj tak minul cca o 100 km. A tak mi nezostáva nič iné, iba sa spoliehať, že možno raz sa mi splní môj sen väčšinu svojho času tráviť v tejto krásnej oblasti. A zatiaľ sa môžem tešiť aspoň na občasné výlety týmto smerom. Tentokrát na Pálavské vrchy. 🙂
Pavlov
Jeden taký sme absolvovali v jednu krásnu aprílovú sobotu. Počasie vôbec nenaznačovalo, že v kalendári aktuálne „svieti“ apríl, ale zdalo sa, že ráno sme sa zobudili do horúceho letného dňa. Dňa ako stvoreného na prechádzku ponad juhomoravské vinice.
Náš výlet sme začali v Pavlove, do ktorého nás doviezli „naši“ chlapi. Vyhodili nás v centre dediny a už iba v čisto babskej zostave sme sa vybrali na prechod Pavlovskými vrchmi. Naším prvým medzicieľom bol Dívčí hrad (tiež Děvičky, Maidberg alebo Maidenburg). Zablúdiť sa nedalo, cesta k hradu bola v dedine super označenú hnedými šípkami, ktoré za dedinou nahradila zelená turistická značka.
Dívčí hrad
Opustili sme cestu ponad vinice a vošli sme do lesa. Tu nás čakalo jediné prudšie stúpanie nášho výletu. Stúpanie však netrvalo dlho a už po pár minútach sme sa dostali na križovatku ciest priamo pod hradom. K hradu to už bolo len pár krokov. Tesne pod hradom stojí malá búdka, v ktorej sme si zakúpili lístky a mohli sme vstúpiť do areálu hradu.
Hrad síce nie je veľký a v zásade z neho zostali zachované iba obvodové múry, ale určite stojí za pozretie. A úplne najviac stoja za to výhľady z neho. Pohľad na zvlnené polia a vinice, dedinu pod nami a vodnú nádrž Nové Mlýny je úžasný. Ťažko sa ho dalo nabažiť. Napokon sme to zvládli a vrátili sme sa pod hrad na križovatku ciest, aby sme si vybrali, ktorou pôjdeme ďalej.
Cez Pálavské vrchy
Vybrali sme si cestu do Mikulova po červenej. A tak sme začali mierne stúpať k najvyššiemu bodu tohto výletu – k vrchu Děvín (549 m. n. m.). Stúpanie nebolo náročné a ani dlhé. Červená značka nás síce nevyviedla až k vysielaču na Děvíne, ale nám to nevadilo, keďže excelentné výhľady sa nám ponúkali aj počas prechodu tesne pod vrcholom Děvína. Následne sme začali klesať.
Klesaním sme sa dostali k ďalšiemu výhľadovému miestu, kde sme sa opäť chvíľu zdržali a pokračovali sme ku križovatke ciest „Soutěska“. Odtiaľ sme sa mohli vrátiť okruhom do Pavlova, my sme však pokračovali ďalej po červenej do Mikulova.
Sirotčí hrádek
Červená nás o chvíľu doviedla najprv na kraj lesa, odkiaľ sa nám naskytol pohľad na náš druhý medzicieľ – hrad Sirotčí hrádek a následne nás voviedla do obce Klentnice.
Prešli sme kus cesty obcou a červená značka nás odviedla vpravo, aby sme sa kratučkým výstupom dostali až k samotnému hradu. Neveľký hrad so zaujímavou dvojdielnou dispozíciou tvorí typickú siluetu Pavlovských vrchov. Po krátkej prehliadke hradu sme pokračovali v našich plánoch. Stále sme sa nechali viesť červenou značkou, prešli sme popri futbalovom ihrisku a opäť začalo krátke stúpanie. Vyšli sme na „stolovú horu“, odkiaľ sa nám naskytli opäť tie fascinujúce výhľady na vinicami pokrytú krajinu. Pálavské vrchy. Prešli sme kúsok od vysielača a začali sme zostupovať po chodníku pomedzi kríky, ktorý bol upravený do schodiska nadol. Doviedol nás až ku viniciam.
Na Mikulov
Ďalej sme pokračovali popri viniciach. Dlhší čas sme išli iba rovno, no neskôr nás značka odklonila vpravo, aby sme vyšli na kopček, kde sa nám naskytol ďalší nádherný výhľad – priamo na mesto Mikulov. Nasledoval zostup k jaskyni na Turoldu, ktorá sa nachádza tesne za mestom Mikulov. A pomedzi mikulovské domčeky sme prešli až do centra mesta, záverečného cieľa nášho výletu.
A áno, po dobrom neskorom obede, sme skončili v jednej z mnohých vinární 🍷😊
