Hrebeň Veľkej Fatry je už dlhšiu dobu v našom hľadáčiku. A tak sme si tradične počkali na ten najupršanejší víkend mesiaca, lebo už vieme, že to vždy dopadne naopak.
Nie každý s nami však zdieľa tú istú filozofiu. Ako sa víkend približuje, aj diagnóz členov výpravy pribúda. V piatok večer tu už máme zapálené hrdlá, pulzujúce očné viečka, zabudnuté traumy z detstva a fantómove bolesti. Nuž nevadí, vyrážame traja.
Pripravení na drsné podmienky, už pri vystúpení z autobusu v Bielom Potoku začíname tušiť, že dnes nám zateplené softshelly k pohodliu neprispejú. Zhadzujeme vrstvy, a pokračujeme v termoprádle. Vasko vymýšľa novú outdoorovú kolekciu “Out&Chic”.
Okolo Vlkolínca
Z Bieleho Potoka vedie krásna nenáročná túra do UNESCO obce Vlkolínec s malebnou farebnou ľudovou architektúrou.
Vlkolínskymi lúkami sa spolu s množstvom výletníkov dostávame na Malinô Brdo. Predná strana žalúdka sa už takmer dotýka zadnej, a tak pred výstupom na Malinné zakotvíme na Májekovej chate na kapustnicu.
Malinné
Pozeráme spoza pohára kofoly smerom na Malinné. Obloha tmavne, moc sa nám to nepozdáva. Opýtame sa čašníčky, ako ďaleko to máme cez Malinné na Smrekovicu. Odpovedá diplomaticky: “Možno štyri hodiny, mojim tempom osem, ale ja by tam nešla.” Nahne sa, že nám utrie stôl, ale rozmyslí si to. Vraj ho o chvíľu umyje dážď.
Nevdzávame to a začíname stúpať na Malinné. Všade v okolí sa preháňajú mračná, dážd vidíme snáď na všetky strany. Na nás však presvitajú lúče slnka a toto dramatické počasie nás sprevádza až na vojenskú zotavovňu Smrekovica.
V hotelíku Granit si užívame bryndzové pirohy, keď nás konečne dostihne dážd. Pri tanieri orechových šúľancov sa kvapky bubnujúce o okno príjemne počúvajú. Už o niečo menej príjemne sa počúva komentár zápasu Slovensko: Taliansko, kde to s nami vyzerá nevábne. Ešteže dopršalo a môžeme pokračovať ďalej na útulňu Limba. Tentokrát nás trochu aj ofrckalo, ale našťastie najväčšie dažde stále pozorujeme len na diaľku. Za to vibramy dostávajú na zablatenej ceste zabrať.
Útulňa Limba od Rakytovským sedlom
Útulňa Limba je malebné miestečko kúsok pod Rakytovským sedlom. Prespíme tu s pár spolunocľažníkmi na povale na matracoch a ochutnáme tunajšiu trnkovicu.
Útulňa Limba
Na druhý deň máme v pláne kratšiu 4-hodinovú túru na Borišov. Doobedňajšie škaredé počasie tradične Prespíme a vyrážame do hmlistého, ale našťastie už suchého dňa. Vasko lobuje za využitie zaručenej skratky popod Rakytov. “Cestička” ako lusk, opatrne brázdime príkre mokré svahy a snažíme sa nestretnúť medveďa. Po chvíľke váhania sa však napájame späť na hrebeň, prejdeme cez Čierny kameň a Ploskú už sa kocháme výhľadmi na chatičku pod Borišovom.
túra na Borišov
Borišov je taká krásna strmá hora, na ktorú veľa ľudí iba pozerá. Väčšina takýchto “pozorovateľov” príde po celodennej túre na Chatu pod Borišovom a opakovane napĺňa rokmi overený scenár. Základná idea je vždy rovnaká. Osviežiť sa na chate, vybehnúť si na Borišov a pokračovať vo večernej zábave. Priemerný pozorovateľ to naozaj myslí úprimne.
Tí presvedčenejší, tzv. “vonkajší pozorovatelia” vyjdú z chaty, a dostávajú sa do druhého dejstva- s ustarosteným výrazom si premeriavajú oblohu nad Borišovom, a spolu s ostatnými vonkajšími pozorovateľmi zhodnotia, že ako skúsení horali sa nebudú hnať do zlého počasia a správať sa nezodpovedne. Strmý stúpak vedúci k vrcholu predsa za mokrého počasia bude úplne neschodný.
Druhá kategória- “vnútorní pozorovatelia”- tento fakt zhodnotí už cez okno chaty a neunúva sa vystrčiť von ani len nos. Toto je naša kategória. Nie, že by sme nechceli, ale pred Borišovom sa vždy opustíme.
Už to tak bude, že na Borišov sa snaď vydriapeme jedine ak bude zaradený do cieľov Reštart challengu. Raz za život sa to musí podariť, dávam si predsavzatie. Ale až nabudúce…
Chata pod Borišovom
Na chate pod Borišovom máme z pekla šťastie. Náhodou sa uvoľnili tri miesta na prespatie a tak sa nám ujde miesto na posteliach v inak plne obsadenej chate. Náležite do oslavíme soletkami a rumom za posledné drobné pri večernej partii Fazulí. Vasko sa rozčuľuje, že Nika naschvál primiešala do hry Zelený fazol, ktorý už bol dávno zasadený. Ale vieme, že to nemohlo byť naschvál, Nika má predsa dobré srdiečko.
Fazole nájdeš tu, mastíme ich stále. Tretí deň vyrážame zavčasu. Cesta na Ostredok je sychravá, stretávame minimum ľudí. Odfotíme sa na oboch potenciálnych vrcholoch Ostredku, lebo nevieme, ktorý je ten nový najvyšší.
Krížna
Trielime k druhému hlavnému cieľu nášho výletu. Krížna so svojim vysielačom sa týči už z diaľky, a pekne na ňu pripeká. Zrazu prechádzame do letného pásma a mraky sa na nás mračia už len z diaľky. Z Krížnej každý znalecky menuje vrcholy a pohoria naokolo. Ešteže tam majú náučné tabule, ktoré nás vyvedú z omylu.
Krížna
Majerova skala
K Starým Horám, kde nás už čaká zaparkovaný tátoš, schádzame cez malebnú Majerovu skalu. Cestou smútime pri pohľade nad zašlou slávou schátranej sedačkovej lanovky z Tureckej.
Majerova skala je so svojimi príkrymi vápencovými stenami a úžasnou flórou unikát, vyhlásený za prírodnu pamiatku. Z jej vyhliadkových skalných plošín vidíme cieľ našej cesty- Staré Hory ako aj panóramu okolitých hôr.
Tešíme sa, že do Starých hôr cez Majerovu skalu schádzame, a nejdeme naopak. Vyzerá to pekný stupáčik.
Po zostupe padne posledná kávička a bryndzáky a hor sa domov. Pekný víkend za nami a dopĺňame dva splnené ciele – Malinné a Krížnu.
Dáte niektoré kopce challengu 7 kopcov 3 jazerá s nami?
Základné informácie máte, už len prihlásiť sa, obuť topánky, nasadnúť na bicykle a vidíme sa na niektorom z kopcov! Budeme radi, ak sa zúčastníte aj fotosúťaže a podelíte sa o svoje zážitky z túr fotografiami / článkami alebo dobrými radami a odporúčaniami.
