V jednom roku sme sa rozhodli neblúdiť kade tade okolo ale ubytovať sa priamo v srdci. Chceli sme objaviť na bicykloch mystérium a tajomstvá Slavkovského lesa.
Bečov nad Teplou
Prvé, čo vás v Bečove nadchne je nádherný hrad s okolitými terasovými záhradami. Objavíte v ňom unikátne skvosty. Jedným z nich je i relikviár svätého Maura. Čo do hodnoty, je porovnateľný s korunovačnými klenotmi. Jeho vypátranie v roku 1985 sa považuje za jeden z najväčších nálezov 20. storočia vo vtedajšom Československu. Ľahko si to zapamätať. Spoločne s relikviárom bolo vtedy nájdených aj 133 fliaš archívneho vína a koňaku pochádzajúcich z konca 19. storočia. Nedávny odborný prieskum ukázal, že vína sú vo vynikajúcej kondícii.
Z hotela na námestí sme denne na bicykli štartovali objavovať Slavkovský les.
Šibeniční vrch
Smerom na Krásno a Horný Slavkov neobíďte Šibeničný vrch (643 m n. m). Na jeho vrchole stojí stredoveké popravisko s dva metre vysokou podestou, troma kamennými piliermi a dreveným trámom. Slúžilo na vešanie previnilcov. Efektívne. Mohli byť popravení až traja naraz. Kedysi bola výška pilierov oveľa vyššia, dosahovala údajne až šesť metrov. To preto, aby obesencov dobre videli už zďaleka.
Neďaleký náučný chodník Uránová Golgota končiaci pri Tábore XI však hovorí aj iný príbeh z 50-tych rokov, o ktorom však budovatelia svetlých zajtrajškov vedieť nemali. V Hornom Slavkove je väznica dodnes.
Boľševnik obrovský
Pre mňa jeden zo symbolov Slavkovského lesa. Odtiaľto sa rozšíril takmer do celého Česka i Slovenska. Dorastá až do 5 metrovej výšky. Je prudko invazívny, zahubí vetko okolo seba na niekoľko metrov. Keď ho zbadáte z desiatich metrov, tak vás ohromí. Ak k nemu prídete na meter, radšej vedľa neho neodkladajte bicykel a nečurajte. Ak lietajú okolo muchy a hmyz, ihneď utečte. Inak sa budete týždeň škriabať a skončíte u kožného.
Boľševník obrovský spôsobuje pri kontakte kožné poranenia a popáleniny. Ak bicyklujete v cyklo gatiach a tričku, účinok sa násobí. Muchy ho na nožičkách necítia, ale skvelo roznášajú. Ak je koža k tomu vystavená slnečnému žiareniu, vznikajú páliace zapálené plochy, neskôr až pľuzgiere. Dlhodobejší kontakt môže vyvolať bolesti hlavy, zvýšenú teplotu, slabosť a zimnicu. U menej odolných jedincov a detí opuchy dýchacích slizníc môžu zapríčiniť aj smrť.
To všetko som pri prvom kontakte s bolševnikom nevedel. Vysvetlili mi to až domáci večer pri obšívaní sa v krčme.
Za všetkým hľadaj bolševika. Pôvodne ho doviezli ako okrasnú rastlinu z Anglicka do zámockého parku Kynžvart. V 48 po bolševickom prevrate emigrovali majitelia s celou rodinou do Nemecka. Záhrada spustla a bolševnik sa z nej rozšíril na celý Slavkovský les. Domáci z toho majú aj úžitok. V tom čase /2015/ platila česká vláda za každý vypálený koreň 50 CZK. Good job.
Prameny
O dedine Prameny som sa už zmienil. Je iba kúsok od Kladskej, asi najkrajšej časti Slavkovského lesa, ktorá je križovatkou na kúpeľné mestá Mariánky a Kynžvart.
V starej baníckej obci Prameny sa kedysi ťažilo striebro a cín a pretože v okolí vyvierali minerálne pramene, boli tu v roku 1872 založené Alžbetiny lázně. V priebehu rokov zanikli a až v 80-tych rokoch dostala dedina nápad vytvoriť nové vrty a kúpele obnoviť. To sa síce nepodarilo, ale výsledkom je najzadlženejšia obec v Čechách.
Iba pár kilometrov vedľa nájdete obec Mnichov.
Mnichov
Pre mňa jedno z najmystickejších miest Slavkovského lesa sú Siardova kaplnka a Mnichov. Povesť hovorí, že v 12. storočí tu zablúdil počas lovu saský rytier Siardus (nemecky Sieghartd). Bol úplne vyčerpaný a už si myslel, že neprežije. Tak sa pomodlil a prisľúbil, že urobí boží skutok. Samozrejme, že prežil a samozrejme, že postavil kaplnku. Neďaleko sa usadil pustovník a potom ďalší ľudia. Prišla však cholera a zdraví sa presťahovali na kopec vedľa. Tak vznikla obec Mnichov.
Ak sa vám pošťastí, dostanete sa aj do kostola Svätého Petra a Pavla, v ktorého podzemí sú krypty a múmie mešťanom Mnichova.
Z kaplnky veľa neostalo, iba prameň, kríž a altánok. Podobne ako z mnohých ďalších obcí, ktoré zanikli a boli zborené počas sociku, kedy si ruská armáda obsadila Slavkovský les ako vojenský výcvikový priestor.
Zaniknuté dediny Slavkovského lesa
Litrbachy- Čistá, Vranov, Lobzy, Melter, Kamenice, Paseka, Smrkovec, Kostelní Bříza, Studánka, Horní a Dolní Žitná, Lazy, Bystřina, Ostrov, Týmov, Zadní, Domky, Březová, Třídomí, Milíře, Hrušková, Vítkov, Arnoltov, Rovná, Heřmanov,… to je len stručný zoznam obcí, z ktorých v 50-tych rokoch po vysídlení nemcov a obsadení armádou neostalo nič, alebo len kameň, studňa či kríž.
Aký bicykel
Na bicyklovanie po Slavkovskom lese je ideálny crossbike. Väčšinou jazdíte po dobrých asfaltkách, z roka na rok ich dávajú viac a viac dohromady. Občas pri zachádzkach a prepojkách nabehnete na šotolinové a štrkové cesty. Žiadne adrenalíny sa však nekonajú. Hoci sa celé územie nazýva lesom, je tu množstvo otvorených lúk a polí s nádhernými výhľadmi a neobyčajným kľudom. Je tu prázdno.
Tři Kríže
Poslednou cyklo zastávkou ktorú vám predstavím sú Tri kríže neďaleko Pramenov. Nachádzajú sa na skale na Veternom vŕšku vo výške 817 m n.m., uprostred krásnej chránenej lúky. O krížoch existuje niekoľko legiend. Tá najznámejšia tvrdí, že tri kríže nechali postaviť miestni chorí (niekedy sú označovaní ako aj traja bratia), ako poďakovanie za svoje uzdravenie. Miestni to ale považujú za povojnový podvrh.
Dôvod ich postavenia je oveľa jednoduchší. Skalám na ktorých Tri kríže stoja hovorievali miestni kedysi „am Stoinl“. Kríža stojí na kamenných štvorcových sokloch, prostredný je väčší, dva krajné o niečo menšie. Pôvodní sudetskí obyvatelia boli veľmi zbožní a súčasne aj veľmi bohatí, často nechávali na okolitých skalách vybudovať kríže či kaplnky. Celý Slavkovský les je nimi posiaty, mnohé sú staršie ako 200 rokov. Takto vznikli aj Tri kríže, postavili ich sangerberskí občania už v roku 1849.
Bicyklom po Slavkovskom lese
Čo viac dodať o Slavkovskom lese. Úprimne, ani sám neviem, prečo sa do tejto lokality stále na bicykli vraciam. Možno je to trojuholníkom kúpeľných miest Karlovy Vary, Františkove a Mariánske lázně, možno nostalgickými spomienkami na mladosť a vojnu, možno cyklotrasami na Ohře a možno tým nekomerčným pokojom, ktorý v tejto stratenej oblasti Sudet vládne. Minimálny turistický ruch. Minimálny zásah človeka. Svojou prázdnotou a tichom mi Slavkovský les pripomína Krupinskú vrchovinu, iba viac lesov.
Ak budete v Západných Čechách, nezabudnite objaviť na bicykloch mystérium a tajomstvá Slavkovského lesa.
