Je pondelok ráno a ja unavený po víkende beznádejne uvažujem akú úlohu Vám pošlem. Všetky výhovorky typu: „Nešiel mi internet/pošta“, „Neprešlo to“, „Fakt ste to nedostali?“ som zavrhol. Pravda je taká, že som bol lenivý a nič som nepripravil.
Svoju prvú kreatívnu výhovorku som použil ešte na škole. Ospravedlnil som sa, že som prišiel neskoro kvôli tomu, že som musel robiť deťom Mikuláša. Originál zmeškal a bolo ho treba zastúpiť, inak by boli deti smutné. Načasovanie bolo skvelé, v decembri v čase Mikuláša. Kto ma však poznal vedel, čo to bola za kolosálna blbosť. Vtedy to prešlo. Skutočne alergický na výhovorky som začal byť v 90-tych rokoch, v prvých štádiách ranného podnikania na Slovensku. Výhovorky typu: „Vám platba neprešla?“, „Ja som ju určite poslal, ale asi na zlý učet“, „to tá moja účtovníčka …“, “ asi máte zlé číslo účtu a pod….“ ma dlho skúšali v sebaovládaní. Iba bohvie, či si tí ľudia uvedomujú, ako často sme s podobnými drýstami (zvyčajne od podobných típkov) konfrontovaní. Ďalšou častou výhovorkou je nestihol som.
Dnes sa s tým stretávam v Reštarte. Nesplnil/la som úlohu, lebo: „Hľadám sa, mám novú stratégiu, bolelo ma koleno, mám natiahnutú achilovku, veľa práce, málo času, nestíham, robila som iné,“ dosaďte si do vzorca, čo chcete … Len si nepriznať, že som sa opustil a vyflákol na to. A pritom je to len a len o prioritách. Všetci máme času rovnako veľa. 24 hodín denne. Je iba na nás, ako si ho rozdelíme. Koľko času sme ochotní venovať zdraviu a osobnému drajvu? A koľko gaučovaniu, telke a sebaľútosti? Koľko kariére a naháňaniu peňazí?
A sme pri koreni veci. Nechcem byť taký istý. Výhovorkár. Tak priznávam. ÁNO. Bol som lenivý a nič som nepripravil a meškám. A nemal by som. Som si toho vedmomý a zamakám na sebe.:-)
Každý je schopný vyhovárať sa, ale rozdiel medzi tými, ktorí dosiahnu to čo chcú, a tými čo nie, je práve v tom, že sa nespoliehajú na výhovorky, nehľadajú nezmyselné konšpirácie a teórie, makajú na sebe a pokračujú na ceste vpred.
Výhovorky zvyčajne pramenia z obáv, ako bude prijaté naše zlyhanie. Najčastejšie ho riadi naše ego, preto priznanie pravdy nemusí byť vždy celkom jednoduché. Je úžasné, ako sa výhovorky, keď ich potrebujete, kotia sami od seba. Ešte zaujímavejšie je, ako ovplyvňujú vzájomné vzťahy. Je len na nás, či tú hru príjmeme, alebo nie.
