Chcel som skočiť a neskočil som. Tak dopadol môj prvý pokus s bungie jumping. Postav sa výzve. Stál som hore, pozeral sa dole a hľadal tisíce dôvodov, prečo je rozumné neskočiť. Rozmýšľal som o obavách a strachu v nás.
Bojovali vo mne dvaja. Majster odvaha a špekulant strach. Dnes skáčem pravidelne.
Ako prijať výzvu
Výzvy vyhľadávam. Chcem žiť naplno a nepregaučovať život len tak. Majster „Idem do toho“ a majster „Zajtra, zajtra, to dám“. Ktorý z týchto dvoch má u vás väčšiu moc? Až príliš často dovoľujeme obavám, aby ovládli našu myseľ a konanie. Veď rozumný dôvod: „Prečo sa nedá“ je vždy jednoduchšia cesta.
Pri plánovaní cieľov 7 kopcov 3 jazerá som si neraz vypočul: „Dávajte ale také, aby ich aj normálni ľudia mohli zvládnuť.“
A tak sa pozerám na fotky účastníkov. Kriváň s troma deťmi, Kráľova hoľa s malým dieťaťom, Poľana s dvoma deťmi, dokonca rodinka s kočíkom na Sitne. Premýšľam, ktorý kopec sa zvládnuť nedá? A prečo sa nedá?
Pred pár rokmi bola predstava, že odbicyklujem 20 km pre mňa nepredstaviteľná. Dnes pod stovku, ani nesadám na bicykel. Kamarát Anry na sebe tiež trochu zamakal. Rozhodol sa niečo so sebou urobiť a nedávno zdolal Zermatt Marathon, jeden z najťažších ultramaratónov okolo Matterhornu v Európe. Môžeš urobiť prvý krok, alebo môžeš zvažovať. Odkladať. Zdôvodňovať. Teoretizovať.
Pred nedávnom som mal zaujímavý rozhovor. Pani sa za toho boha nevedela rozhodnúť ako a kedy začať behať. Chce sa rozhýbať, chce niečo zmeniť, ale teraz nie.
Obáva sa, že:
- je príliš pracovne vyťažená, nemala by na to čas (a kedy si na seba čas nájdeš? …)
- je už neskoro, je príliš stará (čo sú to za kecy, veď je mladšia ako ja? …)
- by sa jej smiali a bola by v ešte väčšej depke, ak by to znovu vzdala (tak to nevzdaj! …)
- nemá ani predstavu ako začať, potrebuje nejakého kouča, know how, návod, literatúru, doporučenie
(A už si si aspoň raz obula tenisky a skúsila len tak vybehnúť? …) - nemá na to kondíciu a výdrž (a kedy ju budeš mať, ak nikdy nezačneš? …)
- asi je aj trochu mlsná a lenivá, (tak sa zmobilizuj a nebuď…) a vôbec
- to ona asi nedá.
Tak tomu vravím výhra. Rozumovo si zdôvodniť osobnú prehru ešte skôr, ako začnem. Nešetril som ju.
Poradil som jej nech už nepremýšľa, obuje si tenisky a vybehne von. Hneď teraz.
restartnisa
Poslúchla. Možno behá dodnes
Tí čo dosahujú výsledky si obavy a výhovorky temer nepripúšťajú. Ich myslenie je založené na výhre a na výzve. Hľadajú riešenia, sú aktívni a odvážne investujú svoju energiu tam, kde ich to posúva ďalej. Naopak mnohí z tých neúspešných robia skôr obranné rozšády. Kreujú dôvody, prečo sa čo nedá. Ľutujú sa. Dopredu hľadajú zdôvodnenia svojho možného neúspechu a to, že nič neurobia, onálepkujú spústou kvázi rozumných protiargumentov, výhovoriek a zaobaľujúcich prázdnych kecov.
Včera som sa konečne rozbehla. Do kuchyne….
Ako premôcť obavy a strach
Čo ak? Všetci trpíme občas obavami, ale čo obavy a strach vlastne sú? Strach je v poriadku. Je to emócia, ktorá nás má ochrániť pred nebezpečím. Ale žiť v obavách, to už je stav mysli. Súčasť nášho ega. Sú to nami vykreované negatívne predstavy vyplývajúce z neistoty a nedôvery v samých seba. Ak obavy nedostaneme pod kontrolu, postupne opantajú celú našu myseľ. Stratíme akcieschopnosť. Budeme stále všetko len odkladať, budeme len zdôvodňovať, vyhovárať sa a pred rozhodnutiami utekať.
Netýka sa to len športu. Ani náhodou.
Najviac sa musíme obávať práve našej neistoty a nerozhodnosti. Ak máte obavy, položte si otázku: „Čoho sa mám vlastne báť?„ Ak si ju položíte, urobili ste práve prvý krok dopredu.
A vy sa môžete ešte dnes otestovať
Ak niečo dlho odkladáte, máte z niečoho obavu (rozhodnutie, zdolanie rekordu, výzva, zmena, skok do neznáma, nový štart, …), postavte sa tomu práve teraz, tento týždeň. Prekonajte sa. Dnes urobte svoj prvý krok.
Začnite a s odvahou a veselo vykročte.
Príjemný reštart
Petere
