Hory sú krásne, no bohužiaľ niekedy prinášajú aj smrť. Na pamiatku obetiam horských nešťastí vznikajú tzv. symbolické cintoríny. Ten najznámejší v rámci Slovenska sa nachádza vo Vysokých tatrách pri Popradskom plese. Ale symbolické cintoríny vznikajú aj v iných pohoriach po celej krajine. My sme boli navštíviť ten v Nízkych Tatrách, Symbolický cintorín na Stodôlkach.
Demänovská dolina
Cintorín sa nachádza priamo v Demänovskej doline a dá sa k nemu dostať viacerými značenými chodníkmi. My sme si vybrali ten z Bielej púte. Nenáročná prechádzka začala na parkovisku (nie na „hlavnom“ pod lyžiarskymi zjazdovkami, ale na poslednom popri ceste, ktorá nás viedla cez celú Demänovskú dolinu).
Zaplatili sme poplatok 10 € za parkovanie (paušálny poplatok za celodenné parkovanie) a hneď sme mohli začať stúpať, keďže chodník označený žltou turistickou značkou začínal priamo na parkovisku. Po pár minútach chôdze sme sa dostali k rozhľadni Ostredok.
Rozhľadňa Ostredok
Rozhľadňa je pomerne nová a keď sme vystúpili na ňu naskytol sa nám výhľad nielen na Chopok a lyžiarske stredisko pod ním, ale na celú panorámu Nízkych Tatier. Od rozhľadne sme pokračovali ďalej cez samotný kopec Ostredok (1167 m.n.m.), na vrchole ktorého sa nachádza pamätník Jana Švermu.
Pamätník Jána Švermu
Desať metrov vysoký pylón je pokrytý reliéfmi zo Slovenského národného povstania. Chodník na Ostredku bol z oboch strán ohraničený malinčím, neskôr sme vstúpili medzi stromy a opäť po pár minútach nás privítala brána priamo do areálu symbolického cintorína. Aj tento symbolický cintorín je tvorený predovšetkým tabuľkami s menami obetí.
Symbolický cintorín
Celému cintorínu dominuje súsošie horskej piety a vyrezávaný drevený kríž. Nachádza sa tu aj kaplnka, na vchode do ktorej ja nápis vystihujúci význam symbolického cintorína – „Úcta obetiam, výstraha živým“. Hory sú nielen krásne, ale aj zradné. Dôkazom toho je aj tento cintorín, na ktorom je umiestnených 148 tabuliek s menami obetí Nízkych Tatier.
Prechádzka na symbolický cintorín na Stodôlkach je krátka, ale krásna. Určite by som ju odporučila ako formu oddychu. Ak by si niekto chcel prechádzku trochu predĺžiť, mohol by z cintorína pokračovať ďalej po žltej turistickej značky až k Demänovskej jaskyni slobody.
My sme túto možnosť nevyužili, keďže na Bielej púti sme nechali odparkované auto. Takže sme sa tou istou cestou, ktorou sme prišli, vrátili naspäť. Celá prechádzka (cesta tam a päť, vrátane prestojov na rozhľadni či cintoríne) nám trvala cca hodinu a pol.
Ako som už napísala: Nízke Tatry sú krásne, a my sme zažili krátky, ale veľmi príjemný výlet.
