Môj prvý kontakt s Nesebarom bol v štýle: „Nechceš? Nechceš.“ Prvýkrát som navštívil Nesebar ešte za sociku, keď Čierne more reprezentovalo vrchol exotiky, kam sa mohol slobodne zmýšľajúci jedinec z východného bloku dostať. Nesebar a Slnečné pobrežie boli odjakživa kontrasty moderného turizmu.
Pri Nesebare máte dve možnosti. Stráviť deň v úzkych uličkách starobylého mesta medzi historickými pokladmi alebo vylihovať na Slnečnom pobreží, kde je zábava, komfort, slnko, more, občas medúzy a vlny. Znie to ako rozhodovať sa medzi návštevou skanzenu a zábavného parku. Obe voľby však majú svoje čaro ale veľmi odlišné.
Prvý dotyk s Nesebarom
Obraz spred 35 rokov. Prechádzame sa s mojou budúcou ženou na prvej dovolenke úzkymi uličkami Nesebaru. Obdivujeme genius loci tohto prostredia. Staré drevené domy na kamenných základoch akoby viseli v povetrí. V prístave rybári práve vykladajú sardinky a rovno ich hádžu na horúcu panvu. Pristavíme sa medzi miestnymi, vystojíme radu a tiež si necháme zo štvrť kila čerstvých naložiť. Nič to nestojí. Nikto nás nerieši. Pred domami kvákajú babky, v uličkách sa hrajú deti, medzi oknami naťahané šnúry, sušia na nich prádlo. Občas prechádzame cez zarastené ruiny nejakých starých chrámov. Po pol hodine nájdeme konečne obchod. Zelovoc a potraviny. Práve vykladajú v plastových debničkách mandarinkovú Mirindu. Takú sme ešte nikdy neochutnali. Chcem pred svojou budúcou ženou zaimponovať, tak si jednu vypýtam. Pani mi odvrkne, že ak chcem, mám si zobrať inú. Pomarančovú. Ešte ich neprijala na sklad. Nástojím, že chcem mandarinkovú.
„Nechceš? nechceš“, otočila sa, prestala ma vnímať. Začala obsluhovať ďalšiu tetu. 🙂
Nesebar dnes
Mesto sa trochu zmenilo. Autobus z Burgasu ma nevyloží v prístave ale kilometer pred mlynom. More nevidno. Celé pobrežie naokolo je zabetónované a zastavané viacposchodovými apartmánovými panelákmi, dole samé plážové obchodíky a krčmy. Ďalej už len po svojich, vláčikom alebo taxíkom. Volím po svojich.
Mesto kamenných uličiek, čínskych fejkov a starobylých chrámov
Nesebar by mohol byť miestom, ktoré rozpráva fascinujúce príbehy z histórie Bulharska. Vchádzam cez kamenné opevnenia a okamžite mám pocit, že som sa ocitol v inej ére.
Kdekoľvek sa pozrieš, nájdeš zreštaurované starobylé kostoly, ruiny grécko-rímskej architektúry a malebné kamenné domy. Kráčaš po úzkych uličkách, ktoré ťa vedú k malým námestiam s dláždenými kameňmi. Zrazu sa ocitneš pred 1 500 rokov starým chrámom. Je to ako keby ťa časostroj vrhol do minulosti, a ty sa stále divíš, ako je možné, že tieto starobylé stavby stále stoja. Vedľa chrámu je malá kaviareň, kde ti starší Bulhar, ktorý vyzerá, akoby tam sedel od založenia mesta, podáva kávu, ktorá je silnejšia než samotné dejiny mesta. STOP.
Vojdeš do starého mesta. Privíta ťa kaviareň, banka, bankomat a nekonečný rad obchodov. Všade je nejaký obchod. Ak chceš čokoľvek vidieť, musíš zdvihnúť zrak hodne vysoko. V úrovni očí totiž neuvidíš nič iné, iba obchody s magnetkami, šiltovkami, parfumami, pomaľovanými uterákmi, lacnou bižutériou, gýčom a čínskymi fejkami značiek. Najautentickejšie pôsobí predajňa s povestnými voňavkami Bulgarskaja róza. Akýsi maník mi ponúka zaručene lokálny, ručne šitý kožený batoh z teľacej kože za skvelú cenu 250 leva (asi 130 eur). Presne ten istý mi deň predtým núkali v Sozopole o 30% lacnejšie. Presne ten istý nájdem večer na TEMU za tretinu. Chrámy síce vidíš ale máš na výber. Buď je v zornom poli bankomat alebo ďalší čínsky smejko.
Je to ako všade, kde masový turizmus prekročil svoje limity a zlikvidoval zmysel existencie samotnej destinácie.
História Nesebaru
Mesto Nesebar je jedno z najstarších v Európe. Jeho história siaha viac ako 3000 rokov dozadu.
Nesebar, pôvodne známy ako Menebria, bol založený tráckymi osadníkmi už 1200 rokov pred Kristom. Vďaka jeho ideálnej prímorskej polohe sa tam vystriedali všetci. Keď ho v 6. storočí kolonizovali Gréci, premenovali ho na Mesembria. Vďaka vlastnej mincovni a prístavu sa stal dôležitým obchodným centrom. Postupne ho ovládli Rimania, až kým skončil v 4 storočí n. l. pod Byzantskou nadvládou. Vtedy vznikla aj väčšina chrámov. Postupne mesto ovládla Bulharská ríša, neskôr Turci, Osmania, až kým sa celý Nesebar nestal pamiatkou na zozname svetového dedičstva Unesco pod dnešným nezávislým Bulharskom, už v EU.
Súčasný turizmus mesto vzhľadovo priblížil skôr k obchodnému molu s nádhernými historickými kulisami a čínskymi fejkami než k historickému archeologickému pokladu.
Hľadanie mora a autenticity
Ak si myslíš, že sa dostaneš na južnej časti k moru, si na omyle. Od prístavu zapratali útesy až po koniec polostrova reštaurácie, kaviarne, cukrárne a mechany. Ponúkajú jedlo podľa všehochuti. Iba neviem, prečo si toľko miestnych krčmárov myslí, že najväčším gastro odväzom pre turistu bude práve pizza s výhľadom na more. 🙂
Moje drobné gastro odporúčanie: Vyhľadaj v centre mechanu Akropol. Pravá bulharská kuchyňa je veľmi chutná a rozmanitá. Ryby a morské plody vyzerali, že sú naozaj čerstvé. Ale Bulhari obľubujú aj kaškaval, sirene a slané syry. Tiež hromadu čerstvej a grilovanej zeleniny s rôznymi druhmi mäsa. Bulhari sú polievkoví. Jogurt, uhorka, cesnak a kôpor. Určite uchutnaj tarator, studenú uhorkovú polievku.
Ak však nechceš jesť a míňať peniaze, veľa výhľadov na more z polostrova neužiješ. A ak sa chceš dobre a lacno najesť, odíď radšej z centra a zájdi k prístavu. Mimo centrálne zóny je to menej okázalé a sú tu aj ceny pre domácich. 🙂
Švejk v Nesebare
Čím viac ku koncu ostrova ideš, tým je Nesebar autentickejší. Až kým nenarazíš na českého Švejka a hospodu s vepřo knedlo, svíčkovou, gulášikom a pravou čapovanou Plzňou. Bulhari na Čechoslovákov nezabúdajú. Takej ponuke sa nedá odolať a sadám na Plzeň a šopský šalát.
Nie som dobrý turista. Čosi som zjedol, popil, ale žiadnu koženú tašku, uterák, magnetku ani parfém som nekúpil. Schádzam k prístavu, pokochám sa ešte pohľadom na amfiteáter a utekám k moru. Pláže, ktoré ponúka starý Nesebar sú kamenisté a úzke. Veľmi ma neberú.
Nesebar a Slnečné pobrežie
Na severnej strane v zátoke dominuje kultové Slnečné pobrežie. Vláčik, autobus alebo pešo? Volím autobus. Na vláčik som príliš lakomý, na pešo celkom unavený. V nohách mám dvanásťtisíc krokov a sám dumám, kde som ich na tom malom poloostrove nachodil.
Slnečné pobrežie má naozaj krásne a udržované pláže. Ale to je asi tak všetko, čo ma na týchto rezortoch vzrušuje. Všetko je nalinkované, všetko naplánované, unifikované a najmä spoplatnené. Prechádzka po hlavnej promenáde je, podobne ako v Nesebare, čosi ako prechádzka v obchodnom centre. Akurát so stánkami, ktoré ponúkajú opäť to isté. Občas mám pocit, akoby som sa ocitol v nejakom gigantickom cirkuse. Stánky s rýchlym občerstvením ponúkajú všetko od hamburgerov, kebabov až po palacinky. Každý druhý krok ťa osloví niekto s ponukou jazdy na banáne, kite-surfingu alebo jazdy na vodnom skútri. Všetko je podriadené míňaniu peňazí.
Turisti z celého sveta tu prichádzajú s jediným cieľom – zabaviť sa a zažiť exotiku. Podobne ako v Ríme, aj tu je všade plno samoúsmevov a selfie tyčí. Každý sa snaží zachytiť svoj jedinečný instagramový moment. Akurát to môže občas skončiť aj neočakávane, keď sa skupinka pokúša o synchronizovaný skok do bazéna a jeden z nich skočí na hlavu tomu druhému.
Kultúra vs adrenalín
Fascinuje ma, keď vidím dve miesta, vzdialené od seba len pár kilometrov, pritom tak diametrálne odlišné. V Nesebare stretneš ľudí, ktorí oceňujú kľud, históriu a pomalé prechádzky. Fotia každý detail starobylých kostolov. Na Slnečnom pobreží stretneš ľudí, ktorí blbnú, paria a fotia každý detail svojich dobrodružstiev, hoci na mnohé si už ráno po opici nespomenú.
A nakoniec, možno je najlepšie spojiť oba tieto svety: Nesebar a Slnečné pobrežie. Ráno začať v Nesebare, kde sa môžeš ponoriť do histórie, pokojne sa prechádzať po kamenných uliciach, nasávať pivo, ponuky miestnych vťahovačov a atmosféru dávnych čias a navečer (keď už väčšina „all inclusivákov“ odíde z pláže na večeru) sa presunúť na Slnečné pobrežie a hodiť sa niekoľkokrát do mora. Akurát západ slnka je na opačnej strane. A presne toto Bulhari v Nesebare ponúkajú.
Niekoľkokrát sa okúpem a padám do Burgasu. A prečo som na Slnečnom pobreží dlho nepobudol?
Nesebar a Slnečné pobrežie: óda na nezávislosť
Nemusím organizované dovolenky a ohradené rezorty. Keď som nezávislý, mám možnosť spoznať skutočnú krajinu. Namiesto sterilných hotelových bufetov ochutnávam miestne jedlá v malých rodinných reštauráciách, kde mi majiteľ s úsmevom vysvetlí, čo práve jem (aj keď nie vždy pochopím všetko, čo hovorí). Každé jedlo je novým autentickým dobrodružstvom. Dnes to bol navečer napríklad jeden zabudnutý libanonský corner.
Rýchlokurz dokonalej dovolenky
Nemusím mať všetko naplánované a nalajnované. Pre dovysvetlenie som si pre „all inclusive“ dovolenkárov pripravil aj malú osobnú úvahu na tému Rýchlokurz dokonalej dovolenky.
Rýchlokurz dokonalej „all inclusive“ dovolenky
Jednou z najväčších výhod nezávislého cestovania je sloboda. Sám sa rozhodnem, kam pôjdem a čo budem robiť. Ak sa mi nejaké miesto nepáči, jednoducho sa zbalím a idem ďalej. neriešim žiadne termíny ani kompromisy s plánmi iných ľudí. Je to môj čas a môj svet na objavovanie.
Dovolenka v Bulharsku
Cestovanie na vlastnú päsť znamená, že sa musíš starať o všetko sám. Žiadne predpripravené plány, žiadne zabezpečené transfery z letiska, žiadne garantované raňajky. Musíš sa orientovať v neznámom prostredí, hľadať vhodné ubytovanie a riešiť nepredvídané situácie. Niekedy sa to môže zdať ako veľký stres ale ja práve tento proces vyhľadávam.
Nie vždy vieš, kde skončíš. Máš však oveľa väčšiu šancu stretnúť miestnych ľudí, komunikovať s nimi a spoznať ich kultúru. Možno budeš spať na menej pohodlných posteliach, budeš zdieľať kúpeľňu s inými batôžkármi alebo si budeš musieť sám uvariť jedlo. Nájsť dopravu a program môže byť v neznámom prostredí výzvou. Ale ja rád vymieňam komfort za autenticitu a každodenné výzvy. Táto nepredvídateľnosť je často základom nových priateľstiev, spomienok a tých najvzrušujúcejších príbehov.
Nesebar a Slnečné pobrežie. Bulharsko mám rád. Má jedinečné piesčité pláže a často mimoriadne príjemné vlny.
