Tak nám konečne sľúbili sneh. Nad 500 mnm. Keď nejde zima za nami, pôjdeme mi za ňou. A s okamžítého nápadu vznikla krásna vychádzka na Marhátsku rozhľadňu. Hore fakt fučalo. Najviac smehu si užila naša Lady. Po skončení výletu odfukuje v pelechu bez známok života.
Výhľad z rozhľadne stál naozaj za to. Nebo sa otvorilo a videli sme ako na dlani od Rematy až po Mochovce. Usmiate tváre všetkých 5 účastníkov potvrdzovali, že endorfýny zafungovali naplno. Ruka ukazuje na miesto štartu.
Dvojhodinový výstup s následným klesaním stál za to. Poznám tie chvíle, keď človek hľadá každú výhovorku, prečo výlet odložiť. Zamračené. Ide sneh, dážď, nič neuvidím, nebude pekne. Potom sa odhodláte. Dôležité je obuť sa a vyjsť. Prestať gaučovať pred televízorom a netlačiť.
Plný nálady som po návrate na ten gauč spokojne ľahol, otvoril ježiška (bolo mi to treba?) – knihu 50 najkrajších alpských priesmykov na kole. Viete o tom, že Monte Zoncolan má hneď 3 výstupové cesty? 3 výstupy a každý iný, 3 nádherné dni, 3 nové zážitky, prakticky z toho istého miesta? Tak sme rozhodli. Ak nezdochneme, tak to dáme. 🙂 Májová výzva.
Boys and girls, hýbte sa.
Do schudnutia, priatelia,
Petere
