Skalné obydlia Lišov vznikli pravdepodobne v období tureckých nájazdov, keď obyvatelia hľadali útočisko pred dobyvateľmi. Ide o malé izbietky, ale aj veľké priestranné haly s viditeľnými stopami precíznej ručnej práce tých, ktorí nevedno ako dlho vysekávali do skál tieto priestory. Príbytky vznikli v období tureckých vojen v skalných dutinách a jaskyniach z pieskovcov a tufov. Toľko úvodná informácia z obecného webu, ktorá bola prvotnou inšpiráciou pre návštevu tohto bohom zabudnutého kraja.
Lišov
Do Dudiniec sme dorazili hneď poobede. Plán bol objaviť tieto obydlia , večer si dať príjemný wellness a decinko dobrého Hontianskeho moku. Skalné obydlia Lišov. Veď aj kopec nad nami sa volal staré vinice.
Dudince sú preslávené slnkom. Majú do roka vyše 287 slnečných dní. Počas troch dní sme vyčerpali ten zvyšok. Sústavne totiž mierne smoklilo. Aj to bol dôvod, prečo sme sa rozhodli deväť kilometrový úsek do Lišova absolvovať autom a nie na kolobežkách.
Navigácia nás ženie cez Terany a Sudince. Oproti cyklotrase oveľa väčším okruhom. Za necelú štvrťhodinku vchádzame do Lišova a ťaháme až na horný koniec. Asi kilometer za dedinou pri družstve odstavujeme. Ďalej sa už ani nedá.
Chodník ku skalným obydliam je značený drevenou značkou.
Skalné obydlie nad dedinou
Prechádzame okolo družstevnej haly. Skalné obydlie by aj dnes mohlo plniť svoj účel. Ak nie pred Turkami, určite pred diviakmi. Chodník je kompletne rozmočený a rozrytý zverou. Tipujeme na diviakov. Stále smoklí. Ale topánky stále držia, hoci každá z nich už váži aspoň kilo.
Po kilometri chôdze sme na mieste. Otvára sa nám planina so skalným obydlím. Aké je naše prekvapenie, keď v nej nachádzame aj elektrický stĺp a stopy po elektrickom vedení.
V staršom rozhovore v Pravde sme sa dočítali, že družstvo využívalo roky obydlie ako sklad jabĺk, vína a zemiakov. Nič proti tomu vínu. Sú to ohromné priestory a my obdivujeme fortieľnu kamenársku robotu, miestami doplnenú murovkou. Objavili sme aj komín. Toto vysekať do skaly nebolo jednoduché.
V dedine sú aj menšie skalné domy. Tie si ľudia časom upravili a v súčasnosti slúžia ako vínne pivnice.
Lišovské múzem a galéria masiek
Vraciame sa do dediny a parkujeme pri Lišovskom múzeu a Galérii masiek. Fasáda sľubuje kadečo, aj dobrú kávu, nápis na dverách nás však uvedie rýchlo do reality. „Od 15. novembra zatvorené, tešíme sa na vás opäť v máji.“ Nakukneme cez plot. V pozadí vidíme maketu keltského obydlia a artefakty vidieckeho života. Potom neoblomne vyrážame do prudkého kopca za druhým skalným obydlím. Smoklilo stále viac.
Keď ideme popri potoku míňame kŕdeľ deti, ktoré na nás neveriacky pozerajú. Až neskôr pochopíme význam ich úškrnov. Neviem, či celý rok ale v tomto období by tu mohli prevádzkovať bahenné kúpele. Lepšie ako Piešťany a Dudince dohromady. Skutočný zážitok začne hneď, ako sa dostávame nad posledné humná.
Trištvrte kilometrový chodník miestami skôr brodíme ako ideme. Podľa stôp je jasné. že tu dnes prešlo viac divej zveri ako ľudí. Ba možno sme jediní blázni, ktorí sa dnes hore vybrali. Blato je ílovité a mimoriadne lepivé. Hľadáme cestičky, necestičky aby sme sa vyhli brodeniu chodníkom.
Svoj kalich horkosti si však Janko vypije až do dna. V skalnom obydlí omylom stúpi do komory, v ktorej je po členky voda.
Lišov skalné obydlie
Prechádzame jednotlivými miestnosťami. Zaujme obrovský tmavý sklad, radšej nevstupujeme. Tušíme náznaky ostení, zárubní, nájdeme aj miesto pre kuchyňu a komín. Tu reálne ľudia aj žili. Podľa Pravdy tu posledný obyvateľ býval ešte po druhej svetovej vojne. Traduje sa, že to bol chudobný obuvník Selečény, ktorý vraj nemal ani na poriadnu perinu. Po jeho odchode skalný dom úplne spustol, rokmi ho zavalili nánosy kameňov, zahalili stromy a krovie.
Viedla odtiaľto aj tajná chodba k potoku ale tú sme neobjavili.
Zamýšľame sa nad miesením národov a kultúr na Slovensku. Tatári, Turci, Maďari, Nemci, Balkánci, Ukrajinci,… Riadne sa to miešalo. Hovorí sa, že krása Sloveniek má korene práve v tejto pestrosti.
Jazda dole
Cestu naspäť inak ani nemožno nazvať. Každá topánka už vážila 5 kíl, všetko sa šmýkalo a modré rifle boli po bedrá hnedé od blata. Bedekre sľubovali zážitok a veru nesklamali. Ak chcete zažiť to, čo my, príďte objavovať skalné obydlia Lišov mimo sezóny. Ak budete mať šťastie ako my, vychytáte všetky daždivé dni v roku.
Do Dudiniec sa vraciame úplne za tmy, zhltneme miestnu pizzu a na radiátoroch sušíme boty, ponožky, vložky, gate, vlastne všetko. Kefovať dole blato budeme až po zaschnutí, ráno.
Napriek tomu oceňujeme výjazd ako mimoriadny a hodnotný. Mierne zvlnené pahorkatiny Hontu ponúkajú úplne nový pohľad na slovenskú turistiku a pri trochu predstavivosti by tie skalné obydlia Lišov tiež vedeli rozprávať veľké príbehy. Sú tu štyristo rokov a možno ďalších štyristo budú. Kde budeme vtedy my?
Tekov Brhlovce
Zoznam skalných obydlí by nebol úplný bez upútavky na Brhlovce. Tekovské múzeum tu má vysunutú expozíciu skalného obydlia v plnej paráde. Môžete tak reálne spoznať, ako ľudia v skalných obydliach žili ešte pred nedávnom.
