Už dlhšiu dobu som sa pohrával s myšlienkou ísť prespať na Kriváň, alebo aspoň na východ alebo západ slnka. Tento rok som nahovoril partiu kamarátov (Nielen vypic ale i chodic!), aby sme sa prihlásili do Peťovej výzvy 7 kopcov 3 jazerá, kde je jeden z cieľov Kriváň.
Po absolvovaní posledného cieľa som si musel pre študentské a pracovné povinnosti dať na viac ako mesiac pauzu od turistiky. Počas pauzy vznikol nápad, že najbližší cieľ bude Kriváň a pri jednom pive v bare sme ho s kamarátom ešte vylepšili a povedali si, že pôjdeme na východ slnka…
Príprava
Napísal som to kamarátom zo skupiny. Reakcie boli rôzne, niektoré aj nepublikovateľné. 🙂 Asi týždeň pred stanoveným termínom som im to ešte raž pripomenul a nakoniec sa aj niekoľkí pridali. Dohodli sme všetky detaily a už zostalo len dúfať, aby vyšlo dobré počasie.
V predvečer výstupu bolo počasie všelijaké. Meteostanice hlásili v noci prehánky a zamračené, ale nás to neodradilo od bláznivého nápadu. Stretnutie bolo naplánované o 0:15 v LM na stanici a odtiaľ smer Podbanské na parkovisko pri turistickom smerovníku Bývala Važecká chata. Do cieľa sme prišli o niečo skôr ako bolo na pláne a tak sme si dali ešte pol hodinku zdravotného šlofíka.
Budík nastavený na 01:55 nás zobudil. Nikomu sa nechcelo ísť do tej studenej noci, teplomer ukazoval 9 stupňov. Po chvíľke nadávania, prečo to vlastne robíme, čo to je za bláznivý nápad, sme vyliezli z teplého auta a začali sa obliekať a chystať na výstup. Asi po pol hodinke sme odštartovali výstup jedným zdravotným pohárikom na rozprúdenie krvi v tele a utuženie kolektívu.
K 3 studničkám
Už nám nezostávalo nič iné ako vydať sa do studenej ale jasne hviezdnej noci. Čas výstupu podľa smerovníka mal trvať rovné 4 hodiny. Pustili sme sa po červenej smerom na Tri studničky. Po pár metroch, len pri svetle troch čeloviek a hviezd sme započuli dosť agresívne ručanie. Prvá myšlienka bola: „Niekde na blízku je medveď. Čo teraz?“ Po pár sekundách som si uvedomil, že v Tatrách je už jeseň a všetko je tam o niečo skôr, ako na západe, kde bývam a ručanie nemá na svedomí medveď, ale králi našich lesov, jelene. Práve majú obdobie ruje (párenia) a týmto ručaním bojujú s inými jedincami o priazeň samičky. Asi po 10 minútach sme dorazili k Trom studničkám.
Na Kriváň
Zmenili sme červenú značku za zelenú a vydali sa smer Kriváň. Čas na smerovníku bol 3 hodiny a 45 minút. Cestou do Krivánského žľabu sme si vychutnávali jasnú oblohu, koncert jeleňov bojujúcich o samicu a samozrejme v najprudších úsekoch chodníka sme si v duchu (alebo všetci nahlas mne) nadávali, čo som to vymyslel. Teraz mohli radšej kľudne spať v teplučkej posteli.
Po 2 a pol hodine šliapania sme prišli do Kriváňského žľabu odkiaľ to podľa smerovníka po modrej značke bola ešte 1 hodina na vrchol.
Čas na hodinkách ukazoval približne 5 hodín ráno, východ slnka mal byť o 6:07 a my sme mali pred sebou ešte najťažšiu časť výstupu. Hviezdy pomaly zhasínali svoju žiaru a v diaľke bolo vidieť blížiace sa, neželané oblaky. Cestou na hrebeň sme stratili modrú značku a tak sme si precvičili svoje lezecké schopnosti po vyčnievajúcich skalách.
Na Malom Kriváni nás už čakalo azúrovo modré nebo a mohli sme vypnúť čelovky, vychutnávať si prichádzajúci východ slnka. Presne po hodine šliapania sme dorazili na vytúžený vrchol, hodinky ukazovali 5 hodín a 54 minút, výstup nám trval 3 a pol hodiny. Do východu slnka nám zostal ešte nejaký čas na vydýchanie sa a posilnenie po náročnom výstupe. Po oblečení všetkého čo bolo práve k dispozícií (teplota na vrchole bola 1 – 2 stupne pod nulou) sme sa usadili a vychutnávali si krásne prírodné divadlo, ktoré ešte zvýraznil veľký oblak, ktorý dofúkalo z poľskej strany. Po asi hodine kochania sa sme sa vydali na cestu dolu.
PS: kto tvrdí že Tatry sú preľudnené, klame! Treba si vybrať len správny čas, my sme si užili dokonalé ticho a kľud aj na vrchole 😉
Trasa : Bývalá Važecká chata – Tri studničky – Kriváňský zľab – Kriváň – Krivánský žľab – Jamské pleso – Bývalá Važecká chata
Dĺžka 16.1 km, prevýšenie 1395, uvádzaný čas 7:20 hod
