Vonku pršalo, tak sme sa rozhodli vydať tam, kde história dýcha prachom a vínom. Keď som vošiel do Musée d’Aquitaine, celé Bordeaux za dverami ostalo akoby v inej dimenzii. Vzduch tu bol ťažší, akoby nasiaknutý všetkými príbehmi, ktoré sa tu nazbierali za stáročia.
Tiež vidno, že za stáročia vinárske regióny hodne zbohatli a môžu si dovoliť naozaj veľkolepé prezentácie. Podobne ako múzeum vín, ani tu som nenašiel žiadne sterilné vitríny plné zabudnutých vecí – toto múzeum bolo živé. Dýchalo pieskom pravekých pobreží, šumelo lodnými plachtami a voňalo starým papierom kroník, ktoré si pamätajú viac ako my všetci dokopy. A interaktívne.
Pravek: Prvý odtlačok v blate
Ako v každom múzeu, začíname v hlbinách času – ešte predtým, než Bordeaux bolo Bordeaux. Kamenné nástroje, hroty šípov, amulety. Človek si nemohol pomôcť a predstavoval si, ako pred tisíckami rokov nejaký lovec, unavený a spotený, zvieral v ruke kus pazúrika a kreslil po skale zvieratá a akty.
A tá Venuša z Laussel – drobná soška ženy, ktorú niekto vyrezal do kameňa pred 35 000 rokmi. Drží v ruke roh, možno ako symbol hojnosti. Možno len preto, že sa to vtedy tak robilo. A možno je to odkaz, že už vtedy ľudia snívali (podobne ako naši politici) o poľovačkách a lepších zajtrajškoch.
Rímska Burdigala
Víno, obchod a všadeprítomný Herkules. Prechádzam do čias, keď Bordeaux bolo Burdigala, a mám pocit, že sa ocitám v starom prístave. Rímske mince, amfory, kúsky mozaík. Pred jednou vitrínou sa zastavím dlhšie – bronzová socha Herkula. Naozaj by som mal viac cvičiť.
Je ošúchaná vekom, ale stále v nej cítiť silu. Ktovie, možno kedysi stála v nejakom bohatom dome a teraz tu len mlčky pozoruje návštevníkov, ako sa snažia pochopiť svet, ktorý už dávno zmizol.
Vek viery a vína
Stredovek v Bordeaux nebol len o hradoch a rytieroch, ale aj o obchodníkoch, cirkvi a zakladaní vinohradov. Bola to doba, keď mesto začalo rásť na obchode – hlavne s vínom, ktoré putovalo do Anglicka a ďalej do sveta. Hovorí sa, že ak chcete pochopiť Bordeaux, musíte pochopiť jeho vzťah k vínu. K tomuto názoru sa pridávam a rád plním.
V jednej z vitrín Musée d’Aquitaine je stará drevená nádoba na víno a ja si predstavujem, ako ju pred stáročiami nakladali na loď smerujúcu do Londýna. Vtedy sa pilo mladé, surové, bez dnešných pravidiel a apelácií. Možno chutilo horšie, ale určite malo viac príbehov.
18. storočie: Zlatý vek, ale za akú cenu?
Tu sa tempo výstavy mení. Bordeaux sa stalo bohatým, obchody sa rozrástli. Ale prišla aj temnejšia kapitola – obchod s otrokmi. Múzeum sa na to nepozerá cez ružové okuliare. Zlatý vek, ale za akú cenu?
Vystavili tu dokumenty, lodné manifesty, reťaze. Čítať mená ľudí, ktorí boli predaní ako tovar, je nepríjemné. Boli ich tisíce a ,mnohí neprežili ani otrockú cestu z kolónie na lodi. Úradoval skorbut. V rovnakej dobe, keď Bordeaux bohatlo na víne a cukre, otroci zomierali v neľudskej robote i na lodiach. Hlavne, že obchod prekvital.
Nie je to príjemná myšlienka, ale je sympatické že sa na tú dobu dokázali Francúzi kriticky pozrieť a vyrovnať sa s tým.
Staré mesto s mladou dušou
Moderné Bordeaux. V posledných sálach už cítim návrat do súčasnosti. Fotografie mesta, plagáty z 20. storočia, záznamy o tom, ako sa Bordeaux menilo. Mesto, ktoré bolo kedysi len obchodným prístavom, sa stalo centrom kultúry, gastronómie a aj študentského života. Mimochodom bývame vedľa Havlovej univerzity.
Napriek všetkým zmenám stále cítiť minulosť mesta v každej uličke, v každej pohári vína, v každom starom kamennom dome. Zastavme sa ešte pri víne. Jeho buket prechádza všetkými expozíciami.
Bordeaux mesto vína
Bordeaux je najmä tekutá legenda, ktorá tečie v pohároch po celom svete. Každá ulica tu dýcha históriou vinárstva, od starých prístavov, kde sa sudy nakladali na lode, až po elegantné vinotéky, kde sa ochutnáva s rešpektom hodným oligarchov. Prirodzene, víno má v Akvitánskom múzeu svoje významné postavenie.
Tisícky Grand Crue Chateau nám zastúpila jedna legenda: Mouton Rotschild.
Víno v Bordeaux nie je len nápoj, ale kultúra, tradícia a spôsob života a my sme radi tomuto čaru podľahli Slávne vinice Médoc, Saint-Émilion či Pessac-Léognan tvoria svätú trojicu vínnej dokonalosti, ktorú každý vinár musí zažiť.
Bordeaux je zároveň moderné a pulzujúce mesto, čo sa odráža aj v jeho architektúre a gastronómii. V La Cité du Vin sa učíte o víne ako o umení, zatiaľ čo na brehu Garonne si ho jednoducho užívate s výhľadom na západ slnka. Každý dúšok Bordeaux vám otvára nové dimenzie. A keď raz ochutnáte, už nikdy nebudete vnímať vína rovnako.
Musée d’Aquitaine ako pamäť Bordeaux
Keď vychádzam von, slnko svieti na staré fasády a na chvíľu mám pocit, že sa stále nachádzam niekde medzi storočiami. Musée d’Aquitaine nie je len miestom, kde sú vystavené staré predmety – je to priestor, kde história Bordeaux stále dýcha.
A keď sa prechádzam cez mesto, ktoré dnes žije svojim vlastným tempom, uvedomujem si, že minulosť tu nikdy úplne nezmizla. Stačí sa len započúvať.
