Ak si pripravený a odhodlaný, počasie pri MTB bicyklovačke nerozhoduje. Stronie Slaskie na poľskej strane Snežníku sme objavili skôr náhodou, pri jesennej rešerši cenovo prístupných adrenalínov. Tak som došiel aj na bikepark MTB Czarna Gora: Snáď najfotogenickejší downhill na Kralickom Snežníku. Viac o parku tu.
Výhody medzisezóny
Vyvážanie lanovkou a spúšťanie sa na lyžiach po zjazdovke ma až istý čas tak neberie. Keďže, nIe som veľmi technický typ, nenašiel som odvahu ani vyskúšať šusom poriadny skialp. V posledných rokoch uprednostňujem endorfínové, terénne nenáročné bežky.
Takisto ako zima, vôbec ma nelákajú ani letné dovolenky. Davy turistov, hlučných detí, predražené služby a prepchaté parkoviská vôbec nemusím.
Práve medzisezóna má pre mňa mimoriadny zážitkový význam. Paličky, tenisky, bicykel a poďme na to. Ak má človek kvalitné oblečenie a večer vyhriatu izbu, nič ho nemôže prekvapiť.
MTB výšľap k hornej stanici lanovky
Výšľap z doliny na začiatok trailu je prekvapivo pohodový. Okolo zjazdoviek až hore k lanovke ide veľmi solídna šotolinová cesta, ktorá niekoľkokrát križuje zjazdovku. Dostanete sa s ňou až pod hornú stanicu lanovky.
singletrail Czarna Gora
Štart singlu pod lanovkou začína skalkou, veľmi optimisticky a nenápadne.
Najbližší kilometer za tou skalou ma dostal. Mala to byť červená, stredne náročná trasa, ale pri niektorých padákoch by ste mi špendlík do zadku nevopchali. Na singli som bol úplne sám. Asi to bolo počasím.
Strach nepustí. Uvedomenie si technických jazdných nedostatkov to len podčiarkuje. Dengľavosť, neohybnosť, reflexy a nadváha kontra sychravé vlhké novembrové počasie s prudkými padákmi, klzkými koreňmi a skalami ma nútili do jazdy temer krokom. Podobný úvodný pocit som mal pri Tríbečskom nábehu na singláč Trhlina. 🙂
V hlave som mal naraz troch. Ten prvý ma poučoval: „Chce to rýchlosť, zotrvačnosť a stabilitu. Čím pomalšie, tým nebezpečnejšie a väčšie riziko pádu.“ Ten druhý oponoval: „Spomaľ, lebo sa znovu dolámeš. Jedna kľúčna nestačila?“ Zaklincoval to ten tretí, čo v hlave stále deprivuje: „Ty si úplný blbec. Načo sa sem trepeš? Bolo ti to treba? Načo sa tu hráš? Mal si dať radšej wellnes a pivo.“
Foto nirvána
Vyhral ten druhý a aj vďaka nemu som zažil okrem adrenalínu aj foto nirvánu.
Keď som vyšiel z toho čierneho mokrého lesa na cestu, odložil som bicykel a vyšliapal som si tú trať pešo s fotoaparátom. Krajší singláč (možno to bolo spôsobené aj atmosférou tej hlbokej čiernej hory) som ešte nezišiel.
Ak sa púšťate so smrťou v očiach dole kopcom, nemáte čas vnímať aký čarovný a tajomný je ten les v ktorom sa pohybujete. Aké farby, vône a zákutia vyčarí hmla, polotma a rosa na ihličí. Všetkým lovcom fotiek by som dal jednu radu. Práve sychravé počasie vám umožní zhmotniť vo fotografii genius loci takejto hory.
Spodná časť trailu už nebola tak strmá, ani nebola tak flow, pretože pribudlo viac šutrov i zopár technických prekážok.
MTB Czarna Gora je snáď najfotogenickejší downhill na Kralickom Snežníku.
Czarna Gora bikepark
Bicyklovačka na Czarnej Gore ma natoľko uchvátila, že sme sa sem vrátili aj cez najtuhšiu zimu. Ako inak s bežkami a bicyklom. Tentokrát s elektrickým fatbajkom. Bol som odhodlaný. Nielen na zvážniciach, ale aj na zjazdovke a pod ňou. Stal som sa tú zimu miestnou figúrkou, väčšina lyžiarov na Stronie Slaskie mi ten fatbajk úprimne závidela.
Keď som sa pozeral o rok do máp, v okolí lanovky pribudlo niekoľko ďalších singletrailov a z Czarnej Gory sa stal poriadny bikepark. Tak snáď opäť niekedy.
