Druhý deň MTB cykloprezentácie Považského Inovca pred nami. Po včerajšej okružnej okolo Bieleného vrchu a Marhátu dnes točíme na Bojnú. Čaká nás MTB okruh cez kopanice a Bojnianske meandre na Valy až k Šobáňovi. Záver cesty sme zvolili zámerne tak, aby sme dostali rýchle, kvalitné a lacné pivo.
Bojná
Cítim sa ako turistický sprievodca. Trasu na Bojnú cez medzinárodné letisko Horné Štitáre som prešiel už na všetky spôsoby aspoň sto krát. Ukazujem chlapcom zaniknuté rozhľadne.
Človek sa ani nenazdá a odbočuje v Bojnej poza futbalový štadión k Ranču pod Babicou. Spoznáte ho už z diaľky podľa odstavenej stovky áut.
Hneď za rančom vchádzame do lesoparku na cyklotrasu k Mačacej skale. Kedysi to bol les ale dnes miestni hospodári z toho urobili skôr lesopark. Ostala jarabina a staré choré stromy. Cez les (alebo to, čo z neho ostalo) môžeš aj oblohu sledovať. Všetko zdravé drevo padlo za vlasť, podobne ako dva lesácke traktory. Možno sa už na ten mordor niekto nemohol dívať. Ale pri ďalšej jazde aj tie zmizli.
Pod Mačacou skalou
Z Mačacej skaly je nádherný výhľad na celú Topoľčiansku kotlinu. Pri smerovníku pod Mačacou skalou sa otvára veľa možností. Tie najambicióznejšie, cez Úhrad do dolín Topoľčianskeho Podhradia, alebo cez bývalú horáreň Janík na Hornú Dolnú a Topoľčiansky hrad sme pre dnešok vypustili. Dal som chlapcom 3 voľby:
- veľký okruh cez Lehotské kopanice,
- menší k meandrom Bojnianky a Valom, alebo
- padák na Záhrady, Tesáre a Nové Mlyny s možnosťou oroseného Gambrinusu.
Chlapci boli tentokrát ambiciózni a zvolili všetko. A tak sme otočili jazdu cez kopanice a Bojnianske meandre na Valy, ktorú sme zaliali skvelým pivom v Bojnej u Šobáňa.
Kopanice
Keď sa spomenú kopanice, väčšine z nás príde na rozum Myjava. Kto by povedal, že v okolí Bezovca a Starej Lehoty máme tiež kopaničiarsky kraj. Okruh cez kopanice poskytuje luxusné výhľady na celé okolie. Od Marhátu a Bieleného vrchu, cez Dolinu a Novú Lehotu až po Bezovec a Panskú Javorinu. Mimochodom viete ako vznikol názov Lehota?
Ľuďom, ktorí sa podujali zúrodniť a kolonizovať neplodné, zväčša horské oblasti udeľovali zemepáni na určitý čas úľavu – lehotu od odvodov, naturálnych dávok či peňažnej renty. Tak vznikla pôvodná Lehota, ktorá sa až neskôr rozdelila na Starú a Novú Lehotu, Dolinu a kopanice.
Schádzame z Kopaníc k meandrom riečky Bojnej. Od minulého roka sa tu zabývali bobry a je to vidieť. Vytvorili tu scenériu hodnú Zemanovej Cesty do praveku. Hoci máme pred sebou ešte výšľap na Valy, zastavujeme. Oficiálny dôvod je fotenie Bojnianskych bažín ale Janko si namiesto toho rozopína jatku. Čím chce tú nádheru fotiť?
Meandre Bojnianky
Rezervácia v plnej kráse. Prebrodiť by ste to nechceli. Asi by ste skončili po pás v blate. Koľkokrát idem popri tých meandroch, vždy sú iné. Divoké a nepriestupné, končia až pri odbočke na Valy, kde začína byť potok ľudskou rukou regulovaný.
Hradisko Valy
Prehliadku Valov si bolo treba ešte donedávna zaslúžiť. Odšliapať alebo odbicyklovať 3,5 km z Bojnej. Až príchodom civilizácie v podobe parkovísk a masovej turistiky v Ranči pod Babicou sa veci zmenili a dnes návštevníci turistujú so svojimi tátošmi až priamo pod hradiskom. A je to škoda. Autá sem nepasujú.
Väčšina cyklistov posledný úsek na Valy tlačí. To preto, že nepoznajú zadnú zvážnicu okolo Hradiska, ktorá vás v posledných úsekoch (veľké šutre a prevýšenie) preverí tak, že radšej zosadnete z bicykla. O tabuľke „Pozor medveď pod Holým vrchom“ radšej pomlčím. Spravíte o 2 km naviac, nastúpate o 250 m viac, ale ten luxus, zviezť sa až na Hradisko Valy je boží.
Hradisko Valy bolo osídlené už v 8. storočí. Bolo významným obranným, remeselno-obchodným aj misijným strediskom. Ak si dáte čas, objavíte tu pozostatky obranného valu, rekonštrukciu obydlí v akých bývali naši predkovia i rekonštrukciu obranného valu. Archeológovia tu objavili najstaršie slovanské pamiatky z čias ešte pred príchodom Cyrila a Metoda. Pozlátené plakety a najstarší slovenský zvon si môžete pozrieť v múzeu v Bojnej, hoci priznám, ja som sa tam ešte nedostal.
Rypákom skaly rýpať
Padák z Valov by bol pekne zjazdný, keby sme si nevšimli Jankovho zadného brzdového kotúča. Bol tenký ako toaletný papier. Radím: „Brzdi len prednou.“ Laxná odpoveď: „Sa ti povie v 16% padáku“, a dole kopcom tlačí. Prichádza k slovnej potýčke. „O bicykel sa treba starať, zadný plášť tesne pred smrťou, reťaz olejovaná raz za uhorský rok a k tomu temer nefunkčné brzdy.“ poučujem o význame dobrého technického stavu. Až dovtedy, kým mi nezačne v následnom prudkom stúpaní preskakovať reťaz.
Števo sa nezapája. Ide si svoje. Pat a Mat by vedeli teoreticky o včasnej údržbe diškurovať dlho.
Prefrčíme cez potok, kopneme do pedálu a zvezieme sa až k Śobáňovi. O technickom stave bicyklov vedieme diskusie, až kým nedopijeme skvelý ležiak.
Záverečná bilancia MTB okruhu cez kopanice a Bojnianske meandre na Valy: 47 km a 750 výškových nastúpaných. Za dva dni jeden a pol kilometra. To sa na dedkov dá. Svorne konštatujeme, že prdele potrebujú pár dní oddych. Ale to už riešime plány okolo Kulháňa, Duchonky a Pánskej Javoriny, kam zamierime nabudúce.
