Vyrážame už ráno. Medzinárodné letisko Horné Štitáre dnes obchádzame. Volíme skratku okolo Hajnoveského cintorína na Blesovce a odtiaľ krížom ponad Lipovník cez Lazy pod Rakytovcom pod Bielený vrch. Túto trasu, cez Bielený vrch a Marhát k Rotunde Sv. Juraja, málokto pozná a ja ju mám obzvlášť rád. Nielen pre jej fotogenickosť, ale v troch tiahlych stúpaniach dokáže cyklistu solídne preveriť. Bufety nehrozia. Ak sem vojdete, najbližšiu civilizáciu a ľudí stretnete až na Jeleních jamách.
Pojednanie o družbe lesákov a cyklistov
Hodilo by sa krátke pojednanie o družbe lesákov a cyklistov. Cyklisti na lesákov často nadávajú, pritom ich ale celkom potrebujú. 🙂 Najkrajšie MTB traily bez akýchkoľvek ochranárskych obmedzení totiž objavíte práve na zvážniciach v hospodárskych lesoch. A tak si myslím, že pri troche tolerancie by rekreácia a hospodárstvo mohlo ísť ruka v ruke.
Stačilo by, keby lesáci pristupovali k ťažbe trochu citlivo a po jej ukončení dali lesné chodníky do pojazdného stavu. Cyklisti by zas mohli pochopiť, že les môže mať aj hospodársky charakter a ťažba je bežná. Navyše by nemuseli odhadzovať gélové tégliky po sebe okolo chodníkov. Bolo by tiež fajn, keby sa pri stretnutí jeden na druhého aj trochu usmiali a prehodili dobré slovo. Možno by bolo v lese krajšie.
Prikladám zopár záberov z jesene.
Pod Bieleným vrchom
Výšľap najlepšie prejde pri filozofovaní. Sme hore, na Piešťanskej strane. Valy sú hlboko pod nami. Otvára sa nám výhľad na Holý kameň a údolia Bojnej. Tam budeme smerovať zajtra. V pozadí vidíme Úhrad. Ambiciózny kopec, ktorý prepája Záhrady, Tesáre a Topoľčianske Podhradie s Blatnickou stranou.
Cyklotrail (hoci tadiaľto cyklotrasa nevedie) okolo Bieleného vrchu je hravý a zábavný. Pokiaľ vám do cesty neskočí jeleň, nedostanete šlus alebo pedálom nezakopnete o skalu alebo padnutý peň. Pár krát hore, dole a sme pod lúkou na Jelenie jamy. Významná križovatka prepája Veselé vŕšky a Bezovec s Marhátom.
Koncový výstup do sedla Marhátu je tiahly a strmý. Na Jeleních Jamách volíme minútovú zastávku. Nie je ani tak fotogenická (slnečná elektráreň a betónový plot), ako sociálna. Práve sa približuje dvojica na bajkoch. „Och tie cyklistky majú parádne vyšportované prdele.“ Zavesíme sa na nich a tá pekná prdel nás vyvezie až do sedla Marhátu. Na rozhľadňu dnes nejdeme.
Marhát
Marhát s výškou 748 m je kopec v pohorí Považského Inovca nad Nitrianskou Blatnicou a Piešťanmi. Na vrchu je rozhľadňa, ku ktorej sa robia časté turistické výstupy. Povestný je ten adventný, keď sa tu stretne niekedy aj tisícka turistov. Testoval som tu aj Mayo Flash, ebajk od kamarátov z trenčianskej produkcie.
Tentokrát rozhľadňu vynechávame. Čaká nás totiž bonbónik dnešného dňa – padák z Marhátu cez Blatwitch k Rotunde Sv. Juraja. Užívame si ho.
Rotunda Sv. Juraja
Po mnohých rokoch archeologického výskumu a rekonštrukcií je rotunda otvorená každú sobotu. Hneď sme položili zopár otázok miestnej sprievodkyni, dcére človeka, ktorý zasvätil znovu oživeniu rotundy dvadsať rokov svojho života.
Čím je rotunda unikátna?
Staršia než Nitra i Dražovecký kostolík. Vlastne najstaršia. Dnes už máme vedecky dokázané, že kostolík pochádza z roku 830 +/- 10 rokov. (Podľa výskumu vedcov, ktorí skúmali organické vzorky rádiouhlíkovou metódou)
Teda je najstaršou stojacou stavbou na Slovensku. Rotundu zaraďujeme ešte do predveľkomoravského obdobia. Ani v Čechách, ani na Slovensku sa z tohto obdobia nič stojace nezachovalo.
Nad kostolíkom sa nachádza súsošie ukrižovania, národná kultúrna pamiatka z 18. storočia. Hore vedie krížová cesta.
Vedel by som o nej veľa rozprávať. Kedysi, keď som ešte behal, som práve tu trénoval výbehy do kopca. Desať krát za sebou hore, dole sú kratšou obdobou Bratislavskej ultralanovky.
Existuje nejaké prepojenie rotundy medzi Valmi a Ducovým?
Určite. Pri rotunde do 13. storočia bolo osídlenie. Ľudia sa venovali ťažbe a spracovaniu železnej rudy, ktorej bolo na Považskom Inovci veľmi veľa. Bojná bolo veľké mocenské sídlisko a mnohé zásoby končili práve tam. Pokiaľ ide o Ducové, tiež tam stála rotudna- presne taká ako táto. Bohužiaľ, z nej sa zachovali iba základy.
Púst
Lúka pod Rotundou sa nazýva „púst“ ako my blatničania hovoríme. Kedysi tu boli palisádové dvorce a obydlia, z toho však ostal len sad prastromov hrušiek a jabloní. Na mieste kde, sú lavičky pre pútnikov sa nachádzala v 17. storočí kláštorná škola, v ktorej učil miestny františkánsky mních – pustovník Ján Viktorín Zimány. Býval v komôrke vedľa Rotundy. Neskôr školu využívali ako horáreň a letné sídlo pánov Blatnického kaštieľa, ale dnes sa z nej nič nezachovalo.
Cesta z Ponitria na Považie. totiž kedysi nešla cez Havran ale práve cez dolinu Bojnej a toto miesto Marhát k brodu Váhu konča Modrovky.
Zjazd do Blatnice
Zvyšok je už len triviálny zjazd do Nitrianskej Blatnice. Aj som sa Števa s Jankom pýtal: „Ambiciózne horou cez Lipovník ale najkratšou trasou do Blatnice, kde čapujú Plzeň?“ Neviem, prečo uprednostnili Blatnicu ale som demokrat a rešpektujem prevládajúci názor.
Výsledná bilancia
Po tej Plzni akoby došla na nás druhá míza. Števo frflal, že ešte málo. Tak som sa rozhodol pridať ešte 16 km a predviesť im Hornoštitársky MTB memoriál okolo 5 hnojov a 4 rybníkov. MTB cez Bielený vrch a Marhát k Rotunde Sv. Juraja úspešne za nami. Výsledná bilancia potešila. 42 km a 790 výškových metrov. Večer Janko skonštatoval: „Bolo to krásne. Len tá riť, tá riť, neviem ako zajtra do sedla vysadnem.“
