Bedekre hovoria, že povinnou zastávkou na každom výlete na Gran Canariu by malo byť vždy Puerto de Mogán. Benátky Canarie. Hovoria o malebných bielych vilách, ktoré dotvárajú jedinečnú atmosféru ostrova. Skúsili sme to, ale ani sme v tej komercii nezaparkovali. Prišlo nám to ako jeden dokonalý premakaný gýč. Pomohli sme si fotkou z Bigstockphoto, lebo pri tomto mi vlastný fotoaparát odmietol fotiť. 🙂
Myslím, že ostrov ponúka tisíckrát krajšie neobjavené zákutia. 🙂
Cruz de Mogán
Iba pár kilometrov vyššie v dedinke Mogán začína jeden z najkrajších, ale i najťažších trailov cez údolie Veneguera do La Aldey. Ak nie ste leniví a dáte si to na kompletku, čaká vás viac asi 16 km a viac ako 800 m prevýšenia v suchom a žeravom pekle.
Nijak inak sa prechod cez skalnaté nehostinné rokliny Veneguery bez stromov, zelene a tieňa nazvať nedá.
Ak ste leniví, vyveziete sa až do sedla Mogán, kde môžte zaparkovať. Hiking trail okolo Mogánskeho kríža zakrátiť po hrebeni a pritom si povedať, že ste prešli okruh z Mirador de Mogán do Mirador de Veneguera. Oba sú totiž od seba vzdialené menej ako 20 metrov, oddelené iba jednou skalou. Výšľap na samotný kríž, som však zbabelo vzdal. Závidím ľuďom, ktorí sa môžu pozerať do 300 m diery a pritom vtipkovať. Ja som sa pozrel dole … a otočil som sa. 🙂
Druhý „Grand kaňon“ Canarie. Oproti kaňonom, Tejede a Tamadabe nás prekvapilo brutálne teplo, sucho, bezvetrie a nehostinnosť prírody v tejto oblasti.
Ešte, že máte ten fotoaparát. Máte dôvod zastavovať. Zvláštne pusté miesto nesmierne fotogenické z každého uhla. Na obrovských skalných plochách robia najväčšiu estetiku mraky, ktoré dávajú vyniknúť skalným hrebeńom a rozsadlinám.
Veneguera pláž
Roklinou Veneguera sa dostanete aj na jednu z najchránenejších pláží ostrova. Pláž Veneguera dostala jeden z najvyšších stupňov ochrany pred davmi turistov a nadmernou výstavbou.
Keď developeri oznámili plány na vybudovanie obrovského rezortu v údolí Veneguera, rozpútalo sa medzi ostrovanmi doslova peklo. Na všeobecné prekvapenie vyhrali protesty. Veneguera je teraz chránená a je majákom nádeje za ochranu ostrova a že developeri nemôžu všetko.
Ak chcete pláž Veneguera objaviť, musíte z dedinky Veneguera prejsť osem kilometrov prašnej cesty pešo. My sme sa rozhodli pláži odolať a pokúsiť sa prejsť turistické traily Azulejos de Veneguera až po priesmyk smerujúci k La Aldea de St. Nicolaus.
Azulejos de Veneguera
Tento malebný kaňon plný farieb nás dostal do nemého úžasu. Rozhodne miesto, ktoré treba na Gran Canarii objaviť.
Chodník cez Los Azulejos de Veneguera nepatrí medzi najznámejšie na Gran Canarii a nemá takú popularitu ako Caldera de Bandama či očarujúca cesta cez Ruta de las Presas. Fuente de los Azulejos je však skutočným divadlom prírody.
Séria erózií v týchto horách odhalila rôzne geologické vrstvy neskutočných farieb, ktorých chemické zloženie bolo zmenené hydrotermálnymi tekutinami a neustálymi erupciami sopky Tejeda. Skaly sú sfarbené do modrastých, zelených, okrových a červenkastých odtieňov, domáci ich nazývajú „horiace kamene“. Keď sopka vybuchla, sopečná láva sa po kontakte s atmosférou stretla s vlhkým prostredím a nasýtila sa plynmi, ktoré spôsobili rozličnú mineralizáciu hornín.
Ku kaňonu chodia aj autobusy 38 a 86, miestnymi prezývané guagua, priamo z Puerto de Mogán.
Ak vystúpate chodníkom Azulejos nahor na Cruz de Viso, môžete sa celkom ľahko dostať aj do oblasti Tejeda s El Roque Nublo a El Teide. Neďaleko je aj prírodná rezervácia borovicových lesov Inagua. Určite si však zoberte kvalitnú turistickú obuv. Výstup je dosť náročný.
Inagua
Keď prejdete údolie Veneguera k priesmyku Mirador de Tasartico ocitnete sa nad kultovou cestou GC 200 do La Aldey. Každým výškovým metrom sa náročnosť trailu stupňuje. Určite to bude aj teplom. Určite by som tieto trasy volil mimo leto a v ranných alebo večerných hodinách. Slnko tu dokáže spôsobiť fakt peklo. Ale ak vás chytia tie kopce za srdce….
Nás chytila za srdce skupina miestnych adolescentných mládežníkov na motorkách a štvorkolke na zastávke v priesmyku Tasartico. Tá zastávka bola skôr klubovňa a javisko náctiletých mladíkov pred troma miestnymi kráskami. Nutno zdôrazniť, že radosť pozerať. 🙂
Okrem nich sa tu tiež rozmohol taký nešvár zo Stelvia a horských alpských priesmykov na dvoch kolesách – bikeri. Traja motorkári na vážnych silostrojoch tu predviedli niečo, nad čím sa rozum človeka, ktorý si váži život, zastavoval.
Sila zastavenia, miesta a okamihu
Zaráža ma, ako si dokážem aj po veľa rokoch vybaviť do posledného detailu určité miesta a situácie. Často sa stretávam na trailoch a výjazdoch s tým, že príde nečakaná situácia, akcia, čosi nezvyčajné, nečakané, čo okorení moment. Keď to do vás udrie, vryje sa to do pamäte. Vtedy treba mať schopnosť, zastaviť sa a nasávať zážitok plnými dúškami. Vône, farby, svetlo, fantázia,… V poslednom čase aj hudba. Alebo ticho. To vie byť niekedy veľmi ohlušujúce.
Čím som starší, tým viac mám pocit, že jediná hodnotná investícia je do vzťahov a zážitkov. Veci si síce kúpite ale robia vám radosť iba chvíľu. Kým nezovšednejú. Iba čas, zážitky a spomienky si nekúpite.
Každopádne, ak máte radi samotu, panenskú prírodu, turistiku a hiking, toto je trail práve pre vás.
