Smolenice a jeho okolie v Malých Karpatoch lákali aj nás na spoznávanie. Poďte nazrieť aspoň do malej časti nádhernej prírody, ktorú toto miesto ponúka. Malokarpatské potulky okolo Smoleníc 1: Smolenický zámok, Havrania skala, Havranica, Záruby:
Park Smolenického zámku
Druhý deň dovolenky sme si spestrili náročnejším programom. Štart máme pri cintoríne nad obcou Smolenice. Vybrali sme sa po modrej turistickej značke pod zámkom na východnom úpätí pohoria Malých Karpát. Za bohato zarastenými korunami stromov svietili rozmanité tvary strechy čarovného Smolenického zámku (224 m n.m.). Dávalo nám to dôvod, prečo kráčať asfaltovou cestičkou do kopca.
Hneď, ako stromová alej pominula, sme uvideli nádherný anglický zámocký park. Na jeho rozľahlých lúkach sú vytvorené drevené dekorácie ako srdce či kreslo. Dali sme si malé zastavenie pri drevenom mostíku, ktorý viedol k umelému jazierku pri zaujímavo vytvorenom zátiší okolitou prírodou. Ďalej sme pokračovali vpravo smer Zámok.
Ak si chcete pozrieť vnútorné priestory zámku, musíte sa sem vybrať v letných mesiacoch, kedy sú jeho brány pre verejnosť otvorené.
Havrania skala
Pod zámkom pri smerovníku na rázcestí sme sa vybrali vľavo opäť po modrej značke smer Havrania a Havranie skaly. Prešli sme pár metrov a ľavotočivou cestičkou sme vstúpili do lesa, kde sme opustili romantickú časť Smolenického krasu.
Pri zdolávaní prevýšenia k rázcestiu Klauža ( 496 m n.m. ) sme si preskúšali naše sily a výdrž.
Celou cestou sme si vychutnávali čarokrásnu prírodu tohto miesta. Potom sme sa odklonili na žltú značku, no stúpanie vôbec neskončilo.
Zdolanie náročnejšieho ďalšieho prevýšenia k miestu Havrania skala (554 m n.m.) nám dávalo nádej, že najhoršie máme za sebou. Úchvatné mohutné skaly Havranej skaly nás očarili svojou krásou.
Pri skalách sme sa napojili červenou značkou na magistrálu „Cesta hrdinov SNP“. Viedla nás po hrebeni, kde sme si museli dávať trochu pozor kam kráčame. Bola to prechádzka s úžasným zážitkom vďaka výhľadom na okolitú krajinu a Podunajskú nížinu.
Havranica
Občas po hrebeni, občas okolo skál chodníčkami nádhernou prírodou hore aj dole. A takto sme sa dostali až k Havranici (714 m n.m.) s často fotografovaným havranom sediacim na strome. Červená turistická značka nás neomylne viedla ďalej až k najvyššiemu vrchu Malých Karpát na Západnom Slovensku.
Vrch Záruby
Vrch Záruby (767 m n.m. ) sme konečne dosiahli po nekonečnom stúpaní do výšav. Náročná časť výstupu je už za nami.
Na magistrále až k vrchu Záruby nás prekvapilo sústavne fúkanie studenšieho vetríka. Vraví sa, že pripravenému šťastie praje. Mikina z ruksaku vyriešili aj túto situáciu.
Tesne pod vrcholovým bodom sme si našli super závetrie a miestečko na posedenie. Je mi dobre na týchto túrach, lebo moja mladšia spoločnosť sa vždy rada podujme odniesť potrebné veci. Plnená olivová ciabatta so syrom, čerstvá zeleninka a jablčko dodali energiu na pokračovanie našej dnešnej túry.
Vrch Záruby leží v strednej časti rozsiahleho horského chrbta, ktorý sa tiahne od vodnej nádrže Buková až po Smolenický zámok.
A potom prišla zábavná časť strmou cestou dole :).
Výstup na Záruby
„Stala sa mi aj veľmi milá udalosť pri zostupe cez strmý kameň. Zaváhala som, kde si vybrať cestičku, aby som neprišla k prípadnému úrazu. A tak som nechala, ako prvých prejsť dvoch usmievavých turistov-mládencov, ktorí práve kráčali tým istým smerom. Nakoľko ich športové výkony dávali už diaľky na známosť šikovnosť a znalosť terénu. Po ich hravom zostupe tohto úseku sa zastavili, otočili sa a predviedli akciu, ktorú som už dlho nevidela. Bez zaváhania ich podanie pomocnej ruky k zdolaniu úseku pre mňa bola veľmi prekvapujúca. Nádherné úsmevy a pár povzbudzujúcich slov boli super zážitkom, že dobrých ľudí je všade veľa. “
No naspäť k túre. Vždy zabudnem, že pri dlhov výstupe hore musíme vlastne toľko zísť aj dole. A tak aj bol. Vybrali sme sa po zelenej a potom po modrej turistickej značke do Čertovho žľabu, nazývaný aj Skalný žľab (teraz prírodná pamiatka v chránenom území v správe štátnej ochrany prírody Malé Karpaty).
Domáci Čertov žľab prezývajú aj „Kamenná lotršatňa“, alebo aj Kamenná lotašáren. 
Čertov žľab
Je to ojedinelá strmá suchá kaňonovitá roklina, ktorá sa nám predviedla v plnej kráse. Toľko rôznorodých prekážok vytvorených väčšími či menšími skalami s dierami, napadanej dreviny sme si ešte neužili na našich potulkách. Až na to prudkejšie klesanie, to bola celkom zábavná cesta. Pod Rázcestím nad Vlčiarňou sme sa odklonili chodníčkom smer Jaskyňa driny.
Opäť sa príroda predviedla v najlepšom svetle. Ponúkol sa nám pohľad na časť iného lesíka, ako bol okolitý listnatý les. Jas z tohto miesta pôsobil mysteriózne.
Aké bolo pokračovanie ? ….
V ďalšej časti sa pozrieme na jaskyňu Driny, Hlbočiansku dolinu, Hlbočiansky vodopád a praveké opevnenie Molpír
cover foto: Smolenický zámok Bigstockphoto, všetky ostatné: autor Bea Merely
