Málinské vrchy, Vilmošové vodopády: Malé Karpaty. Tento výlet sme začali od známeho Červeného mosta na Železnej studničke. Je to populárny štartovací bod mnohých milovníkov prírody v lese. Dali sme sa zlákať odbočkou, ktorá viedla cez lesík. Sem tam už vykukajúce kvietky dávali na známosť príchod jari všetkým naokolo. Krehkosť kvietkov bola úžasná, no s veľkou silou sa predierali cez popadané vyschnuté lístie z minuloročnej jesene.
Malé Karpaty
Náš cieľ sme si na dnes vybrali trošku vzdialený. Sem tam sme sa zdravili s turistami, bežcami či cyklistami. Bratislavský lesopark je vyhľadávaný pre svoju rôznorodosť a jednoduchú dostupnosť pre všetky vekové kategórie.
Les sa prebúdza
Zrazu nám hlavami prebleskla myšlienka: prečo sú stále všetky stromy (a nie je ich tu málo) bez rozkvitajúcich púčikov s lístočkami. Túžbu po jari sme si navzájom zvestovali a s úsmevom sme kráčali ďalej. A predsa nakoniec sme ich objavili.
To, ako sa príroda prebúdza nám v prevažne listnatom lesíku slniečko svojimi lúčmi ukázalo v plnej kráse.
Kačín
Ani sme sa nenazdali a už sme boli na veľkom rázcestí, ktorému dominuje kontajnerové občerstvenie. Ráznejším krokom sme smerovali po známej ceste: smer Kačín.
Maximálne prevýšenie od mostu ku Kačinu je 300 m. Asfaltová cesta vás bezpečne navedie k tomuto miestu. Vybudované stanovištia s ohniskami, či drevené stvárnenie zvierať žijúcich v tomto lese s informačným popisom, dodajú možnosť oddychu a zaujímavého spôsobu dozvedieť sa niečo nové. Smerovník nás naviedol na veľmi obľúbené oddychové miesto rodín – Kačín. Vybudované sedenia rôznych typov a ohniská využívajú milovníci opekačiek.
Male občerstvenie, ktoré sme si doniesli, nás posilnilo na ďalšiu časť výletu. Naše kroky viedli na odbočku po červenej značke. Ešte posledné mierne stúpanie lesnou cestou k smerovníku Za Kačínom.
Sekyl
Nachádza sa na lesnom rázcestí a našim cieľom tento krát bol čiastočne Sekyl. Vybrali sme sa cestou a v jeho okolí sme mali za cieľ Vilmošové vodopády. Okolo svätého obrázku na Červenej ceste k soche Božie muky pod Sekylom nás stále sprevádzali husté lesy, ktoré v mesiaci apríl roku 2021, ponúkali doširoka doďaleka výhľady ešte bez košato zarastených korún stromov a kríkov.
Pri soche Božie muky sme zabočili vpravo. Mierne klesajúce širšia cesta nás naviedla k rúbanisku a cestičkou odbočujúcou vľavo.
Čas nám ubiehal veľmi príjemne. Ako šibnutím prútika. Turistická trasa nás trochu kľukatou cestičkou naviedla na vrchol kopca. Nie. Neuvidíte očarujúce výhľady do širokého okolia. Pohľad dole vám však naznačí, že širšia priehlbina skrýva niečo zaujímavé. Naozaj strmý kopec preveril naše sústredenie ako udržať rovnováhu a bezpečne sa dostať k potôčiku Drmozel, ktorý preteká vodopádom.
Vilmošove vodopády
Vilmošove vodopády, teda menšie kaskády, dostali svoj názov podľa rodeného mariančana- Viliama (Vilmoša) Jánoša (†1994), ktorý pri rodinných výletoch túto časť nikdy neobišiel.
A tak sme boli v cieli. Vyrezávané označenie miesta dokonale zapadá do prostredia. Názov vodopády asi nie je presný, no každé miesto v prírode má svoje čaro. Dnešný cieľ nám ponúkol zaujímavo strávený čas v prírode. K vodopádom je možné dostať sa rôznymi cestami. My sme sa dnes vybrali touto a nesklamala nás.
Cesta naspäť nám ubiehala akosi rýchlo. No mne sa vždy zdá cesta naspäť rýchlejšia. Strmý kopec opäť vyskúšal naše sily a už len známou cestou smer Kačín.
Tam sme sa trochu odklonili od asfaltovej cesty. Navštívili sme ešte drevené domčeky v korunách stromov, ktoré záujmu svojou architektúrou.
Klepáč
Tak po malej prestávke už naše kroky viedli cestou k veľkému rázcestiu Železnej studničky. Objavili sme nové detské ihrisko Ateliér na začiatku Kačínskej doliny, ktorý ponúka aj pohľad na sochy anjelov.
Mlyn Klepáč a Partizánska lúka je už tradičným zakončením výletu.
Málinské vrchy, Vilmošové vodopády: Malé Karpaty. 20 km v nohách a mierna únava stáli za dnes úžasnou skúsenosťou vidieť nepoznané.
