Hoci mám ku Karlovým Varom blízko (bol som tu na vojne) Loket mi akosi ušiel. Hrad Loket, historický klenot Západných Čiech sme dôverne spoznali až po dlhých rokoch, keď sme na bicykloch objavovali Západné Čechy. Odvtedy sa tam často vraciam.
Vedeli ste, že hrad aj mesto Loket dostali názov podľa toku rieky Ohře, ktorý zhora pripomína tvar paže ohnutej v lakti?
Hotel Goethe, autentické jadro Lokta
„Tak zejtra ješte pouť, pak jeden pohřeb a konec. Padla. Pak čtrnáct dní dovolené.“
Skoro mi zabehlo, keď som to počul po piatich pivách. Aj som sa chcel spýtať: „Kam presne?“ Ale tá úprimná radosť mi vyrazila dych. Aj takto nejak prebiehali každovečerné posedenia na terase v historickom hoteli Goethe. Turisti sa večer postupne rozpŕchli triediť nakúpené suveníry a ostali len skalní. Plzeňáci. Osem až desať štucov za večer bol každodenný náklad. Šéfino nezniesol zmienku o inej značke, tobôž nie o Budvare.
Po zotmení ostalo pri stole zväčša tvrdé jadro, ktoré sme tvorili štyria: Ja (cyklista, ktorého naháňala žena do postele – nepi toľko), šéfino (ktorého žena naháňala variť do kuchyne – nepi toľko), notár a farár (ktorých nenaháňal nik a mali pokoj). Témy na autentické rozhovory boli všakovaké.
Tak sme jeden večer preberali vonné vložky do pisoárov s vôňou manga a grapefruitu. Šéfino nám dlho vysvetľoval, ako je pre zákazníkov dôležité, aby sa cítili aj na záchodoch dobre. Problém bol, že vtedy mu nikto nechcel predať 4 ks. Minimálny odber bol kartón. Ako je fajn, že doba sa posunula dopredu.
Riešili sme tiež developerské snahy v Slavkovskom lese. Tak som sa dozvedel aj o Pramenoch, najzadĺženejšej obci v Čechách. Uverili, že tu postavia nové Karlove Vary. Tiež o nefunkčnej železnici na Horní Slavkov a Bečov.
Raz sa pridala aj šéfová a povedala, že už nikdy nechce ubytovávať filmárov. Najmä nie arogantné fifleny, namyslené, stále sa povyšujúce, niečo požadujúce a stále nespokojné herečky. Teda myslela jednu konkrétne ale nebudem ju menovať. Rád pozerám jej filmy.
S odstupom času si uvedomujem, ako nás tá terasa spojila. Ľudia rôzneho vyznania, ideológie a názorov sa vedeli stretnúť, porozprávať aj sa zasmiať, aj si urobiť prdel jeden z druhého. Možno preto, že sme sa sústredili na to, čo nás spája. Radosť z príjemného teplého letného večera na nádhernom námestí a chuť dobre načapovanej Plzne.
Loket
Malebné mestečko (iba na skok z Karlových Varov) s hrazdenými domčekmi, nádherne osadené nad Ohře na okraji Slavkovského lesa. Prejdete moderným mostom a ak sa ovládnete a nezapadnete hneď do Svatého Floriána- miestneho pivovaru, ste v inom svete. V historickom centre.
Prístupových ciest do mesta je niekoľko: Od jezu na Ohře aj cez nový most.
Mesto Loket nie je veľké, ale filmári sa idú za jeho kulisami potrhať. Natáčali tu nemecké rozprávky i klasický Hollywood. Loket si zahral aj v českých filmoch. Keď to mesto uvidíte, pochopíte. Celé mesto je pamiatková rezervácia. Nad celým námestím sa týči stredoveký hrad. Okolo mesta hradby.
Hrad Loket
Pravdepodobne bol založený v druhej polovici 12. storočia, za vlády Vladislava II. Z námestia sa naň pohodlne dostanete pešo za pár minút. Ponúka niekoľko muzeálnych zbierok, od nábytku, cez mučiareň, zbrane, čiernu kuchyňu, gotické maľby či porcelán.
Výhľady z hradnej veže na mesto:
Neobíďte ani Čiernu vežu a radnicu na námestí. Ponúkam niekoľko dôvodov, prečo Loket navštíviť a prečo s deťmi:
- Na hrade údajne vyčíňa škriatok Štrakakal, postrach neučesaných detí. Naháňa ich s kefou a plieska knihou po chrbte.
- V hradných pivniciach bol väznený (ešte ako malý) kráľ Václav, neskorší cisár rímsky a kráľ český Karol IV.
- Pri jednej z výprav do lesov objavil Karol IV. horúce pramene, neskoršie Karlovy Vary. Dnes sa v nich česky pomaly nedohovoríte. Už možno ani rusky nie.
- Na nádvorí má svoju sošku škriatok Gottstein, vládca loketských skál. Pohlaďte ho po briadke, zanechajte peniaz a niečo si prajte. Trochu rozprávok nikomu nezaškodí.
- V Lokti oslávil svoje 74. narodeniny slávny nemecký básnik Johann Wolfgang Goethe. Jeho meno nájdete všade na námestí.
- Legenda o padnutom meteorite hovorí, že počas tridsaťročnej vojny bol do hradnej studne vhodený meteorit, aby ho Švédi neukradli. Ale veď… šuter ako šuter.
Čarovná keramika
Rád by som sa pristavil pod námestím. Objavili sme tu cukráreň a keramické ateliéry, ktoré rozhodne prekonávali estetické štandardy bežnej turistickej produkcie. Ak by som mal väčšie auto, odveziem si všetko.
Keramické sochy a rozhovor s autorom nás natoľko zaujali, že sme aj zabudli zaplatiť za kávu a zákusok.
Tak sa chcem aspoň touto cestou dodatočne revanšovať malým promo. Ak tam budete, rozhodne keramické dielne na konci námestia neobíďte.
Navštívte Loket historický klenot Západných Čiech.
Svatošské skály
Svatošské skály sú parádny stoptime na cykloceste ku koníčkárni na Dvoroch v Karlových Varoch. Okolie skál môžete aj splaviť, člny požičiavajú hneď za mostom, pri Ohře pod mestom. Ak milujete splavy a jezy a vaša žena nie, tiež je to dobrý spôsob ako si povedať navždy zbohom.
Ale o Karlových Varoch inokedy. Dáme ešte hory.
Hory
Kedysi muničný sklad sa dnes stal významným strediskom. Objavil som ho hanebne nostalgicky, pri jednom z cyklovýjazdov. Existuje to ešte? Dnes je všetko upravené, ploty a ostraha zmizli, je tam salaš, rozprávkovo, deti, šťastní rekreanti, svatbovo, hoci torzá pôvodných strážnych budov ostali. Ostala aj pôvodná kotolňa.
Tak som sa spýtal majiteľky, či vie aký má tá kotolňa problém. „Áno pretlakový. Ako to viem?“
Tak som si zaspomínal, ako som tu trávil 24 hodinové služby polroka temer obdeň, vypisoval listy žene a ládoval do toho kotla polmetrové polená. Hneď som aj volal kamarátom z vojny: „Kemo, hádajte, kde si dávam Plzeň? „
