„Kurňa, tak som šťastný, že som sa premohol. Drobné mrholenie je vlastne pri behu veľmi príjemné a osviežujúce. A nemusel som. Mohol som ležať, pozerať televízor, kŕmiť sa koláčmi, alebo s vami fejsbookovať.“
Vrátil som sa po pár kilometroch plný energie a endorfínov. Dal som to pomaly a len zopár kilometrov. Ale nevadí. Aj tak som víťaz. Premohol som sa a dal som to aj dnes, keď sa mi nechcelo. A začal som sám pre seba letné kritérium kardionápravníka 60/90.
-1/90 okolo štitárskeho hnoja
Dal som len 3 kiláky, ale dal. Najbližších 90 dní pri každej aktivite postnem +1. Ak bude čo postnúť. Dnes sú to nádherné 3 km behom okolo Štitárskeho hnoja. Viem. Nie veľa, ale task je splnený. 🙂 Teším sa na zajtra.
Najväčší problém je prekonať sa. Prekonať vlastnú lenivosť, výhovorky, nepočúvať toho lenivého magora v nás, ktorý hovorí: „Veď dnes nemusíš, zajtra. Veď netreba. Nedá sa lebo prší.“ Sú to len kecy. Vieme to.
Chcem byť víťaz
Nie pred druhými. Sám pred sebou. Chcem so vztýčenou hlavu povedať: „Dal som to“, alebo aspoň: „Urobil som preto všetko.“
Nemusím sa zničiť. Iba si dokázať, že na to mám. Že mám vôľu.
Prečo sme sa vlastne zapojili do Kardionápravníka?
Ja preto, aby mi to pomohlo rozhýbať sa. Získať životnú energu, optimizmus, endorfíny, kamarátov a nadšenie pre život. A obklopiť sa ľuďmi, ktorí myslia podobne, sú podobnej krvnej skupiny. Neplačú, nebočia pohľadom, nevyhovárajú sa. Majú pod kontrolou svoj život. Idú dopredu so zdvihnutou hlavou, veriac v seba a v to čo robia. Nikdy by som nechcel skončiť v kúte ako tichý pozorovateľ, ktorý je síce prítomný všade, ale aktívny nikde. Nikam sa nezapája, nemá názor, nemá vôľu, ani ciele, iba pozoruje.
Keď už sme v Kardionápravníku, kedy to vyskúšať, ak nie teraz? Máme jedinečnú možnosť dokázať sebe aj iným, že nie sme len pasívni čakatelia, ale svoj život naozaj aj riadime. Stačí málo. Zamakať na sebe. Nedá sa prehrať.
Poznámka pod čiarou. Za Janku v 9. mesiaci alebo Katku, Rada, ak budú na chemoterapii rád odbehnem tú hodinu sám. 🙂
90 dní. 2 dni voľna, 10 dní si môžte nadrobiť
Nie pre druhých, pre seba to robíme. Beh, bicykel, turistika, nw, chôdza, fitko, jazero, rúbanie dreva, hocičo. Je jedno čo, ale vyčleňme si hodinu pre seba, svoju integritu a svoje zdravie. A dokážme si, že sa nevzdáme po pár dňoch a patríme medzi víťazov. Vyhrať môže každý. Hodinu denne si môže nájsť každý. A ak nie, prečo ste vlastne tu? V kardionápravníku?
Je jedno koľko a v akom tempe dáte. Len to nevzdajte.
Možno sa vám prihováram trochu osobnejšie, ale toto je naozaj osobné.
Často v električke vidím mládežníkov zdravých ako repa, sediacich a vedľa nich nejakého starčeka stáť. Uhýbajú pohľadom, snažia sa tváriť, že pozerajú inam, len aby nemuseli vstať a uvoľniť miesto niekomu, kto to potrebuje. Dobre si uvedomujú, čo by mali urobiť ale nemajú silu. Radšej sklopia zrak a sedia.
Alebo výletníci, ktorí si na kopec vynesú fľašu vody/chľastu a hore po vypití ju vyhodia. Už ju nepotrebujú. Veď doslúžila. Aj vedia, že robia zle. A ak ich prichytíš, nenájdu v sebe silu povedať: „Som lenivý blbec“, zdvihnúť ju a vyhodiť kam patrí, alebo odniesť dole. Radšej sklopia zrak a ako lúzri odchádzajú. Tváriac sa že to niekto iný.
Programovať sa na prehru a pasivitu na celý život. Nechcel by som byť taký. Nechcel by som, aby boli také moje deti, vnúčatá a nechcel by som, aby bol taký nikto z nás. Poznal som 20 ročných zdravých iplakancov aj 70 ročných nepokorených víťazov. Tak len záverom. Leto začína. Vztýčme hlavy a buďme víťazmi.
90/60 štartuje
Poďme hrdo do toho, dajme tých 90 dní a dokážme sami sebe, že vieme zvíťaziť sami nad sebou. Máme to vo svojich rukách.
Veľa zdaru priatelia.
A napíšte v najbližších postoch svoje veľkosti, aby sme vedeli objednať správnu veľkostnú skladbu 🙂
