Kedysi ma kamarát, šéfkuchár vychýrenej reštaurácie v Piešťanoch učil variť polievky na kyselo. Temer do každej polievky a do každého prívarku išiel bobkový list. Vtedy som myslel, že tieto listy rastú v supermarketoch, zabalené medzi koreninami. Až návšteva Madeiry mi ukázala, že bobkový list je produkt vavrínov. Stromov, ktoré preslávili Madeiru. Les Fanal: mystické zákutie Madeiry, kde kravy majú svoj raj.
Les Fanal
Malá náhorná plošina na ceste ER 209, ktorá spája predhoria Pico Ruivo s Porto Moniz. Na nej je nenápadné parkovisko, ktoré sa nachádza v nadmorskej výške cez 1100 m n. m.. Práve tá výška udržuje celú oblasť stále v oblasti mrakov. Dažďový prales. Je tu stále mokro. Všade naokolo vavrínové kry. Kilometre krov. Pod nimi vlhké a podmáčané, večne zelené lúky. Mierne machové kopce a prastaré stromy, mohykány. Celé sú dokrútené. Mnohé z nich sú staré aj viac ako 800 rokov. Po väčšinu roka tu trónia v hustom opare a hmle. Čakám, kedy na mňa prehovoria.
Kde kravy našli svoj raj
Podchvíľou stíchnem a chcem byť celkom sám. Okolitá krajina mi pripomína skôr kulisy z Pána prsteňov. Z čarovného lesa Rockfortu. Idem do seba. Čakali by ste draka a princa Bajaju. Objavíte čosi iné. Práve hmla, opar a všadeprítomná vlhkosť dávajú tomuto miestu tú pravú atmosféru. Až keď stúpim do niečoho teplého a mäkkého, pochopím. Tento turistický fotoraj si užívajú najmä miestne kravy. Pasúc sa na týchto mokradiach si ani neuvedomujú, že vlastne žijú v rozprávke.
Les Fanal: mystické zákutie Madeiry
Lúka nie je veľká, ale času zaberie. Fotograf sa tu vyblázni. Les Fanal je právom zaradený na zoznam Svetového dedičstva Unesco. Fanal je najrozsiahlejší vavrínový prales na svete. Jeho korene údajne siahajú až 40 miliónov rokov naspäť. Prastaré stromy pod ťarchou veku a severných vetrov naberajú fantastické tvary. Čo strom to unikát.
Oddelil som sa. Chcel som sa po tejto lúke prechádzať sám. Interakcia človeka a stromov. Ľudia to iba narušujú. S tou lúkou splyniete. Stanete sa jej súčasťou. Nechce sa vám odísť. Vďaka nízkej viditeľnosti a vlhku budete počuť iba vzdialené zatlmené hlasy a bučanie. A ticho. Neskutočné ticho.
Celý prales je súčasťou národného parku Parque Natural de Madeira, ktorý na ostrove založili v roku 1982. Park sa rozkladá na 15% celého ostrova.
Mám veľa dôvodov, prečo by som sa chcel na Madeiru vrátiť: Pico de Ruivo, Pico do Arierio, Porto del Sol, horské levady, vína zo Sao Vincente, alebo útesy pri Canical. Ale len jeden srdcový. Chcem sa ešte raz vrátiť na túto lúku, v hmle a v opare, a stráviť tu hodiny len tak. Bezcieľnym poflakovaním.
