Posledný poldeň pred odletom sme si vyčlenili na spoznanie Arrecife. Keďže sme tam väčšinu času bývali a čo to aj na večerných prechádzkach po pobreží pochodili, aj to sa nám zdalo veľa. A nemýlili sme sa.
Castillo de San Gabriel
V centre Arrecife na mostami prístupnom ostrovčeku je jedna z najstarších pevností na Lanzarote. Slúžila na odrážanie pirátov a dnes je v nej vojenské múzeum. Stráži vstup na staré prístavné mólo, ktoré bolo viackrát cieľom našich večerných prechádzok.
Veľa názvov na Lanzarote odráža pirátstvo a vojenský charakter. Už samotný názov ostrova pochádza z lanza rota [zlomené kopije] normanského dobyvateľa Jeana de Bethancourta, ktorý sa na ostrove vylodil v roku 1402.
Večerné prechádzky po prístavnom móle
Kotvište dáva tušiť, že tento prístav už roky využívajú iba rybári a vtáky. Moderný prístav s oveľa hlbšou vodou pre výletné a nákladné lode je umiestnený severnejšie- nad osobným prístavom.
Západu slnka nad Lanzarote z tohto móla sa však nedá odolať.
Turistická zóna okolo prístavu
Turistická prístavná línia žije klasickým prístavným životom. Krčmičky, puby, nejaké disko. Večer pri decku a pohľade na more poteší. Vždy premýšľaš čo zajtra. Kam na Lanzarote?
Ale časy, keď som paril a užíval si Mojitovský nočný život sú už za mnou. Dnes ma pretlak turistov, komercia a davy skôr otravujú a nudia. Boardwalk je pekný ale oproti ostatným letoviskám a ostrovom ničím neprekvapuje. Snáď len tým, že to isté pivo a tá istá Paela, ktorú sme tlačili o dve ulice ďalej medzi domácimi bola lepšia a stála polovicu.
Zvyšok pobrežnej línie na Arrecife je mimo hlavnej sezóny poloprázdny. Vidno zakonzervované balkóny i okná apartmánov. Všetko je pripravené na budúcoročnú sezónu.
Arrecife na bicykli
Najlepší spôsob ako sa nenudiť a spoznať okolie Arrecife je bicykel. Je som našiel taký, ktorému sa už nedá ublížiť. Pre kondičných cyklistov však mám dobrú správu. Požičať si aj veľmi slušný cestný bicykel je prekvapivo jednoduché a lacné. Ostrov sa dá, podobne ako Sardínia alebo Mallorca, pojazdiť krížom krážom.
Dosť bolo turizmu
sadáme do Fiatky a utekáme z centra Arrecife smerom na Teguise Beach. Cestou míňame veterné studne, ktoré sú technickou pamiatkou. Kedysi boli zdrojom sladkej vody na polievanie záhrad. Mimochodom žiadna voda z kohútikov na Lanzarote nie je pitná. Aj preto nájdete v ktoromkoľvek markete galóny vody vo fľašiach za smiešne peniaze.
Castillio de San Gabriel
Ak ste priateľmi súčasného umenia, nemôžte ho obísť. Museo Internacional de Arte Contemporáneo, MIAC sídli v kaštieli San Gabriel. Bohužiaľ objavili sme ho už príliš neskoro. Na návštevu nezostal čas.
Tak sme si aspoň v prístave vychutnali rybárske retro.
Nie je loď ako loď. Kozmicky je vzdialená minulosť a budúcnosť. Výletná loď Vasco de Gama práve organizovane vypúšťala na breh svojich turistov. Autobusy pristavené, každý očíslovaný, s uhladeným sprievodcom a presným itinerárom. Na zdržiavanie sa nie je priestor. Postupujte prosím ďalej.
Teguise beach
Poslednou zastávkou bola pláž Bastian v Teguise. More krásne, rezorty a apartmány komfortné, animátori usmiati. Dali sme si pivo a Paelu, ešte trochu zaplávali a presunuli sa na letisko.
Je čas bilancovať
Lanzarote ma začiatkom februára prekvapilo výnimočným počasím. Sandále, krátke tričko, traily i kúpačka. Tak som si predstavoval home office náruživého dromedára.
Musím pochváliť španielsku autopožičovňu Cabrera Medina. Konečne niekto pochopil, že turisti tu nie sú len sliepky na ošklbanie. Ponúkli nám relatívne novú Fiatku v neskutočnej cene 180 eur na týždeň. Čo bolo však hlavným prekvapením, nechceli žiadne ďalšie poplatky. A plne poistenú. Žiadne odrby v štýle Europcar s 1200 eurovým excess fee, či poplatkom za druhého vodiča, ktoré prakticky zduplikujú cenu požičovného.
Podobne ako v iných španielskych mestách aj tu sme sa stretli s veľmi príjemnými ľuďmi. Aj domácimi. Tolerantnosť, slušnosť a ohľaduplnosť vo všetkých smeroch, coronou počnúc. Vždy keď sa vraciam na slovensko prepadne ma skepsa. Kam sme sa to za pár rokov prehejtovali. A rozmýšľam ako je dobre, keď každý mladý spozná aj iné jazyky, iné kúty sveta, iné kultúry a netrčí len zlostne za pecou. Už len preto, aby mohol porovnať ako žije doma a ako by mohol žiť.
Cestovanie nemusí byť nákladné. Ani stáť veľa peňazí. Možno menej ako život na Slovensku. Liter nafty tu stojí 1,09 Eura. Potraviny sú (hoci sme na ostrove) lacnejšie ako u nás. 🙂 Zjavne si vedia krajinu spravovať lepšie ako my.
Sopečná krajina je čosi úplne iné ako slovenské hory a lesy. Hoci aj my máme dva (hoci odumreté) stratovulkány. Štiavnický a Poľanu.
Tradične pri odlete si vždy vravím: „Sem sa vrátim.“
Ale na svete je toľko krásnych miest. O rok budem asi inde. Možno na ďalšom ostrove. Tak letu zdar. Aspoň pokiaľ sa dá.
