Národný park Timanfaya sme pri návšteve Lanzarote nemohli obísť. Nielen preto, že je to hlavná atrakcia ostrova, ale tiež preto, že je to zakázané. Je strážený ako oko v hlave.
Pre verejnosť je prístupný iba ako platená autobusová túra z visitor centra alebo ešte ukrutnejšie ako ťavia túra z podhoria krátera Timanfaya na hranici parku.
Opečú vám kura a batáty, chrstnú kýbel vody do diery, tá vystrekne a predajú vám tričko, magnetku alebo iný hodnotný suvenír. Potom vás posadia na autobus a zažijete tú najrozprávkovejšiu mesačnú krajinu, v akej ste kedy boli. Von vás nepustia, autobus na moment pribrzdí pri každom významnom fotopointe. Trochu sa pohúpete, keď sa turisti bažiaci po jedinečných fotkách prehadzujú v autobuse zo strany na stranu podľa toho, z ktorej strany obchádzate kráter alebo vyhliadku. Tlmiče zaplačú.
Hiking trial po Ohnivých horách by mohol vytvoriť dojem prechádzky po Mesiaci bez opustenia Zeme. Mohli. Pokiaľ by vás tam pustili. Takto máte zážitok spoza skla. Ako z lunárneho modulu.
Celá oblasť vznikla po prudkých sopečných erupciách, ktoré zasiahli juh Lanzarote v rokoch 1730 až 1736. Jediné nohou prístupné krátery v parku sú Caldera Blanca a Caldereta. Napriek tomu nás tieto mesačné pustatiny ovládli. Okrem totálnej prázdnoty poskytujú nevídanú symfóniu žltých, šedých a okrových farieb.
Z vyhliadky Islote de Hilario nad lávovým morom s rozlohou takmer 200 kilometrov štvorcových sa týči 25 kráterov, ktoré vyzerajú ako nečinné.
Ale opečené kurčatá vo vyhliadkovej reštaurácii El Diablo vás rýchlo presvedčia, že geotermálna energia je tu stále.
Celý park je mimoriadne pôsobivý. Kým pec reštaurácie El Diablo využíva prirodzené geotermálne teplo zeme namiesto šporáka, pod našimi nohami v hĺbke desať metrov zem vrie takmer na 300 stupňov. O aktívnej vulkanickej činnosti sa najlepšie presvedčíte tak, že nalejete do kráteru kýbel studenej vody.
Prirodzene vy nie. Vy sa len v hlúčku pozeráte. A potom sa posúvate, lebo ďalšie autobusy a davy senzácie chtivých turistov čakajú.
Stuhnutá magma vytvorili nevídanú scifi scénu. Hory lávy často presahujú výšku niekoľkých metrov.
Nie, neľakajte sa. Nejdem vám odporúčať výlet na ťavách. Na to majú monopol all inclusive rezorty v Hurghade. Budeme za zlých turistov. Nekúpili sme ani magnetku.
Monopol v Lanzarote na chrbte ťavy si vydobili už pred 40 rokmi majitelia pôdy pod národným parkom. Zjavne to nebola stratová investícia.
Ťavia túra pohybujúca sa rýchlosťou zomierajúceho slimáka vás z podhoria odvezie zhruba kilometrovým okruhom po mesačných poliach Timanfaya. Fakt neviem, kto bol viac znudený. Či ťaví pohoniči, ťavy samotné alebo mass turisti všetkých vekových kategórií zvážaní Tui autobusmi zo všetkých kútov ostrova. Ťavy sme odignorovali, ale zastávku pri ťavách sme dôsledne využili. Na WC, jediné v okolí.
Našli sme aj dva neoficiálne chodníky vedúce ku kráterom v parku. Vážim si pravidlá a preto neprezradím kde. Náš pokus však stroskotal kilometer za rampou.
Najprv sa v lávovom poli vynorila dievčina. Celá v čiernom. Lámanou angličtinou nás upozornila, že vstup do parku je prísne zakázaný a hliadkujúci rangeri nás rýchlo otočia. Najmä, keď ukázala na mojú krikľavo oranžovú fukerku. Vtedy som pochopil, prečo bola celá v čiernom. Jej sa podarilo dostať až 2 km do poľa, kým ju otočili. Prvýkrát sú vraj slušní, iba ťa upozornia. Pokuta v stovkách eur údajne príde až po druhom napomenutí.
Otočili sme sa radšej ku El Golfo.
Ak si chcete užiť Timanfayu naozaj v plnej kráse pozrite si toto video. Asi najviac vystihuje krásu parku.