Camino del Crater. Presne tak sa volá poľná cesta s parkoviskom, kde začína hiking trail na Caldera Blanca.
Boli sme hrdinovia a išli sme bez navigácie. Zastavili sme už v dedine. Sme si mysleli. Čo na tom, že to nebola Mancha Blanca ale odstavná plocha niekde v strede medzi Tinajou a kalderou. Tak sme po asfalte precupitali prvé dva kilometre ešte skôr, ako sme sa k samotnému trailu dostali.
Ale postupne. Prvé kilometre vznikli úplne inde.
Mesačná krajina pri San Bartolomé
Všetky inštinkty a skúsenosti mi hovoria, že najzaujímavejšie veci nájdeš na miestach, ktoré oficiálne bedekre a mapy nespomínajú.
Rezy vrstvami a krajinný ráz hovoria o histórii a živote na Lanzarote viac, ako tisíc bedekrov.
Všetko je lokálne. Lávová spraš, kamenné lávové polia, šutre, štrk, ostrovania využijú všetko. A to, čo nestihnú oni, dokoná voda, vietor a erózia.
Mesačná krajina poblíž San Bartolomé
Prechádzaš sa mesačnou krajinou bez akýchkoľvek príkras. Jediné, čo je ti ľúto, že nesedíš na horáku. Tie traily stoja za to. Slnečný svit spomedzi oblakov mení scenériu krajiny z minúty na minútu. A ty nevieš prestať fotiť.
Až ťa musí okríknuť miestny sekuriťák, že sem je vstup prísne zakázaný. Nevyzeralo to tak. Usmieval sa, tak sme sa zbratali. 🙂
Výstup na Caldera Blanca
Oficiálnych hike trailov po sopečnej krajine tu veľa nenájdete. Národný park Timanfaya je skôr autobusová atrakcia, kam je vstup ľudskej nohy zakázaný. O to viac poteší, že práve časť parku okolo Caldera Blanca má výnimku a môžte si dať 12 km okruh okolo 3 sopiek v lávových poliach úplne sami. Na ten počet turistov, aký je na Lanzarote tu bolo relatívne prázdno.
Ak chcete prísť autom na začiatočný bod trasy, choďte po ceste LZ-67 a potom ihneď po poľnej ceste nazývanej „Camino del Cráter“. Z Mancha Blanca sem dorazíte za 5 minút a môžete tu nechať auto. My sme to podcenili a strávili sme dodatočným asfaltovým (a docela nudným) pochodom ďalšie 4 km.
Tmavé more lávy
Na trase sa nedá zablúdiť, pokiaľ ju neopustíte. Ak sa vydáte na potulky medzi prúdmi lávy, boh pomáhaj. Ale to rozhodne neodporúčam. Vstúpiť na neznačené lávové polia je obrovská chyba. Prejsť po stuhnutej láve je temer nemožné a ľahko sa môžte stratiť. Stratíte orientáciu. Najviac ma totiž ohromila niekoľko kilometrová „no way“ masa sopečnej vyvreliny, miestami vysoká aj 5 metrov a ostrá ako britva.
Fakt by som tu nechcel padnúť na zadok.
Kľúčom je obuv. Okolo sopiek sa nemožno prechádzať v žabkách ani nespevnených podrážkach. Bežné tenisky by asi tento trail neprežili. Pokiaľ neplatí bod B.
Na celom traile okolo Caldera Blanca nenájdete jediné občerstvenie. Bez vody (najmä ak svieti slnko) nechoďte.
La Caldereta
Asi po kilometri trailu lávovým poľom prichádzame k prvej, menšej sopke La Caldereta. Obchádzame ju a nakukneme do krátera.
Iba dodatočne nagúglime, že opustený prístrešok po ľavej strane slúžil kedysi poľnohospodárom. V kráteri chovali dobytok. Až dovtedy, kým zistili, že turisti sú lepší komerčný artikel. 🙂 Bolo tam vlhko (caldera držala zrážky), pastva a zvieratá nemali kam utiecť. Podobných kráterov je na Lanzarote 150.
Lávové more medzi Calderou a hlavným kráterom je najzaujímavejšie. Je to oblasť s najväčšou akumuláciou lávy. Tu sa dva prúdy stretali a vytvorili fakt bizarné prírodné dielo.
Celý tento prírodný úkaz vznikol v rokoch 1730 – 1736, kedy sa datujú posledné silné erupcie, ktoré zmenili celú tvár ostrova. Hráme sa na pánov sveta ale neviem, či fotografia dokáže túto spúšť zachytiť. Človek aj jeho technológie sú v prípade takejto erupcie úplne nepodstatné.
Lanzarote hiking: Caldera Blanca
Posledný výstup na vrchol krátera. Nastúpate 300 m. Ale je to jedno, lebo tie výhľady von i dnu vás dostanú. Celý kráter sa dá obísť, ale zvážte to, najmä ak fučí. Prechod zadnou stenou v silnom vetre môže byť dosť nebezpečný.
Výhľad na panorámu celého parku Timanfaya za to stojí.
Impozantný kráter má priemer 1200 metrov, v najvyššom bode prekonáte výšku 458 metrov.
Počas výstupu na Caldera Blanca môžete vidieť kontrast medzi tmavou farbou lávového mora a kriedovou bielosťou okrajov sopiek. Caldery tvoria akési prirodzené svietiace ostrovy. Aj podľa nich vznikol vlastne názov Caldera Blanca.
Olá Olá
Všimol som si oproti Slovensku zaujímavú zmenu. Ľudia sa na traily na seba milo usmievali, boli k sebe pozorní, tolerantní, dodržiavali pravidlá a zdravili sa. Krásny zvyk. Kedysi to tak fungovalo aj u nás.
Cesta k autu bola menej tŕnistá ako som očakával. Pristavil som na parkovisku milý španielsky párik, či by ma nepriblížili aspoň k dedine, kde sme zaparkovali auto. Boli tak milí, že ma odviezli až ku kostolu k parkovisku. Ale do inej dediny. Názov som si nepamätal. Milo som sa poďakoval a odklusal som tie 3 km asfaltu k správnemu parkovisku predsa len po svojich.
Parkujte radšej na Camino del Crater. 🙂
La Isleta
Večer nemôžeš nič iné, iba vymočiť pľuzgiere vo vode. Skvelo na to poslúžil polostrov La Isleta pri La Sante. Vnútorná morská lagúna s umelými plážami je umelo vybudovaná. Je skoro kilometer dlhá a mimo sezóny trochu neudržiavaná. Zato voda, aj vďaka čadičovým kruhovým bazénom, chrániacim proti vetru, je ako v detskej vaničke.
Wild Isla
Úplne inú, nezávislú a adrenalínovú podívanú ponúka opačná časť polostrova otočená k Atlantiku. Je rajom pre nezávislých a kemperov. V tejto časti žiadnu komerciu ani predaj suvenírov nehľadajte. 🙂
Lanzarote hiking: Caldera Blanca nás oslnila. Na zajtra pôjdeme pozrieť jaskyne Jameos del Aqua, Cueva de Los Verdes a traily pod Mirador del Rio.
