Pri plánovaní našich výletov sa vždy snažíme nájsť niečo, čo bude predovšetkým atraktívne pre deti. A tentokrát sa nám podaril jednoznačne zásah do čierneho: jazda lanovkou, vďaka ktorej sa nám podarilo prekonať takmer tisíc výškových metrov a my sme si mohli užívať iba nenáročnú turistiku plnú fascinujúcich výhľadov. Túra s deťmi na Rax Alpen. A ako bonus – na deti ešte aj v máji čakal sneh. Takže aj keď sme si tohto roku v Bratislave snehu veľa neužili, pri tomto výlete si jeho absenciu deti dostatočne vynahradili. Ale pekne po poriadku:
Raichenau an der Rax
Z Bratislavy sme vyrazili tesne pred ôsmou ráno. Do navigácie sme si nastavili rakúske mestečko Reichenau an der Rax. Keďže väčšina jazdy bola po diaľnici, do cieľa našej cesty sme sa dostali za necelé dve hodiny. A následne nás smerovníky v meste naviedli k lanovke, ktorá sa nachádza kúsok za mestom. Pod lanovkou boli parkovacie plochy, na ktorých sa dalo bez problémov a bez poplatku zaparkovať.
Lanovka Raxseilbahn
Lanovka Raxseilbahn premáva každú pol hodinu. Lístky sa dajú kúpiť aj on-line, ale keďže náš výlet sme absolvovali mimo turistickej sezóny, lístky sme bez dlhého čakania zakúpili priamo v pokladni. Všetko išlo naozaj hladko a rýchlo a tak sa nám podarilo vyviezť sa hore už o desiatej. Jazda trvala len pár minút a my sme vystúpili na hornej stanici lanovky pri chate Raxalm – Berggasthof (1 545 m.n.m.). A naskytli sa nám prvé dych vyrážajúce výhľady. Začiatok bol fantastický a nám bolo jasné, že sa máme ešte na čo tešiť. A tak sme vyrazili v ústrety ďalším zážitkom.
Z Berggasthof do Ottohaus
Od chaty viedol turistický chodník značený červenou farbou, ktorý nás za cca pol hodinku doviedol k ďalšej chate – Ottohaus. A tu sa začínal náš plánovaný okruh po náhornej plošine pohoria Rax. Kúsok nad chatou bol malinký drevený skywalk, ku ktorému viedol turistický chodník značený modrou farbou a tento pokračoval aj za skywalkom. Tu nás čakalo kratučké stúpanie a ďalej sme pokračovali chodníkom vedúcim cez kosodrevinu (raz mierne dole, raz mierne hore) k hlavnému cieľu nášho výletu – na kopec Preiner wand.
Preiner Wand
Samozrejme, aj najvyšší bod tohto okruhu (1 783 m.n.m.), ktorému dominuje vysoký kríž, nám ponúkol neskutočný výhľad.
Z Preiner wandu sme pokračovali ďalej a nás čakal trochu nepríjemný zostup (nepríjemný bol len preto, že som si pri ňom vytkla členok, inak by bol úplne v pohode) k chate Neue Seehϋtte.
Neue Seehϋtte
Chata je síce menšia (v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma), ale Coca colu v sklenených fľašiach nám aj tu bez problémov predali. Coca cola je totiž v v sklenených fľašiach najlepšia.
Trochu sme pooddychovali, osviežili sa colou a vybrali sme na cestu späť.
Od chaty sme sa vrátili na prvú križovatku a ďalej sme nepokračovali po modrej, ktorou sme sem prišli, ale k chate Ottohaus sme sa vybrali červenou tak, aby sme dokončili okruh. Predpokladali sme, že táto časť cesty bude pohodlnejšia ako jej prvá časť. Ale keďže cesta bola takmer celá ešte pokrytá snehom, naše predstavy o pohodlnej ceste sa pomerne rýchlo rozplynuli.
Po snehu v máji
Sneh v máji pri 12-stupňových teplotách už nie je príjemný na kráčanie a každú chvíľu niekto z nás do snehu zapadol aj vyše kolien. Poniektorí sme sa trochu viac ponamáhali, ale zato deti si to poriadne užili. V snehu sa vybláznili tak ako už dávno nie. Všetci sme mali topánky úplne mokré (a bolo jedno, či sme mali topánky nízke alebo vysoké), ale vzhľadom na vonkajšiu teplotu nám to bolo v zásade úplne jedno. Stále sme kráčali chodníkom označeným červeno farbou, no zrazu sa značenie akosi vytratilo.
Kráčali sme kosodrevinou a prechod už bol pomerne náročný. A značky nikde. Bolo nám jasné, že sme sa asi stratili. Paniku sme ale nechytali, veď celý čas sme kráčali po už vyšliapanej ceste. A zrazu sme ju zbadali. Značku. Ale modrú. A my sme zrazu boli na chodníku, ktorým sme doobeda začali našu cestu. Takže sme sa nestratili, iba sme si našu cestu trochu predĺžili.
Červená značka bola niekde v snehu zakrytá a my sme si vybrali nesprávnu cestu. Na modrej sme to už „poznali“ a o chvíľu sme boli aj pri malom skywalku, kde sa náš výlet začínal. A to už bolo iba pár metrov od chaty Ottohaus.
Buchty s vanilkou a makom
Na chate mali úžasné parené buchty. Určite odporúčam. Buchty s vanilkovým krémom a makom. Hmmmmm. Jedna báseň. Kým deti dojedli, využili sme čas a na terminály pri vchode sme si zarezervovali vstup na lanovku smerom dole. Lístky už sme síce mali zakúpená (ráno sme kúpili lístok hore aj dole), ale v chate bolo dosť veľa ľudí a začali sme mať obavy, či sa vôbec do lanovky ešte zmestíme.
Takže radšej sme využili možnosť rezervovať si vstup do lanovky na konkrétny čas. Naše obavy sa však ukázali ako neopodstatnené. Keď sme sa od Ottohausu dostali k hornej stanici lanovky, bolo zrejmé, že ešte by sme stihli aj skoršiu lanovku ako tú, na ktorú sme si rezervovali vstup. A my sme sa do nej aj dostali. Aj bez rezervácie. Takže cesta dole už bola veľmi rýchla. A my sme už len nasadli do auta a vybrali sme sa na cestu domov. Za nami bol fakt nádherný deň.
Túra s deťmi na Rax Alpen
Okruh náhornou plošinou pohoria Rax je krásna túra ponúkajúca nekonečné množstvo tých najúžasnejších výhľadov. Určite odporúčam aj pre menšie deti. Lanovka a parené buchty sú pre deti dostatočným lákadlom. V prípade menších deti by som však tento výlet odporúčala absolvovať skôr v lete. V máji bolo naozaj snehu ešte dosť a prechod snehovými chodníkmi bol dosť vyčerpávajúci. Nie však pre väčšie deti, ako sú tie naše (11-13 rokov). Tie si to naozaj už vedeli vychutnať. Túra s deťmi na Rax Alpen poskytne nové obzory.